Európsky okrúhly stôl priemyselníkov vníma úpadok európskeho priemyslu, žiada viac právomocí pre EÚ
Európsky okrúhly stôl priemyselníkov (ERT) sa vo svojom dokumente sťažuje, že EÚ v oblasti rastu a inovácií jednoznačne zaostáva za USA a Čínou. Zásadné politické rozhodnutia však nespochybňuje.
V nedávno predloženom dokumente upozornil na hlboký pokles ekonomického významu Európy. Priemysel už nie je konkurencieschopný a v oblasti inovácií zaostáva za USA a Čínou. V údajoch o raste je medzi nimi za posledných 15 rokov výrazný rozdiel.
EÚ by sa mohla stať len „pekným múzeom pre návštevníkov“
Riaditeľ ERT a generálny riaditeľ spoločnosti Vodafone Jean-François van Boxmeer v rozhovore pre Euractiv zdôraznil, že tento rozdiel by sa čoskoro mohol stať existenčným problémom. Najmä, ak bude tento trend pokračovať ďalších desať rokov. Potom, „by sme sa mohli stať ekonomicky irelevantnými a byť len akýmsi pekným múzeom pre návštevníkov, ale už nie prosperujúcim miestom,“ hovorí van Boxmeer
Dokument, ktorého cieľom je ponúknuť analýzu súčasného stavu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, uvádza niekoľko možných vysvetlení. Jedným z nich je nízka úroveň výdavkov na výskum. V EÚ dosahujú 2,27 % hrubého domáceho produktu. Pre porovnanie, v USA sa do výskumu a vývoja investuje 3,45 %.
V Číne nie je podiel 2,40 % výrazne vyšší ako v Európe. Režim ČKS však agresívne presadzuje privlastňovanie know-how vyvinutého inde. V prípade potreby sa uchýli k špionáži alebo hackerským útokom.
ERT je v Bruseli považované za vplyvnú lobistickú skupinu
Člen ERT Jacob Wallenberg povedal, že EÚ má „skutočný problém“. Európe chýba „zmysel pre naliehavosť, ktorý považujeme za taký dôležitý“. Zo 44 kľúčových technológií budúcnosti vedie v 37 prípadoch Čína, za ňou nasledujú USA. EÚ tu „bolestne chýba“.
ERT tvorí približne 50 šéfov veľkých nadnárodných spoločností z Európy. Iniciovalo významné projekty, ako je napríklad prechod cez Fehmarnský pás alebo vývoj magnetických levitačných vlakov. Táto lobistická skupina ovplyvnila aj „Lisabonskú stratégiu“ EÚ.
Je však zarážajúce, že vo svojom dokumente sa združenie takmer vôbec nezaoberá faktormi, ktoré širšia verejnosť vníma ako činitele úpadku priemyslu v EÚ. Mnohí občania sú napríklad presvedčení, že za vysoké ceny energie a životné náklady môže „zelená dohoda“, ruské sankcie a ekologické regulácie.
Okrem toho existujú prísne nariadenia o ochrane údajov a politické opatrenia na obmedzovanie sociálnych médií – napríklad plánované nariadenie o tzv. kontrole chatu. Tie spôsobujú, že inovácie ako ChatGPT sa v EÚ ani neuskutočnia.
Regulačné šialenstvo EÚ kvôli nedostatku rozpočtovej suverenity?
ERT má svoje vlastné vysvetlenie pre byrokraciu a neustále zavádzanie nových regulácií do hospodárstva. Podľa ERT je EÚ závislá od takýchto nariadení, pretože má veľmi málo rozpočtových zdrojov. Keby ich mala k dispozícii viac, mohla by problémy riešiť aj prostredníctvom dotácií alebo daňových úľav – ako to robia USA.
Podľa ERT je dokonca potrebné, aby Komisia EÚ mala väčšie právomoci. To by jej umožnilo bezodkladne odstraňovať „nezákonné alebo neprimerané prekážky“ na vnútornom trhu. Združenie sa však tiež zasadzuje za harmonizáciu a zjednodušenie predpisov – namiesto neustáleho vydávania nových.
Podľa priemyselníkov by si EÚ mala vziať príklad z USA a ich „zákona o znižovaní inflácie“ (Inflation Reduction Act – IRA). Namiesto „peňazí pre malé miestne iniciatívy“ musí existovať celoeurópske investovanie do infraštruktúry. To sa okrem iného týka aj oblasti elektrifikácie.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK