P. Pellegrini: Vráťme sa k odkazu Novembra ’89 v celom jeho komplexe
Vráťme sa k odkazu Novembra ’89 v celom jeho komplexe a napĺňajme ho reálnymi rozhodnutiami a skutkami. Vyzval na to predseda Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini (Hlas-SD) v mimoriadnom príhovore na televízii RTVS. „Poďme spoločne budovať úspešnú, modernú, slobodnú, demokratickú, životaschopnú a sociálne spravodlivú SR, v ktorej sa dobre žije každému jednému človeku,“ uviedol.
P. Pellegrini poukázal na to, že 34 rokov od revolúcie vníma pozitívne „prelomový a historický November ’89“ menej ako polovica národa. Politické a spoločenské elity majú preto podľa neho v tento pamätný deň dôvod na zamyslenie. „Neobzerať sa len dozadu. Neobviňovať sa navzájom, neutiekať sa len k novembrovým frázam, ale vrátiť sa k tomu, čo Nežná revolúcia skutočne stelesňovala. Iba tak sa ako národ posunieme vpred,“ poznamenal predseda parlamentu. Doplnil, že ak ľudia budú rozdeľovať a bojovať medzi sebou, výsledkom bude len stagnácia a zaostávanie.
Tvrdí, že ľudia sú svedkami čoraz väčšej politickej vulgarizácie, ktorá je popretím ideí slušnosti Novembra. „Slobodný názor nikdy nesmie byť len zbraňou na to, ako niekoho uraziť alebo ponížiť,“ uviedol predseda parlamentu. Pokračuje, že November ’89 dal nádej mladším generáciám rozvíjať svoj talent a zručnosti v zahraničí. Dnes je to však podľa jeho slov pretavené do odchodu mladých ľudí do zahraničia bez perspektívy ich návratu.
„November ’89 bol symbolom zjednotenia národa za niečo, za silnú vieru v budúcnosť. Dnes vidíme rozdelenú spoločnosť na dva svety, ktoré proti sebe neustále bojujú. V médiách sa píše o vojne v štáte, o konflikte a nenávisti,“ poukázal šéf NR SR.
Zároveň povedal, že November ’89 bol spoločnou hodnotou pre všetkých. V súčasnosti sú tu podľa neho snahy jednotlivcov hodnotovo si ho uzurpovať pre seba a označovať sa za jediných a výnimočných pokračovateľov jeho odkazu. „To je však iba cesta k ďalšiemu rozdeleniu národa na my a oni,“ podotkol.
Novembrové národné zjednotenie nahradila nemorálna individuálna privatizácia a jej dôsledkom vznikla zo dňa na deň stratená generácia. Tá podľa P. Pellegriniho stále čaká na to, kedy jej s morálnym odkazom na November ’89 splatíme svoj dlh. „Som presvedčený, že je to našou povinnosťou, pretože novembrové udalosti vnímam aj ako symbol solidarity a vzájomnej pomoci,“ skonštatoval.
Prezidentka: Nežná revolúcia položila základy demokracie
Nežná revolúcia je spoločným dielom SR a ČR, položila základy demokracie. Ľuďom pred 34 rokmi stačila jednota, odvaha a „havlovská pravda a láska“ na to, aby zvíťazila demokracia. Toto by malo zároveň stačiť aj na jej obranu, povedala slovenská prezidentka Zuzana Čaputová vo štvrtok po tom, ako položila kvety a zapálila sviečku pri pamätníku Nežnej revolúcie na ulici Národní (bývalá Národní třída) v Prahe, informuje spravodajkyňa TASR.
Z. Čaputová zdôraznila, že 17. november patrí k najväčším sviatkom novodobej histórie Slovenska a Česka. „Pred 34 rokmi tu na Národní tříde stáli ľudia proti totalite, ktorá bola typická propagandou, lžou a násilím. A oni tu stáli zjednotení, nabrali odvahu, odmietali násilie, boli vyzbrojení havlovskou pravdou a láskou. A keď im toto stačilo na víťazstvo demokracie, verím, že nám tieto kvality a hodnoty budú stačiť na obranu demokracie. Treba iba naše odhodlanie,“ povedala.
Zmienila sa tiež, že ako prezidentka prišla položiť kvety k pamätníku Nežnej revolúcie v Prahe naposledy. „Môjmu nástupcovi alebo nástupkyni želám, aby odkaz 17. novembra bol preňho nielen historickou spomienkou, ale žitými hodnotami,“ uviedla s tým, že dnešná generácia je to dlžná tým, ktorí sa o to pričinili, a je to tiež záväzok voči budúcim generáciám.
Nežná revolúcia podľa Z. Čaputovej priniesla mnoho demokratických práv a slobôd vrátane slobody médií. „Slobodné médiá patria k demokracii. Je jasné, že médiá kritizujú politikov – a nám to môže byť nepohodlné, ale to je neporovnateľné s významom slobodných médií pre demokraciu,“ upozornila s tým, že akékoľvek ich obmedzovanie môže byť začiatkom umierania demokracie.
Slovenská prezidentka začala svoju návštevu v ČR na Pražskom hrade, kde ju aj s jej partnerom Jurajom Rizmanom predpoludním privítal český prezident Petr Pavel a jeho manželka Eva. Po súkromnej schôdzke prezidentov nasledoval spoločný pracovný obed. Z. Čaputová sa tiež stretla so slovenskou komunitou žijúcou v Česku a večer ju čaká diskusia so študentmi Univerzity Karlovej o výzvach demokracie.
M. Majerský: November 1989 priniesol aj prvú výzvu na formovanie klubov KDH
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) je bytostne spojené s novembrom roku 1989, keď na námestiach zaznela prvá výzva na formovanie klubov KDH. Strana potom definitívne vznikla 17. februára 1990. V TASR TV to povedal predseda KDH Milan Majerský.
Korene KDH sa podľa neho dajú nájsť ešte skôr, v kresťanskom disente, v udalostiach, ako bol Sviečkový pochod v roku 1988, alebo výzva tzv. bratislavskej päťky z augusta 1989. „Kresťanskí disidenti neboli iba hnacím motorom podzemnej cirkvi, ale podporovali aj všeobecné myšlienky demokracie, slobodného myslenia a slobody ako takej,“ pripomenul M. Majerský.
Sám podľa vlastných slov vstúpil už v roku 1990 do hnutia kresťanskodemokratickej mládeže. „Sme najstaršou politickou stranou, ktorá si so sebou nesie to dobré aj zlé, pekné chvíle, aj tie ťažšie. Zažili sme úspešné vlády, aj boj s mečiarizmom, ale prvotná myšlienka prenesenia kresťanských hodnôt do politiky nás neopustila nikdy,“ uviedol.
Napriek tomu KDH na dve volebné obdobia vypadlo z parlamentu a vrátiť sa mu podarilo až v septembrových parlamentných voľbách roku 2023. Podľa M. Majerského sa kresťanským demokratom stalo osudným sebauspokojenie a predstava, že parlamentné lavice majú prakticky isté. A, naopak, späť ich vrátila poctivá kampaň v regiónoch. „Chceme byť v Národnej rade SR tou pokojnou silou, nechceme byť tými, čo najhlasnejšie kričia, ale chceme argumentovať racionálne,“ vyhlásil s tým, že podporia aj vládne iniciatívy, ktoré budú v súlade s volebným programom KDH.
M. Majerský pripomenul, že od momentu, keď Vladimír Mečiar zrušil na Slovensku systém viacerých volebných obvodov, má KDH neustále vo svojom volebnom programe návrat k tomuto modelu. „Politická strana by mala dbať na to, že sa bude rozvíjať každá jedna časť Slovenska, nie iba centrum. Všetky krajiny Európskej únie majú viac volebných obvodov, Slovensko je jediná, ktoré má iba jeden,“ upozornil.
Rovnako považuje za pozitívum prísľub vlády presunúť časť eurofondov na regióny. „Ale v takom prípade by vláda mala na regióny preniesť aj kompetencie. V Poľsku sa na vojvodstvách vyhlasujú aj výzvy, u nás ich vyhlasuje ministerstvo,“ doplnil.
Programové vyhlásenie vlády ako také však považuje za nekonkrétne a málo ambiciózne. „Je to vláda, ktorá už niekoľkokrát vládla, nejdú sa to učiť a preto som čakal viac,“ vyhlásil M. Majerský. Dodal, že dve z troch vládnych strán mali len minimálny volebný program a programové vyhlásenie je preto postavené najmä na volebnom programe Hlasu-SD.
M. Majerský určite nebude figurovať na kandidátnej listine hnutia do eurovolieb, ktorú bude KDH schvaľovať v novom roku. V prípade volieb prezidenta sú podľa neho zatiaľ otvorené obe možnosti, postavenie vlastného kandidáta KDH, aj podpora niekomu z externého prostredia. „Minulý týždeň sme mali predsedníctvo, kde sme túto otázku otvorili, bavili sme sa o dvoch menách, Miriam Lexmann a Viliam Karas. Títo ľudia by vedeli hodnoverne zastupovať konzervatívneho voliča. Ale v konečnom dôsledku to uzavrieme buď do konca roka, alebo začiatkom budúceho roka,“ zhrnul.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
