Piatok 22. novembra, 2024
Bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger sa 1. decembra 2022 zúčastňuje obeda na ministerstve zahraničia vo Washingtone. (Roberto Schmidt/AFP cez Getty Images)
, »

Vo veku 100 rokov zomrel bývalý americký diplomat Henry Kissinger

Vo veku 100 rokov zomrel bývalý minister zahraničných vecí Henry Kissinger, kľúčová postava pri formovaní zahraničnej politiky USA koncom 20. storočia.

Podľa spoločnosti Kissinger Associates, Inc. zomrel vo svojom dome v Connecticute 29. novembra.

Americký diplomat nemeckého pôvodu pôsobil ako minister zahraničných vecí v období dvoch prezidentov. V 70. rokoch 20. storočia, keď slúžil za republikánskeho prezidenta Richarda Nixona, zohral kľúčovú úlohu pri mnohých významných svetových udalostiach.

H. Kissinger, ktorý sa 20. júla tohto roku stretol počas nečakanej návštevy Pekingu s vodcom Čínskej komunistickej strany (ČKS) Si Ťin-pchingom, sa podieľal na otvorení vzťahov medzi ČKS a Washingtonom počas studenej vojny začiatkom 70. rokov 20. storočia.

Jeho úsilie viedlo aj k americko-sovietskym rozhovorom o kontrole zbrojenia, rozšíreniu vzťahov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi a k Parížskym mierovým dohodám z roku 1973, ktoré viedli k ukončeniu vietnamskej vojny a následnému prevzatiu moci komunistami.

Prezident Nixon priviedol H. Kissingera do Bieleho domu ako poradcu pre národnú bezpečnosť po víťazstve v prezidentských voľbách v roku 1968 vďaka jeho prísľubu ukončenia vojny vo Vietname. Tento proces bol dlhý a krvavý.

Hoci mnohí H. Kissingera chválili, iní ho označovali za vojnového zločinca pre jeho reálnu politickú podporu autoritárskych režimov, najmä v Latinskej Amerike. Stále sa diskutuje o rozsahu priamej podpory USA pri prevrate v Čile v roku 1973, ktorý zvrhol socialistického prezidenta Salvadora Allendeho a viedol k nastoleniu vojenskej diktatúry Augusta Pinocheta. Vyšetrovanie senátneho výboru z roku 1975 potvrdilo tajnú angažovanosť USA v Čile v 60. a 70. rokoch, ale našlo len obmedzené dôkazy, ktoré by spájali vládu USA s podporou Pinochetovho prevratu.

Význam H. Kissingera ako hlavného architekta zahraničnej politiky USA poklesol po odstúpení prezidenta Nixona v roku 1974. Napriek tomu zostal diplomatickou silou aj za prezidenta Geralda Forda a až do svojho nedávneho odchodu naďalej vyjadroval silné názory.

H. Kissinger zostal aktívny aj po svojich májových stých narodeninách, zúčastnil sa na stretnutiach v Bielom dome, vydal knihu o štýloch vedenia, svedčil pred senátnym výborom o jadrovej hrozbe zo strany Severnej Kórey a v júli navštívil vedúcich predstaviteľov ČKS v Pekingu.

Bývalý americký diplomat čelil v neskorších rokoch na svojich cestách istým obmedzeniam, keďže niektoré krajiny sa ho snažili vypočúvať alebo zatknúť v súvislosti s minulými krokmi americkej zahraničnej politiky.

Prezident Gerald Ford, ktorý o Kissingerovi hovoril ako o „super ministrovi zahraničných vecí“, tiež priznal jeho pichľavé správanie a sebavedomie, ktoré kritici označovali za paranoju a egoizmus. Prezident Ford raz poznamenal, že Kissinger „mal najhrubšiu kožu zo všetkých verejných činiteľov“, ktorých kedy poznal.

Bývalý minister zahraničných vecí Mike Pompeo, ktorý slúžil za bývalého prezidenta Donalda Trumpa, vzdal 29. novembra H. Kissingerovi úctu.

„Odo dňa, keď prišiel do Spojených štátov ako tínedžer utekajúci z nacistického Nemecka, zasvätil dr. Kissinger svoj život službe tejto úžasnej krajine a udržiavaniu bezpečnosti Ameriky,“ povedal M. Pompeo.

„Zanechal nezmazateľnú stopu v americkej histórii a vo svete. Vždy mu budem vďačný za jeho láskavé rady a pomoc počas môjho pôsobenia vo funkcii ministra. Vždy ma podporoval a vždy ma informoval, vďaka jeho múdrosti som bol po každom našom rozhovore lepší a pripravenejší.“

Heinz Alfred Kissinger sa narodil 27. mája 1923 vo Furthu pri Norimbergu v Nemecku a v roku 1938 sa spolu s rodinou presťahoval do Spojených štátov, aby unikol nacistickej kampani zameranej na vyhladzovanie európskych Židov.

Svoje meno si zmenil na Henry a v roku 1943 získal americké občianstvo. Počas druhej svetovej vojny slúžil v americkej armáde v Európe a neskôr na základe štipendia navštevoval Harvardskú univerzitu. V roku 1952 získal magisterský titul a v roku 1954 doktorát a následne nastúpil na Harvardskú fakultu, kde pôsobil nasledujúcich 17 rokov.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj