Štúdia: lockdowny spôsobili rýchle a trvalé zhoršenie kognitívnych funkcií u starých ľudí
V dôsledku nárastu osamelosti a depresie, ako aj poklesu fyzickej aktivity a stravovacích návykov sa zhoršovanie kognitívnych funkcií počas lockdownu prehlbovalo.
V štúdii s názvom PROTECT uverejnenej v časopise The Lancet Healthy Longevity vedci zistili, že lockdown v Spojenom kráľovstve ovplyvnil mozgové funkcie u osôb starších ako 50 rokov a spôsobil ich „rýchle“ a „trvalé“ zhoršenie.
Vedci vyhodnocovali počítačové testy mozgových funkcií u ľudí vo veku 50 až 90 rokov žijúcich vo Veľkej Británii. Testovali krátkodobú pamäť a schopnosť účastníkov plniť zložité úlohy.Analyzovali údaje od viac ako 3 000 ľudí, na základe ktorých preukázali súvislosť medzi lockdownom a trvalým poklesom kognitívnych funkcií.
Kognitívny pokles bol výraznejšív prvom roku lockdownu, keď vedci zistili 50 % – ný pokles naprieč celou skúmanou skupinou. Toto číslo bolo vyššie u tých, ktorí mali mierny kognitívny pokles už pred pandémiou.
Tento jav pokračoval aj v druhom roku lockdownu.
Významné poškodenie
Vedci uviedli, že spoločenské obmedzenia počas pandémie covid-19 môžu spôsobiť významné poškodenie kognitívneho a duševného zdravia. A to najmä preto, že počas tohto obdobia boli ovplyvnené hlavné rizikové faktory demencie súvisiace s pohybom a stravovacími návykmi.
Pokles kognitívnych funkcií bol počas lockdownu znásobený viacerými faktormi vrátane nárastu osamelosti a depresie, poklesu fyzickej aktivity a zvýšenej konzumácie alkoholu.
Predchádzajúci výskum zistil, že fyzická aktivita, liečba existujúcej depresie, návrat do komunity a opätovné nadviazanie kontaktov s ľuďmi znižujú riziko demencie a udržiavajú zdravie mozgu.
Profesorka Anne Corbettová z Exeterskej univerzity hovorí: „Naše výsledky naznačujú, že lockdown a ďalšie obmedzenia, s ktorými sme sa stretli počas pandémie, mali skutočne trvalý vplyv na zdravie mozgu ľudí starších ako 50 rokov, a to aj po skončení lockdownu.“
„To vyvoláva dôležitú otázku, či sú ľudia vystavení vyššiemu riziku poklesu kognitívnych funkcií vedúcemu k demencii,“ povedala.
„V súčasnosti je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým uistiť sa, aby sme podporovali ľudí so skorým kognitívnym poklesom, najmä ak existujú veci, ktoré môžu robiť pre zníženie rizika demencie v budúcnosti,“ dodala.
Zistenia podľa nej poukazujú na „potrebu toho, aby politici pri plánovaní budúcich reakcií na pandémie, akými sú napr. lockdowny, zvážili širšie dopady týchto obmedzení na zdravie.“
Sian Gregoryová z Alzheimerovej spoločnosti povedala: „Vieme, že až 40 percentám prípadov demencie by sa potenciálne dalo predísť.“
„Táto štúdia zdôrazňuje potrebu ochrany kognitívneho zdravia a zníženia rizika rozvoja demencie, ktorá je v Spojenom kráľovstve najväčším zabijakom,“ dodala.
Zmeny v mozgu u dospievajúcich
V štúdii Stanfordskej univerzity z roku 2022 sa zistilo, že stres z pandemických blokád spôsobuje predčasné starnutie mozgu tínedžerov.
Hovorí sa v nej, že „stresory súvisiace s pandémiou“ fyzicky zmenili mozgy dospievajúcich, takže ich mozgové štruktúry sa zdajú byť o niekoľko rokov staršie ako mozgy porovnateľných rovesníkov pred pandémiou.
V porovnaní s dospievajúcimi hodnotenými pred pandémiou mali mladiství, hodnotení po jej skončení, nielen závažnejšie internalizačné duševné problémy, ale tiež stenčenie mozgovej kôry, väčší objem hipokampu a amygdaly a pokročilejší vek mozgu.
Autor článku Ian Gotlib, profesor psychológie na humanitnej a prírodovedeckej fakulte Marjorie Mhoon Fair School vtedy povedal, že „nie je jasné, či sú tieto zmeny trvalé“.
„Doženie ich skutočný vek nakoniec vek mozgu?“ Pokiaľ ich mozog zostane trvalo starší ako ich skutočný vek, nie je jasné, aké budú výsledky v budúcnosti. U 70- alebo 80-ročných ľudí by ste na základe zmien v mozgu očakávali určité kognitívne a pamäťové problémy, ale čo to znamená pre 16-ročných, keď ich mozog predčasne zostarne?
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
