Slovenská poľovnícka komora: „Ani jeden poľovník nechce vyhubiť šelmy.”(rozhovor)
Pracovná skupina ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v stredu (8. novembra) odporučila kvótu lovu vlka dravého na 60 jedincov v poľovnej sezóne 2023/2024.
Na Slovensku ešte stále platí celoročná ochrana vlka na základe vyhlášky č. 170/2021 Z. z., ktorú vydalo Ministerstvo životného prostredia. Lov vlka bude na Slovensku povolený až po zmene vyhlášky a vypustení vlka dravého zo zoznamu chránených živočíchov.
Epoch Times Slovensko si k téme pozvalo Ing. Alojza Kaššáka, hovorcu Slovenskej poľovníckej komory a porozprávali sme sa spolu o vlkovi a kontroverznej téme kvótovania.
Ako hodnotíte návrh novej vlády obnoviť strieľanie vlkov a zrušiť ich celoročnú ochranu?
Celoročná ochrana vlka je podľa mňa medvedia služba vlkovi. Lov, ktorý bol u nás nastavený na určitú kvótu, schválila skupina odborníkov – sú tam zastúpení ochrancovia prírody, Ministerstvo životného prostredia, Štátna ochrana prírody, mimovládne organizácie, chovatelia, okresné úrady, vojenské lesy, štátne lesy a poľovnícka komora. To je široká škála ľudí, ktorí majú čo povedať do vývoja populácie vlkov a jeho manažovania.
Naviac, od roku 2016 tu máme schválený program starostlivosti o vlka dravého, ktorý hovorí, že ak je populácia vlka v priaznivom stave a vlky spôsobujú ľuďom problémy, je možné manažovať ich populáciu lovom.
Za ministra J. Budaja došlo k tomu, že vlk bol prehlásený za chráneného živočícha. Vtedy sme upozorňovali na to, že sa nám stratí evidencia o genetike vlkov. Všetky vlky, ktoré boli v minulosti ulovené, museli byť ponechané na mieste do príchodu pracovníkov štátnej ochrany prírody a štátnej správy, ktorí z nich berú vzorky, dokumentujú gps súradnice, a tak ďalej. Kým nepríde táto dvojitá kontrola, lovec s tým vlkom nesmie manipulovať.
V minulosti sme boli obvinení z toho, že kvóta sa odstrieľa veľmi rýchlo, pretože sa prihlásia vlky, ktoré sú ulovené nelegálne. To ale nie je možné, pretože ulovený vlk musí zostať ležať na mieste. Na kontroly chodia pracovníci štátnej ochrany prírody a pracovníci štátnej správy na úseku poľovníctva. Ide o odborníkov, ktorí si vedia robiť svoju prácu.
Hrozí podľa vás vlkovi na území Slovenska zánik?
Areál vlka na Slovensku sa za posledných 16 rokov rozšíril o 38 %. Na Slovensku má vlk vytvorené priaznivé podmienky na život.
V niektorých regiónoch máme enormné stavy raticovej zveri – jelenej, muflonej, danielej, srnčej a diviačej. Vlk má obrovské množstvo potravy. Raticová zver ani vlk nie sú premnožené. Živočícha je toľko, koľko ho uživí prostredie.
Naša krajina je veľmi úživná – nielen pre raticovú zver, čiže korisť predátorov, ale aj pre samotných predátorov. Preto sú dnes svorky také početné. Máme u nás zdokumentované aj vyše desaťkusové svorky. Vlk sa rozširuje a expanduje do nových oblastí. Pôvodné teritória sú nasýtené a vlk sa vytláča do iných oblastí.
Predseda organizácie Slovak Wildlife Society Robin Rigg sa zaoberá výskumom vlka a počtom stavov. Robí nielen vizuálne sčítanie, ale aj sčítanie na základe DNA analýz. Národné lesnícke centrum robí tiež štatistické vyhodnotenia a letné sčítania, kde sa evidujú vyvedené vĺčatá. Z toho sa robí sumár približnej početnosti vlkov, pretože úplne presne sa to nedá odhadnúť. Tieto dve organizácie sa zhodujú na približnom počte vlkov na Slovensku, okolo 600 jedincov. Vieme, že veľkosť teritória jednej vlčej svorky je približne 15 000 – 20 000 hektárov.
Štátna ochrana prírody nemá presné počty vlka a musíme si počkať na začiatok roka 2024, kedy nám Karlova univerzita dodá údaje.
Viete nám opísať historický výskyt vlka na našom území?
Vlk sa po druhej svetovej vojne vyskytoval len na hranici s Ukrajinou. Populácia bola veľmi nízka a vlk sa postupne šíril smerom na západ.
V tých časoch sa vlk intenzívne hubil ako škodca, pretože robil škody na hospodárskych zvieratách a poľovnej zveri. Dokonca bola za jeho odstrel vyplácaná aj odmena, ak sa nemýlim 2000 korún za vlka. Napriek tomu, že odstrel vlka bol honorovaný, jeho populácia sa nezničila. Vlk sa nevystrieľal, chránený živočích z nášho územia nevymizol a v súčasnosti sa mu darí veľmi dobre. Populácia je stabilná a rozširuje sa. Máme určitý počet svoriek a plne obýva územie, ktoré má k dispozícii.
Neviem o tom, že by sa na naše územie niekedy dovážali vlky a nemáme o tom žiadne údaje. Skôr sú indície, že sa niečo podobné dialo v predchádzajúcich rokoch v Českej republike. Dokonca sa počas jednej autonehody našiel príves plný vlkov neznámeho pôvodu. Vlčica, ktorá bola pri autonehode nájdená, vykazovala markery očkovania proti besnote. To nie je možné u vlka, ktorý sa vyskytuje vo voľnej prírode.
Na Slovensku o takom niečom neviem. Ak ochrancovia prírody hovoria, že bolo potrebné doniesť na naše územie vlky, pretože boli zdecimované lovom, tak to je informácia, ktorú počujem prvý krát. Nie je to informácia, ktorá sa zakladá na reálnych údajoch.
Odznievajú argumenty, že v prírode je vždy presne toľko zvierat, koľko je potrebné. Dokáže sa príroda regulovať sama, alebo je potrebný zásah človeka, aby sa chránilo naše životné prostredie?
Niečo podobné ako ponechanie prírody na samú seba sa dá realizovať len v rajskej záhrade, ale nie v strednej Európe v 21. storočí. Príroda si dnes nedokáže pomôcť sama.
Ak budeme uvažovať v tomto rámci, tak to dopadne tak, ako to dopadlo s horskými smrečinami, pretože zostalo veľmi veľa území, kde sa nespracovala kalamita. Stalo sa to kvôli obštrukciám zo strany mimovládnych organizácií. Lykožrút sa rozmnožil aj vďaka klimatickej zmene a veľkým suchám. Teraz hrozí zánik horských smrečín na Slovensku. Lykožrút nám ohrozuje podstatu horských biotopov.
Kvôli veľkému počtu predátorov, akým je napríklad aj vlk, nám tiež hrozí vymiznutie hlucháňa. Dnes nie je možné ponechať vlka na samovývoj.
Dokáže vlk eliminovať mor ošípaných?
Keď pred 2-3 rokmi začal expandovať mor ošípaných, mimovládne organizácie vraveli, aby sme vlka nechali vysporiadať sa s morom. Vraveli, že vlk mor zastaví. Africký mor aj napriek tomu prešiel územím Slovenska bez väčších problémov a máme ho na hranici s Oravou a Kysucami, v Martine a v Žiari nad Hronom.
Je zdokumentované, že mor prešiel územiami, kde sa vlk nachádza a kde sú jeho prirodzené teritóriá. Rozširovanie afrického moru sa nám za posledné 3 roky podarilo pribrzdiť vďaka odloveniu diviakov. Prírodu dnes naozaj nemôžeme nechať na samovývoj.
Vlk nám takisto nepomáha ani s veľkými kopytníkmi. Zo všetkých strán dnes na nás útočia, prečo nelovíme viac zveri, ktorá spôsobuje veľké škody.
V súvislosti s potrebou lovu vlkov zaznieva problém s hospodárskymi zvieratami. Dá sa riešiť nasadením ovčiarskych psov, alebo nejakým iným spôsobom?
V minulosti, keď sme komunikovali s ovčiarmi a koziarmi, hovorili, že škody rapídne nestúpajú. Škody vraj klesajú aj kvôli tomu, že klesajú počty hospodárskych zvierat.
Hovorili sme s chovateľmi z biosféickej rezervácie Poľana. Rezervácia je biosférická preto, lebo sa jedná o súžitie človeka s prírodou a prostredie na Poľane formoval človek svojím laznickým osídlením – napríklad aj pasením menšieho množstva oviec a dobytka.
Na Poľane sme mali nedávno konferenciu, kde sme sa dozvedeli, že Poľana sa vyľudňuje a ľudia tam prestávajú chovať hospodárske zvieratá. Medvede a vlky im spôsobili obrovské škody. Sú z toho unavení a neoplatí sa im to. Krajina nie je manažovaná vypásaním a stráca sa jej potenciál – biosféra a súžitie človeka s prírodou.
Keď svorka napadne ovce, s usmrtenými zvieratami nesmiete hýbať až do príchodu komisie, ktorá vyhodnotí straty. Komisár musí určiť, či škodu spôsobil vlk. Ak nenájde žiadne stopy, ak napríklad zostane jedno ucho z ovečky bez značky, škoda nebude vyplatená, pretože nie je jasné, o aké zviera išlo. Medzitým sa môže na miesto zatúlať aj iný predátor – krkavce, ktoré tiež ulovenú korisť znehodnotia.
Ak vlky rozoženú stádo do hory, medzitým tam môže prísť medveď a dokončiť dielo. Z kadáverov je veľmi ťažké určiť, či to naozaj urobil vlk. Uznaných škôd môže byť tretina alebo možno polovica zo všetkých. Keďže rozutekané ovce sa v lese už nenájdu a nie je jasné kto ich usmrtil, škoda nie je bačovi uznaná.
Ďalším problémom je poútokový šok, kedy sa ovciam zapália vemená ,a to znamená koniec chovu oviec.
Čo sa týka elektrických ohradníkov – vlk je veľmi inteligentné zviera. On si pri ohradníku počká. Vlk dokáže ovce zahnať určitým smerom k ohradníku a tie ho pri behu prevalia.
Podľa veľkosti stáda oviec je predpísaný počet veľkých pastierskych plemien, ktorý by si mal bača zadovážiť. Anatolský pastiersky pes Kangal má napríklad okolo 70 kíl. Nie je možné ich nechať strážiť navoľno ovčie stádo, lebo tieto psy sú ako odistený granát. Môžu napadnúť aj cyklistu, ktorý sa náhodou ocitne v blízkosti stáda.
Opatrenia ako pastierske psy alebo oplotok dokážu do určitej miery ochrániť stáda, ale nedokážu úplne zabrániť tomu, aby vlk napadol ovce.
Umožňuje systém kvót sústrediť lov na jedincov, ktorí spôsobili škodu na hospodárskych zvieratách?
Vlk nie je tak ľahko rozlíšiteľný ak medveď. Všetci sa na seba veľmi podobajú. Dá sa povedať, že vlky nie sú variabilné veľkosťou a farbou.
Škodu však väčšinou robí svorka ako celok a preto nie je možné určiť, ktorého z nich by sme mali uloviť. Iba ak by bol vlk samotár, v tom prípade by bol cielený lov možný.
Odznievajú názory, že Ministerstvu nejde o ochranu hospodárskych zvierat, ale o umožnenie poľovačky na vlka, o lukratívnu poľovnícku trofej, za ktorú sú iní ochotní zaplatiť. Čo si myslíte o týchto tvrdeniach?
Počúvam názory, že poľovníci tlačia na odstrel vlka. Nikde však nenájdete napísané, že Slovenská poľovnícka komora, čiže 65 000 poľovníkov, by trvala na tom, aby sa u nás strieľal či už vlk alebo medveď. Politici, ktorí sú zároveň poľovníkmi a majú takéto vyjadrenia, nereprezentujú Slovenskú poľovnícku komoru.
My ako poľovníci nebudeme tlačiť na lov vlka. Po vyslovení verdiktu komisie jedine Lesoochranárske združenie Vlk na záver povedalo, že s tým nesúhlasí. Ja sám som povedal, aby sa hlasovalo, kto je za reguláciu početného stavu vlka. V zastúpení bolo prítomných okolo 20 organizácií a nikto sa nevyjadril proti.
