Potraviny sú na Slovensku oproti susedným krajinám najdrahšie
Súčasná inflácia na Slovensku, ktorá dosahuje mieru 8,2 %, nedáva bežným konzumentom veľmi na výber, ako si ustriehnuť svoje výdaje. V rámci celkovej inflácie majú na Slovákov najväčší vplyv ceny potravín, ktoré spolu s výdavkami na bývanie a energie tvoria dve najdôležitejšie výdajové položky pre domácnosti.
Súčasní konzumenti, ale aj vlády v európskych krajinách poukazujú na obchodné reťazce, ktoré vedome manipulujú cenami na trhu s potravinami a tiež vytvárajú cenové tlaky na konečných spotrebiteľov.
Dobrou správou je, že dynamika rastu cien potravín sa za posledné mesiace spomaľuje. Viac ako 20 %-ný nárast cien pokračuje len u zeleniny a menej u pochutín, cukru, džemu a cukroviniek. V júli tohto roku došlo prvýkrát po 20 mesiacoch k poklesu cien niektorých potravín na medziročnej úrovni. Klesli ceny olejov a tukov o 3,3 %, čo bolo spôsobené najmä vysokým rastom cien masla a olejov v minulom roku.
Celkovo v prvom polroku vzrástli spotrebiteľské ceny medziročne o 13 %, v domácnostiach s nízkymi príjmami to bolo o 13,9 % a v domácnostiach dôchodcov o 13,8 %.
Ako sú na tom s cenami potravín v okolitých krajinách
Podľa prieskumov spoločnosti WOOD & Company sa ceny potravín na Slovensku pohybujú oproti ostatným okolitým krajinám na najvyšších priečkach. Pre porovnanie, v Česku sú potraviny lacnejšie o 5 %, v Maďarsku o 12 % a v Poľsku dokonca až o 28 %. Priemerná slovenská domácnosť pritom minie na potraviny približne 20% mesačného zárobku.
V Čechách je dobrým príkladom pre lepšiu orientáciu na trhu s potravinami porovnávač cien, tzv. AkcniCeny.cz, fungujúci už 23 rokov. Ten mesačne navštívi viac ako milión užívateľov, ktorí na ňom hľadajú akčné letáky svojich obľúbených reťazcov, ale tiež si môžu vyhľadať konkrétny produkt a porovnať jeho cenu s celkovým trhom obchodných reťazcov.
V Rakúsku sa vláda rozhodla zakročiť voči zvyšovaniu cien potravinových reťazcov a oznámila, že vytvorí databázu, ktorá bude sledovať ceny základných potravín.
Technologický inovátor Mario Zechner vládu predstihol a predstavil v Rakúsku svoj prielomový projekt s názvom Heisse Preise, ktorý je k dispozícii verejnosti. Tento program je jednak nástrojom na porovnávanie cien potravín, ale spotrebiteľom a regulačným orgánom zároveň umožňuje sledovať cenovú dynamiku na medzinárodnej úrovni.
Podľa Eurostatu stúpli ceny potravín najviac v Maďarsku, a to o viac ako 45 %. Prekonali tak zatiaľ najvyššiu mieru tzv. potravinovej inflácie na Slovensku, ktorá dosahovala 29 %. Pre niektoré domácnosti sa v Maďarsku stávajú potraviny luxusom. Ceny potravín sa tak postupne vyrovnávajú cenám na Slovensku.
Od augusta skončilo v Maďarsku zastropovanie cien základných potravín a nahradí ho 15 %-ná zľava na tieto potraviny. Ďalšou novinkou je, že vláda predstavila monitorovací systém cien. Zákazníci si môžu porovnať ceny 60 potravín v šiestich najväčších supermarketoch.
V Poľsku sú rozdiely v cenách potravín s porovnaní so Slovenskom alebo Českom veľké. Príčinou je nulová daň z pridanej hodnoty na základné potraviny, ale aj väčší potravinový trh. V Poľsku zostalo veľa malých rodinných fariem, ktoré vytvárajú väčšiu konkurenciu a tlačia ceny potravín dole.
Poliaci odvádzajú menej do sociálnej poisťovne a v neposlednom rade využívajú dotácie k veľkým investíciám v potravinárskom priemysle, ktorý prešiel veľmi úspešnou modernizáciou.
Požiadavky Potravinovej komory Slovenska (PKS) na novú vládu
Potravinári na Slovensku sa obracajú v tejto záležitosti na novú vládu a žiadajú ju o splnenie sľubov o dostupných potravinách.
Po oficiálnom nástupe nového ministra pôdohospodárstva sa Robert Fico vyjadril k otázke regulácii cien nasledovne: „Akonáhle budeme vidieť nejaké výkyvy v cenách potravín, ktoré nemajú nejaké logické vysvetlenie, bude musieť nastúpiť štát s regulačnými opatreniami, ktorých je pomerne veľa.“
PKS podľa agentúry SITA upozornila na to, že po takmer 30-ročnom nezáujme vlád o podporu výroby potravín na Slovensku máme momentálne v maloobchode len 41,7 % slovenských potravín a viaceré potravinárske odvetvia zanikli.
„Potravinárstvo ako odvetvie zaradené do kritickej infraštruktúry štátu však nie je konkurencieschopné voči zahraničným výrobcom a investičný dlh sa vyšplhal až na jednu miliardu eur. Mnohé potravinárske odvetvia zanikli, ďalšie bojujú o prežitie,“ tvrdí PKS.
Podľa komory sa v predchádzajúcom období zle nastavila podpora primárnej prvovýroby poľnohospodárskych výrobkov bez podpory ich spracovania do finálnych potravín s vyššou pridanou hodnotou, čo viedlo k úpadku konkurencieschopnosti v celej potravinárskej oblasti.
„Preto bude dôležitou úlohou novej vlády urýchliť zavádzanie inovácií a inovatívnych technológií, procesov na efektívnejšie využívanie energie, udržateľnejšie využívanie vody v potravinárskej výroby a zvyšovanie udržateľnosti obalov,“ dodala komora.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK