Diskusia o volebných obvodoch: ako spraviť parlament reprezentatívnejším?
Minister investícií Richard Raši (Hlas-SD) by považoval za ideálne, ak by sa zmena počtu volebných obvodov týkala už volieb do Národnej rady (NR) SR v roku 2027. Vníma však, že na zmenu Ústavy SR nemá koalícia v parlamente dostatok hlasov poslancov. Podpredseda SaS Branislav Gröhling je proti tejto zmene, považoval by to za podvod na voličoch.
Viacero volebných obvodov na parlamentné voľby je podľa R. Rašiho dôležitých na to, aby boli regionálni lídri zvolení okresmi. „Je to tá najdemokratickejšia forma,“ povedal R. Raši. B. Gröhling bude iniciovať stretnutie v rámci opozície, aby si vyjasnili výhody a nevýhody takejto zmeny. Voliči by si podľa neho mohli do NR SR vyberať ľudí len z jednotlivých okresov alebo oblastí. Do národného parlamentu si podľa neho treba vyberať ľudí z celého Slovenska.
P. Kresák: Je potrebné vrátiť sa k väčšiemu počtu volebných obvodov
Ústavný právnik Peter Kresák je presvedčený o potrebe vrátiť sa k väčšiemu počtu volebných obvodov. Súčasný stav považuje za zlé riešenie. Na zmenu volebného systému nevidí naliehavú potrebu ústavný právnik Radoslav Procházka. Ak k tomu však chcú politici pristúpiť, považuje za vhodnejšie to robiť v prvej polovici volebného obdobia.
„Viacero volebných obvodov umožní lepšie zastúpenie jednotlivých územných častí krajiny v NR SR a odstráni súčasnú dominanciu Bratislavy,“ uviedol P. Kresák, ktorý figuroval v strane Dobrá voľba.
Zmena by podľa neho prinútila politické strany, aby mali štruktúry na celom území Slovenska. „Práve z tohto dôvodu sú proti návratu k viacerým volebným obvodom politické strany koncentrované iba okolo jedného lídra a ktoré nemajú vybudované svoje regionálne štruktúry po celom území SR a ani väčšiu členskú základňu,“ myslí si P. Kresák.
Aj bývalý politik R. Procházka tvrdí, že vyšší počet volebných obvodov by mohol mierne zvýšiť regionálnu reprezentatívnosť poslaneckého zboru. „A veľmi pravdepodobne by znížil jeho reprezentatívnosť z hľadiska politických preferencií voličov a znamenal by menší počet parlamentných strán,“ skonštatoval.
Procházka však preferuje jeden obvod. „Ak by som ja osobne niečo menil, tak aktívne volebné právo by som dal na 17 rokov a prahovú klauzulu by som znížil z piatich na tri percentá. Až vtedy by sme zistili, čo je to skutočný chaos,“ uviedol.
Optimálne by podľa P. Kresáka bolo utvoriť osem viacmandátových volebných obvodov, ktoré by sa prekrývali s územím súčasných samosprávnych krajov. „Do týchto volebných obvodov by sa na jednej strane dal rozdeliť počet súčasných 150 mandátov pri zachovaní princípu rovnosti a na druhej strane by každá politická strana bola nútená postaviť osem kandidátnych listín s ôsmimi lídrami, čo by posilnilo aj samotnú vnútrostranícku demokraciu,“ skonštatoval. Motivovalo by to podľa neho aj k vyššej účasti vo voľbách.
„Zavedenie viacerých volebných obvodov by jednoznačne prinieslo rozšírenie počtu volených zástupcov z celého územia SR, a teda aj posilnenie zastupiteľského princípu a demokracie v ústavnom systéme SR,“ uzavrel P. Kresák.
Politológ E Láštic nevníma zmenu počtu volebných obvodov ako aktuálnu tému pre Slovensko
Na Slovensku nie je aktuálna otázka zmeny počtu volebných obvodov. Myslí si to politológ z Univerzity Komenského v Bratislave Erik Láštic. Chýba mu vysvetlenie, čo by bolo cieľom zmeny. Väčšie zastúpenie regionálnych politikov v národnom parlamente nemusí podľa neho znamenať kvalitatívnu zmenu. Samosprávy podľa neho čelia oveľa výraznejším problémom, ako je aktuálny volebný systém do Národnej rady (NR) SR.
Na voľby do NR SR tvorí v súčasnosti Slovensko jeden volebný obvod. „Voliči pri hlasovaní vo voľbách do NR SR vyberajú z rovnakých volebných kandidátok bez ohľadu na to, či volia vo Svidníku, Trenčíne alebo Malackách. Volíme takto od roku 1998 v dôsledku snahy vtedajšej vládnej koalície posilniť volebné šance HZDS a jeho lídra Vladimíra Mečiara,“ ozrejmil E. Láštic.
Vládna koalícia vo svojom programe rieši otázku zmeny počtu volebných obvodov. „Na Slovensku máme tendenciu používať legislatívne riešenia na často neexistujúce problémy. Ak je vysvetlením väčšie zastúpenie politikov z regiónov, tak to ako argument znie síce zaujímavo, ale samotné väčšie zastúpenie regiónov nemusí priniesť žiadnu kvalitatívnu zmenu,“ tvrdí politológ.
Samospráva, obce, mestá a vyššie územné celky podľa neho čelia v súčasnom politickom systéme oveľa výraznejším problémom, ako je aktuálny volebný systém do NR SR. „Na Slovensku máme obrovský počet malých obcí, ktoré nezvládajú svoje úlohy. Máme tu centrálnu vládu a parlament, ktoré neustále a často bez konzultácie so samosprávou menia pravidlá hry, napríklad jej financovania,“ zdôraznil E. Láštic. Strany sa podľa neho „predháňajú“ vo zvyšovaní príspevkov vybraným skupinám obyvateľstva, ktoré financujú z prostriedkov, ktoré často zobrali samospráve.
„Diskusia o tom, ako urobiť parlament reprezentatívnejším, je určite dôležitá,“ myslí si politológ. Otázkou podľa neho je, či práve vyššie zastúpenie regiónov je tým prvým problémom, ktorý treba riešiť. „Podľa mňa je väčším problémom to, že v krajine, kde ženy tvoria približne 51 percent obyvateľstva, máme v NR SR 22 percent poslankýň,“ uviedol. Podotkol tiež, že zo 150 poslancov NR SR majú iba traja poslanci menej ako 30 rokov.
Vláda podľa svojho programového vyhlásenia rešpektuje, že zmena volebného systému, osobitne počtu volebných obvodov, vyžaduje zmenu Ústavy SR. Je pripravená zriadiť expertnú skupinu, ktorá vyhodnotí alternatívy legislatívnych zmien volebnej legislatívy pre voľby do NR SR s cieľom zmeny počtu volebných obvodov.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
