M. Šutaj Eštok podal trestné oznámenie pre poskytnutie ochrany čurillovcom
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) podal trestné oznámenie pre okolnosti poskytnutia ochrany tzv. čurillovcom. Myslí si, že poskytnutá ochrana je nezákonná a došlo k spáchaniu trestného činu. Informoval o tom na sociálnej sieti.
„Podmienky, za akých sa čurillovci dostali k ochrane zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry, by mali byť prešetrené. Rozumiem, že agenda Úradu na ochranu oznamovateľov je nová, no aj tu treba striktne dodržiavať zákon,“ skonštatoval minister.
Trestné oznámenie na skupinu osôb podal podľa svojich slov pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.
M. Šutaj Eštok dodal, že zákon musí platiť pre všetkých rovnako. Považuje za dôležité, aby každý štátny orgán dodržiaval pravidlá fungovania právneho štátu a aj udeľovanie ochrany zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry či Úradu na ochranu oznamovateľov malo svoje opodstatnenie.
Minister vnútra po nástupe do funkcie dočasne pozbavil výkonu služby šiestich policajtov, tzv. čurillovcov. Odôvodnil to podozrením zo spáchania trestného činu. Keďže mali policajti status chráneného oznamovateľa, podľa Úradu na ochranu oznamovateľov sa mal minister najprv obrátiť na nich.
P. Kubina: Trestné oznámenie považuje za právny nezmysel
Právny zástupca policajtov Peter Kubina označil ministrove podanie trestného oznámenia za „právny nezmysel a nátlak na nezávislé inštitúcie ochrany práva“, ktoré rozhodujú inak, ako si predstavuje ministerstvo spravodlivosti. Taktiež dodal, že rovnakú ochranu dostala aj bývalá vyšetrovateľka tímu Oblúk Diana Santusová, dnes pôsobiaca vo vedení policajnej inšpekcie.
Podľa P. Kubinu ochrana oznamovateľa nebráni ministrovi postaviť dotknutých policajtov mimo služby alebo ich aj prepustiť. Musí však mať na takýto postup legitímne a zákonné dôvody. Bráni mu len v tom, aby ich postavil mimo služby alebo vyhodil z pomsty.
„Je to teda veľmi jednoduché. Ministrovi vnútra stačí len málo – konkrétne preukázať, že personálny rozkaz o dočasnom pozbavení štátnej služby nie je aktom pomsty za oznámenie protispoločenskej činnosti. Má na to k dispozícii štandardné správne konanie pred Úradom v trvaní do 30 dní,“ uviedol na sociálnej sieti.
Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová podľa P. Kubinu vo svojich verejných vyjadreniach k tejto téme potvrdila, že počas doterajšej existencie, úrad udelil zamestnávateľom predchádzajúci súhlas s úkonmi voči chráneným oznamovateľom približne v polovici prípadov. To podľa právneho zástupcu policajtov svedčí skôr o objektívnom a nezávislom rozhodovaní, než o betónovaní ľudí v ich pozíciách, keďže úrad zďaleka nevyhovel všetkým chráneným oznamovateľom.
Nie je teda podľa neho isté, ako by úrad rozhodol v prípade „čurillovcov“. Avšak keďže sa minister rozhodol tomuto zákonnému postupu vyhnúť a úrad ignorovať, ako by to napokon dopadlo, sa už nedozvieme.
L. Plaváková: M. Šutaj Eštok robí „trestnoprávne ramená“
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) teraz robí „trestnoprávne ramená“, ale keď mal svoj postup riadne zdôvodniť a obhájiť, tak to nedokázal. Poslankyňa Národnej rady SR Lucia Plaváková (PS) to uviedla v reakcii na trestné oznámenie, ktoré podal Šutaj Eštok pre okolnosti poskytnutia ochrany tzv. čurillovcom.
„Namiesto toho, aby minister vnútra Šutaj Eštok využil riadny zákonný prostriedok vo vzťahu k statusu chránených oznamovateľov, ktorým je žiadosť o súhlas s pracovnoprávnym úkonom, tak sa najprv trestnoprávnym postihom vyhrážal sudcovi, a teraz rovno podal trestné oznámenie na osoby, ktoré čurillovcom status chráneného oznamovateľa udelili,“ skonštatovala L. Plaváková.
Šéf rezortu podľa nej mohol pred Úradom na ochranu oznamovateľov obhájiť, prečo postavenie mimo službu nie je odvetným opatrením. Ako podotkla, tento zákonný postup mohol a mal využiť.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
