Odvolávanie Ľuboša Blahu sa dnes nekonalo, zneužitie postavy Ľ. Štúra ostáva nepovšimnuté (Analýza)
Dnes sa v parlamente malo na návrh skupiny opozičných poslancov uskutočniť odvolávanie Ľuboša Blahu z funkcie podpredsedu Národnej rady SR. Už dopredu bolo zrejmé, že ich iniciatíva nebude úspešná, keďže počet opozičných poslancov nie je dostatočný. Nakoniec poslanci ani neschválili program mimoriadnej schôdze a o návrhu o odvolávaní podpredsedu NR SR sa ani nerokovalo. Ľuboš Blaha teda naďalej ostáva vo svojej funkcii zástupcu šéfa parlamentu Petra Pellegriniho.
Provokatívne video
Ľ. Blaha krátko po úspešnej kandidatúre na post podpredsedu NR SR zverejnil začiatkom novembra na Telegrame video z jeho novej kancelárie. Nazval ho „jesenné upratovanie“. Ukazovalo, ako v kancelárii podpredsedu parlamentu robí poriadky po svojom predchodcovi. Atmosféru videa dotvára pieseň Karola Duchoňa – Šiel, šiel.
Nový podpredseda NR SR vo videu najprv odnesie vlajku Európskej únie a nahradí ju slovenskou, pričom rovnakú slovenskú tam už má vedľa nej. Na poličku si vystaví knihu Ľudovíta Štúra – Slovanstvo a svet budúcnosti. Namiesto obrazu prezidentky SR Zuzany Čaputovej, ktorý odstraňuje s rozčarovaným výrazom tváre, si vyvesí portrét kontroverzného marxistického revolucionára Che Guevaru.
Ľuboš Blaha sa netají, že je presvedčený komunista – marxista-leninista – a predovšetkým z týchto veľmi otvorených postojov získava svoje politické body. Na Slovensku sa nájde mnoho ľudí, ktorí zastávajú podobné názory. O Leninovi napísal pod pseudonymom aj knihu, o Che Guevarovi už pod vlastným menom. Na konci videa, keď je už všetko potrebné v kancelárii vymenené, podpredseda NR SR pozdraví divákov revolučným gestom zovretej päste.
Zmiešané reakcie
Kritické reakcie na seba nenechali dlho čakať. „KDH dôrazne odsudzuje konanie Ľuboša Blahu, keď v kancelárii NR SR odstránil vlajku Európskej únie a portrét prezidentky nahradil portrétom zahraničného predstaviteľa najradikálnejšieho komunistického krídla Che Guevaru,“ uviedla šéfka klubu KDH Martina Holečková.
Ku kritike sa pridal aj líder hnutia Slovensko Igor Matovič: „Ľuboš Blaha sa nikdy nemal stať podpredsedom parlamentu, a je hanbou Národnej rady, že ním je. Poslanci hnutia Slovensko za neho nehlasovali a jeho odvolanie kedykoľvek podporia.“
Drsný odkaz poslal aj Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave. „Existujú rôzne spôsoby, ako odhaliť verejnosti svoj primitívny mentálny svet. Poslanec Blaha to urobil akoby z encyklopédie príznakov duševného maloroľníctva. Ale nerád by som hovoril kolegom z psychiatrie do ich remesla,“ uviedol pre Pravdu politológ.
Naopak podporu našiel v poslancovi za SNS Rudolfovi Huliakovi, ktorého prednedávnom odmietla prezidentka Zuzana Čaputová vymenovať za ministra životného prostredia. Ľuboša Blahu sa zastal: „Aj ja mám pani Čaputovú zvesenú v kancelárii. Ja tam mám hodiny,“ povedal portálu Startitup s pobavením.
Ľuboš Blaha na svojom geste naďalej trval. V diskusii na TA3 sa snažil obrátiť pozornosť na ťažkú sociálnu, ekonomickú a právnu situáciu na Slovensku a zaoberanie sa výzdobou jeho kancelárie označil za frašku. „Ja si vo svojej kancelárii môžem robiť čo chcem. Je to moja kancelária,” bránil sa.
Podľa Františka Mikloška stoja KDH a Ľ. Blaha na opačných brehoch. Zatiaľ čo KDH je za demokratickú možnosť pre Slovensko v rámci Európskej únie, ktorá môže čeliť hocakým vnútorným problémom, podpredseda parlamentu svojim gestom predstavil budúcnosť marxistickú – to, čo dnes predstavuje Kuba so svojou chudobou, prenasledovaním politických väzňov atď.
P. Pellegrini považuje výroky Ľ. Blahu za zbytočné a trápne
Provokatívne video sa stretlo s pobúrenými reakciami nielen v tábore opozície, ale aj koalície. Sám predseda parlamentu Peter Pellegrini označil počínanie svojho podpredsedu za trápne a detinské. „Myslím si, že pán Blaha by mal posúdiť, či by sa nemal ospravedlniť alebo dať vyhlásenie, v ktorom uzná, že urobil chybu. Viete, táto vládna koalícia aj celé Slovensko je závislé a potrebuje tých 15-16 miliárd z fondov EÚ. Potrebujeme intenzívne použiť 6 a pol miliardy z plánu obnovy a vláda sa na to chystá. Na jednej strane chcieť mať všetky tieto výhody z EÚ a na druhej strane teatrálne odstraňovať vlajku, tak to je trošku schizofrenické. Pán podpredseda urobil veľkú chybu.”
Nie je to po prvý raz, čo P. Pellegrini verejne vyčítal Ľ. Blahovi jeho jednostranné kritizovanie EÚ. Ešte v roku 2019, keď bol P. Pellegrini predsedom vlády namiesto odstúpivšieho Roberta Fica v parlamentnom výbore pre európske záležitosti, verejne navrhol svojmu vtedy ešte straníckemu kolegovi, aby zvážil svoje ďalšie pôsobenie v danom výbore.
„Ako predseda vlády, ktorý je zodpovedný za zahraničnú politiku tejto krajiny a za to, že sme členskou krajinou EÚ, čítať z úst predsedu výboru pre európske záležitosti, že EÚ je plná nenávisti voči našej kultúre a Európe, že nemá nič spoločné s pracujúcimi ľuďmi, že je to len banda lúzrov, že ľudia majú EÚ plné zuby a neviem čo všetko, tak neviem ako my týmto štýlom chceme podporiť občanov, aby dôverovali projektu EÚ a aby išli k urnám do Európskeho parlamentu. Ja osobne ako predseda vlády si nemyslím, že sa to má robiť takouto formou.”
Po stretnutí s prezidentkou 8. novembra povedal médiám, že s Ľ. Blahom deň predtým komunikovali. Ľ. Blaha mu mal povedať, že to, čo spravil, považuje za chybu, nemal takto konať a svoj čin nepovažuje za najšťastnejší. P. Pellegrini prejavil potešenie, že ho so svojím „novým” postojom k vlastnému skutku Ľ. Blaha oboznámil. Podpredseda parlamentu sa osobne nikdy v tomto zmysle doteraz nevyjadril.
Ľudovít Štúr a komunizmus
Je to skutočne až absurdné, ako si môže Ľuboš Blaha dať do police knihu Slovanstvo a svet budúcnosti a nachádzať pritom sympatizantov z radov obdivovateľov bývalého režimu. Zabrať to môže iba u ľudí, ktorí majú Štúra spojeného s bojom za Slovákov, ale zároveň nevedia, aké konkrétne myšlienky Štúr hlásal. Ak by sa Ľ. Štúr a Ľ. Blaha stretli na politickej scéne osobne, nemohli by byť od seba ďalej.
V diele Slovanstvo a svet budúcnosti Ľ. Štúr píše: „Nech by sa akokoľvek komunizmus namáhal a predstieral, že chce ľuďom dopomôcť k ich právam, nič nevie o ľudstve, žalostne ho ponižuje, a keďže lipne na ustanovizniach, ktoré sú nepraktické a neuskutočniteľné, patrí k najdivším výplodom, aké vôbec vzišli z ľudského mozgu.“
Áno, Ľ. Štúr bol skutočne priaznivcom myšlienky, aby sa všetky slovanské národy primkli k Rusku a zjednotili sa pod ruskou záštitou. Hovoril však o cárskom Rusku. O Rusku, ktoré bolo prísne konzervatívne a prísne protikomunistické. O Rusku, kde hlásatelia marxistických myšlienok boli prenasledovaní, popravovaní a svoj život si mohli zachrániť iba útekom do zahraničia. Lenin žil v exile vo Švajčiarsku, pretože v Rusku mu kvôli jeho činnosti hrozil trest smrti.