Dostávame sa do štádia, kedy začína byť s vlkom problém. Deje sa to, čo sa udialo aj s medveďom. Prestali sa loviť medvede a medvedice už neodovzdávajú mláďatám stresový hormón zo strachu z človeka. Mláďatá nedostanú informáciu, že človeka sa treba báť. Vlk je oveľa inteligentnejší ako medveď – a toto isté sa nám stalo s ním.
Za posledné dva roky existuje niekoľko zdokumentovaných prípadov vlkov stojacich priamo v dedine, či vedľa cesty, ktorí sa dali sa filmovať na mobil. Na tatranskej železnici vlk za bieleho dňa strhol jelienča a pred očami cestujúcich ho usmrtil.
V areáli nemocnice Brezno zase vlk strhol jelenicu. Tam bola správa, že jelenicu zrazilo auto. Udialo sa to však na trávniku v parku a jelenica mala vytrhnuté zadné stehno, čo svedčí o klasickom útoku vlka.
Veľa útokov na poľovnú zver sa udeje v dedinách. Vlk veľmi rýchlo zistí, že sa na neho nepoľuje a prestane sa báť človeka. Máme taktiež veľa prípadov zabitia poľovníckych psov vlkom. U nás je bežná prax, že pes farbiar, ktorý je vypustený na dohľadávku zveri, je pri spoločných poľovačkách strhnutý vlkom.
Na Slovensku máme prvý prípad lesníka, ktorý dokončoval prácu na skládke dreva a mal so sebou psa jazvečíka. Vlk mu napadol psa. Keď pri pokuse o záchranu psíka lesník obiehal auto, vlk ho uhryzol do stehna.
Ak je vlk starý alebo poranený, nevie si uloviť vyššiu zver a vtedy útočí na malých psov. V Čechách sa stalo niečo podobné. Vlk pohrýzol majiteľa psa do predlaktia, keď ho snažil ochrániť. Na oznamovateľa incidentu bolo potom zo strany ochranárskych organizácií vydané trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy.
Je tiež veľmi pravdepodobné, že dôjde k hybridizácií vlka so psom. Švajčiari skonštatovali, že 25 % populácie vlka je už hybridná. Vlky zabíjajú len psov ako konkurentov, ale fenu si vezmú so sebou. Vlkopsy sú inteligentnejšie než vlky. V hierarchii sa dostávajú vyššie. V Poľsku napríklad vedie vlčiu svorku bernský salašnícky pes krížený s vlkom.
Ďalší problém je ten, že vlk je prenášač besnoty. Od ukrajinskej hranice k nám znova prišla besnota, ktorú sme tu niekoľko rokov nemali.
Existujú opodstatnené obavy z vyhynutia vlka na území Slovenska?
Vlk sa loví od 1. novembra do cca 15. januára a len v územiach, ktoré nie sú pohraničné s inými krajinami. Je to práve preto, aby sme vlkovi umožnili šírenie z iných pohraničných oblastí, ako napríklad Maďarska, Rumunska, Česka a Poľska.
V chránených krajinných oblastiach tiež nie je povolené loviť vlka. Nikdy sa neloví viac ako polovica výskytu vlka na celom území Slovenska. Sú vytvorené všetky podmienky na to, aby bol lov čo najviac sťažený a aby mali svorky možnosť obnovenia a zdarného vývoja.
Šesťdesiat jedincov je štvrtina celého prírastku vlka dravého. Ak by sme to mali prepočítať, tak odlovený by mal byť menej ako jeden jedinec na jednu svorku, aby sa kvóta naplnila. Tieto kvóty nijakým spôsobom neohrozia populáciu vlka na Slovensku.
Ochranári hovoria o tzv. efektívnej populácii vlkov. Upozorňujú na to, že u nás prevažuje karpatská populácia vlkov, ktorá je izolovaná a nedochádza u nej ku genetickej variabilite. Preto im podľa nich treba dať priestor, aby sa medzi sebou nekrížili iba rodinne príbuzné vlky, inak populácia zanikne. Vlkov, ktorí sú geneticky rozdielni, je podľa nich len malé množstvo.
My zaručíme výmenu genetiky tak, že sa vlky nebudú môcť strieľať v pohraničných oblastiach, kde k tejto výmene dochádza. Tam, kde si vlky vymieňajú genetické informácie, budú v bezpečí.
