Legalizácia potratovej tabletky – áno či nie? (Analýza)
Potratová tabletka je povolená v 22 krajinách EÚ, na Slovensku zatiaľ nie. Už v roku 2012 boli u nás registrované dva lieky, ktoré vyvolávajú chemický potrat, avšak nikdy sa nedostali do lekární. V minulom parlamente predkladala návrh na zavedenie potratovej tabletky strana SaS dvakrát, avšak získala pomerne malú podporu poslancov. Robert Fico bol v roku 2021 za, v roku 2023 sa zdržal hlasovania.
Ministerstvo zdravotníctva pred voľbami opäť otvorilo túto tému a pripravilo pôdu na zlegalizovanie potratovej tabletky pre novú ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú. Tá sa už skôr vyjadrila, že so schválením nebude mať problém. Ženy by sa mohli podrobiť chemickej interrupcii do 63. dňa tehotenstva. Chirurgický potrat je u nás možný do 12. týždňa tehotenstva. V krajinách ako Poľsko, Maďarsko, Malta, Cyprus alebo Litva nie je medikamentózna interrupcia legálna.
Ako prebieha chemický potrat
Žena najprv požije prvú tabletku (mifepriston) u lekára a ostane hodinu na pozorovanie, či sa nedostavia nežiaduce účinky. Po prvej tabletke sa v tele matky zastaví tvorba tehotenského hormónu. Plod tak prestane dostávať živiny a stratí priaznivé podmienky, čím postupne v tele matky zomrie.
O 2 dni žena požije druhú tabletku (misoprostol). Počas nasledujúcich 4 hodín a 2 dní dôjde k potratu. Vybudené sťahy maternice postupne vylúčia plod z tela. Nadídu výrazné bolesti podbruška sprevádzané silným krvácaním, ktoré môže trvať od jedného týždňa až do jedného mesiaca. Kŕče môžu byť silnejšie ako počas pôrodu.
O 2 až 3 týždne sa žena dostaví na kontrolu k lekárovi, aby ultrazvukom skontroloval, či je maternica prázdna a všetko prebehlo tak, ako malo. Podľa štatistík od 5 do 10 % žien ostane naďalej tehotných.
Čo hovoria zástancovia a odporcovia
Podľa zástancov chemického potratu ide o oveľa bezpečnejšiu a humánnejšiu metódu, než predstavuje potrat chirurgický. Pri chirurgickom potrate musí dôjsť k narkóze celého tela, čo už samo o sebe môže priniesť riziká predčasného pôrodu v budúcnosti a iné. Do 55. dňa tehotenstva sa chirurgický potrat vykonáva tzv. podtlakovou metódou, keď je plod trubicou vysatý z tela matky. Od 8. do 12. týždňa je chirurgický potrat možné vykonať iba vyškrabávaním plodu z tela matky, tzv. kyretážou. Ide o rizikový proces, ktorý môže poškodiť steny maternice alebo spôsobiť infekciu v tele. Po absolvovaní zákroku existuje riziko trvalej neplodnosti alebo predčasného pôrodu pri ďalšom otehotnení.
Zástancovia medikamentóznej interrupcie ju považujú za výdobytok modernej medicíny a štandard vyspelých európskych krajín, ktorý u nás stále nie je legálny. Slovenky kvôli tomu cestujú do Česka alebo Rakúska, kde je to oficiálne povolené, alebo si svojpomocne zadovážia iné tablety. To pre ne môže predstavovať značné riziko, keďže tablety požijú samé doma bez konzultácie a dohľadu odborníkov. WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) podporuje právo žien na slobodné rozhodnutie a odporúča, aby mali k dispozícii ako chirurgickú, tak aj chemickú variantu interrupcie.
Medzi hlavné argumenty odporcov patrí konštatovanie, že žena po potratovej tabletke nemusí s určitosťou potratiť a musí neskôr absolvovať chirurgický potrat. Evidované sú prípady úmrtí matiek po použití tabliet. Taktiež sú zdokumentované negatívne vplyvy na psychiku – depresia, únava, pocit menejcennosti a previnenia. Žena bez lekárskej pomoci doma stratí veľa krvi a je konfrontovaná s tým, ako po druhej tabletke plod vychádza z jej tela von. 5 až 7 % žien sa potom stane trvalo neplodnými, ak ide o mladé matky pri prvom tehotenstve, riziko sa zvyšuje až na 50%.
Odporcovia sa odvolávajú na veľkú fínsku štúdiu spravenú so 42-tisíc ženami. Chirurgický potrat podľa nej priniesol negatívne zdravotné následky pre viac než 5 % z nich, chemický potrat pre 20 %. Zástancovia potratovej tabletky štúdiu relativizujú a tvrdia, že je chybne interpretovaná.
História potratov
Prvou krajinou, ktorá v modernej dobe legalizovala interrupcie, bolo sovietske Rusko v roku 1920. Druhou krajinou bolo nacistické Nemecko, avšak iba v prípadoch plodov s genetickou poruchou. Masové potraty v Sovietskom zväze spôsobili rapídne zníženie demografickej krivky. J. V. Stalin videl, ako krajinu úplne zničili veci zavedené Leninom – voľná láska, masové potraty, rozvody na počkanie – všetko v ZSSR zakázal. Avšak sovieti tieto myšlienky začali vyvážať a podporovať v západných krajinách, aby ich tak rozložili zvnútra. Známe je video ruského agenta Bezmenova, ktorý v americkej televíznej šou všetko polopate vysvetľuje. Napriek tomu ani v samotnom ZSSR nedokázali novým spoločenským fenoménom vzdorovať. Dva roky po Stalinovej smrti bola legalizácia interrupcií obnovená (1955).
V socialistickom Československu schválili interrupcie v roku 1950, najprv len zo zdravotných dôvodov a v prípade poškodených plodov. Počas socializmu boli postupne legalizované vo všetkých štátoch východného bloku okrem Albánska.
Prvým míľnikom u nás bolo prijatie zákona v roku 1957 o umelom prerušení tehotenstva. Stanovil, že žena, ktorá si tehotnosť umelo prerušila, alebo to niekto pre ňu vykonal, alebo mu to dovolila vykonať, je beztrestná. Ďalším medzníkom u nás bolo prijatie zákona o umelom prerušení tehotenstva v roku 1986. Vysvetľované to bolo pokrokom a zlepšovaním životnej úrovne – určovať a regulovať počet svojich detí je neoddeliteľnou súčasťou modernej civilizácie. Taktiež zaujímavé je zvolenie názvu „prerušenie”, ktoré navodzuje dojem, akoby sa niečo iba pozastavilo, ale neskôr môže ďalej pokračovať, pričom to tak nie je.
Všetky ostatné zmeny ohľadom interrupcií, ktoré jednotlivé strany podporujú a navrhujú dnes, sú upravovaním a rozširovaním socialistického zákona z roku 1986. Podieľajú sa na nich politici všetkých politických spektier od SaS, cez Demokratov, PS, Hlas až po Smer. V minulých hlasovaniach by sme ich našli aj medzi OĽaNO alebo Kotlebovcami.
Legalizácia tabletky
Už v roku 2012 sa ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (nominantka Smer-SD) snažila presadiť chemický potrat. Dve interrupčné tabletky Medabon a Mifegyne boli zaregistrované Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), avšak snahy zablokovala vyhláška, podľa ktorej nie je možné vykonať interrupciu inak, než chirurgicky. Tabletky sa preto nikdy do lekárni nedostali a po troch rokoch absencie na trhu im registrácia zanikla.
V minulom volebnom období Jana Bittó Cigániková, Jarmila Halgašová a Branislav Gröhling zo strany Sas prišli v parlamente s návrhom potratovú tabletku legalizovať, ale získali podporu iba malého počtu poslancov. Nepodarilo sa im to ani na druhýkrát. Robert Fico v roku 2021 hlasoval za, ale v roku 2023 sa už hlasovania zdržal.
Minister zdravotníctva úradníckej vlády Michal Palkovič začal pripravovať reformu ešte pred nedávnymi voľbami, aby ju mohla úspešne dotiahnuť terajšia vláda. Napriek tomu, že dočasný premiér Ľudoví Ódor avizoval neotváranie kultúrno-etických otázok, aktivitu M. Palkoviča podporil. Minister to vysvetľoval tak, že ide o „vedeckú” otázku, nie kultúrno-etickú.
Nová ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková podporuje zavedenie tabletky a očakáva sa, že ju podpisom vyhlášky zlegalizuje. V predvolebnej diskusii Denníka N potvrdila, že by používanie interrupčnej tabletky schválila. „Ak sa na tom zhodne odborná verejnosť, pričom predpokladám, že sa na Slovensku už zhodla, tak áno,” povedala.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