Štúr komunistické Rusko alebo Sovietsky zväz nemohol poznať, keďže vznikli až po jeho smrti. Ľ. Blaha sa snaží umelo prepojiť Štúrovu myšlienku spájania sa všetkých slovanských národov pod záštitou Ruska s obdivom ku komunizmu. Divákom sa snaží podsunúť, že keď Ľ. Štúr navrhoval primknúť sa k Rusku, musel zároveň obdivovať Blahov komunizmus. Bolo to presne naopak. Ľ. Štúr komunizmus odsudzoval a s nevôľou pozoroval, ako sa tieto idey postupne presadzujú v západnej Európe. Práve preto hľadal záchranu v cárskom Rusku, kde videl, ako sú šíritelia komunizmu tvrdo trestaní a nedokážu svoje idey šíriť.
V knihe Slovanstvo a svet budúcnosti napísal: „Z politického hľadiska prechádza Západ od absolutistických monarchií ku konštitučným štátom, tieto sa zas pretvárajú na politické a napokon na sociálne a komunistické republiky, kde sa všetko končí v rozklade ľudstva a deštrukcii ľudskosti. Táto unáhlenosť má v sebe osudnú črtu: keď sa už raz totiž Západ dostal do víru týchto pohybov, nemôže sa z neho vymaniť. Niet tu pokoja, ani stálosti, všetko sa valí a tlačí vpred, rúti sa, a všetci tu vidia svoje konečné vytúžené šťastie – v záhube! Jedna revolúcia bude nasledovať za druhou a po každej na tom budú národy Západu horšie ako predtým.“
Štúr bojoval za Slovákov aj tým, že ich chcel pred komunizmom uchrániť. Cárske Rusko pre neho predstavovalo presný opak komunizmu – štát tradičný, konzervatívny, prísne morálny. Štát, ktorý Ľ. Blaha označuje za spiatočnícky. Napokon sa stalo niečo, čo by si ťažko vedel Ľ. Štúr čo i len predstaviť. Prvý oficiálny komunistický štát vznikol práve v Moskve. Štát, ktorý obdivuje podpredseda NR SR Ľuboš Blaha. V tradičnom cárskom Rusku by Ľ. Blaha ťažko našiel odvahu na provokačné skutky, ktoré sprevádzajú jeho kariéru. A paradoxne, ťažko by na ne našiel odvahu aj v Rusku dnešnom. Ak by zvesil obraz prezidenta v kancelárii podpredsedu ruskej Dumy a nahradil by ho svojím osobným hrdinom (hoc aj Che Guevarom), kto vie, aký by to malo koniec? Môžeme sa to len domnievať, keďže by sa to ani neodvážil spraviť.
Video Ľ. Blahu doprevádza pieseň Karola Duchoňa, v ktorej sa spieva: Šiel, šiel za vzdialeným cieľom / Šiel, šiel, kráčal pláňou bielou / Šiel, šiel v neľútostných búrkach / Šiel, šiel hľadať ten svoj pól.
Navádza to k pocitu, že Ľ. Blaha, ako správny ľavicový radikál, bude neúprosne a do konca života bojovať za svoje „ideály”, nič ho nemôže zastaviť, nikdy sa nevzdá a krok po kroku postupne prekoná všetky prekážky, aby nakoniec dosiahol to, čo chce. Keď si uvedomíme, v akej pozícii bol Ľ. Blaha ešte nedávno a kde je teraz, má to svoju logiku. Skutočne, doteraz to bol poslanec, síce najsilnejšej strany Smer, ale v podstate iba hlučný a druhoradý. Neskôr po odchode skupiny okolo Petra Pellegriniho sa síce dostal v Smere na vyššie pozície, avšak strana zaznamenala výrazný prepad a skončila v opozícii. Málokto pred 4 rokmi dával Robertovi Ficovi šancu na úspešný návrat. Zdalo sa, že je všetkému koniec.
Dnes však Smer opäť vládne krajine a z Ľuboša Blahu je razom podpredseda NR SR. Určite to pre neho môže znamenať posmelenie a najmä dôkaz, že sa nemá nikdy vzdať a neprestať bojovať za „ideálnu” komunistickú spoločnosť. Evidentne sa to oplatí, veď po krátkej kríze dnes zastáva jednu z najvyšších pozícií v štáte. Treba si však uvedomiť, že ideály Ľ. Blahu a ideály Ľ. Štúra sú na míle vzdialené. To, čo je pre jedného vysnená dokonalá spoločnosť, druhý považuje za najhorší možný koniec.
Svedčí o tom aj Štúrov nasledujúci citát o komunizme z diela Slovanstvo a svet budúcnosti:
„(Komunizmus) robí zo všetkých ľudí zaťatých egoistov, likviduje akýkoľvek vývin a mení ľudskú spoločnosť na skleník, na dielňu, kde pracujú všetci jednotlivci mechanicky ako stroje.“
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