Nie je to tak, že na našom území máme mikro populáciu, ktorá sa nevie nikam dostať. Vlky migrujú niekoľko tisíc kilometrov a budú si vedieť vymeniť genetický základ. Napríklad, čo sa týka genetickej variability medveďov na Slovensku, u nás je jedna z najlepších na svete.
Momentálne máme malý počet vzoriek na to, aby sa dala táto genetika vlkov určiť. Ak sa niečo deje s genetikou, zvyčajne sa to prejaví na menšom počte mláďat, vysokej mortalite, znižovaniu územia na ktorom sa ten živočích vyskytuje a populácia začína degradovať. Vlk a medveď u nás expandujú. Máme za to, že kvótami sa neohrozí karpatská populácia na našom území.
Ako hodnotíte spoluprácu medzi poľovníkmi a ochranármi prírody pri tvorbe rozhodnutí týkajúcich sa vlkov?
My nikdy neodmietneme žiadne pozvanie na rokovania. Vždy sme prišli, keď nás niekto zavolal. Pred 7 rokmi sme napríklad robili veľký seminár o šelmách na Slovensku. Prišli úplne všetci okrem Ministerstva životného prostredia.
My chceme rokovať. Chceme sa rozprávať, ale nechceme politické rozhodnutia. Chceme, aby to bol konsenzus názorov a záverov širokej odbornej verejnosti. Máme záujem ochrániť medveďa a vlka, ale aj občana Slovenskej republiky. Poľovníci nechcú loviť kvôli trofeji.
V minulosti, keď sa stanovovala kvóta, bolo úplne bežné, že si spolu ochranári a poľovníci sadli za jeden stôl a diskutovali o problémoch. Vždy sme našli spoločnú reč.
Určite chceme spolupracovať so všetkými stranami. Sme otvorení akémukoľvek dialógu. Ktokoľvek bude potrebovať našu odbornú pomoc, prídeme a pomôžeme.
Poľovníctvo je služba verejnosti. Manažujeme populácie zveri, ktoré bežnému občanovi robia problémy. My sme vždy medzi dvoma mlynskými kolesami.
Ako hodnotíte vplyv rozhodnutia na obraz poľovníctva v očiach verejnosti?
Verejnosť niekedy odmieta počúvať naše argumenty. Na verejnosť platia emotívne obrázky malých vĺčat, ktoré majú na čele hľadáčik pušky.
Nie je pravda, že vĺčatá končia ako rukavice alebo predložka pred dvere. Aj my rozmýšľame srdcom, ale dávame do toho aj trochu racionality. Ani jeden poľovník nechce vyhubiť šelmy. Chceme, aby sa lesom darilo a aby sa aj ľudia v lese cítili bezpečne.
Chceli by ste niečo odkázať čitateľom?
Poľovník je ten, kto robí službu verejnosti, hoci sa to nezdá. Lovom zveri robíme službu každému jednému občanovi na Slovensku.
Máme veľké stavy jelenej, muflónej a danielej zveri. Spôsobujú škody na poľnohospodárskych kultúrach a robia škody aj na lesných porastoch. Les plní veľa funkcií, nie je to len o ťažbe dreva. Les plní napríklad vodozádržnú funkciu a produkuje kyslík. Tiež sa využíva aj na rekreačné účely. Ak les nebude zdravý a bude neustále poškodzovaný zverou, už nebude spĺňať spomenuté funkcie. Takže my tú zver musíme loviť.
Prial by som si, aby nás verejnosť pochopila. Rovnako ako musíme zver prikrmovať, musíme ju aj loviť. Prikázal nám to eradikačný program štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Nerobme si vzájomne zle a naprieky. Buďme k sebe tolerantní a slušní. Vychádzajme si navzájom v ústrety.
Keď sa pred dvomi rokmi schválila posledná väčšia kvóta, mali sme na našej stránke za jeden deň viac ako 700 výhražných správ smrťou. Dali sme to na súd. Bolo nám to vrátené s tým, že sa nemáme ničoho báť, že sa nemôžeme cítiť ohrození.
V správach sa písalo: dáme 40 000 za zabitého poľovníka a 20 000 za člena jeho rodiny. Pani prokurátorka nám to vrátila s tým, že sa nič nedeje. Bol by som rád, keby sa takéto niečo už nedialo.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
