Ovplyvnia sociálne médiá a ich nadmerné používanie náš hospodársky rast?
Traja z piatich mladých ľudí vykazujú „problematické správanie pri používaní internetu“. Aký to má vplyv na spoločnosť? Lobisti tohto odvetvia aktívne a zámerne banalizujú tieto problémy.
V správe o dôsledkoch pandemického obdobia na konzumáciu návykových látok a médií, ktorú zverejnilo Spolkové ministerstvo zdravotníctva v októbri 2022, sa uvádza, že počas obdobia pandémie Covidu-19 došlo v Nemecku k výraznému nárastu sledovania médií dospievajúcimi (14 až 17 rokov) a mladými ľuďmi (18 až 21 rokov).
V súčasnosti dosahuje doba sledovania médií u mladých ľudí až 5 hodín denne počas bežného pracovného dňa (školský deň, pracovný deň) a necelých 7 hodín počas voľných dní. Sedem hodín – to je takmer polovica dňa. V roku 2015 to boli necelé 3 hodiny (166 minút denne).
Stručne povedané: traja z piatich mladých ľudí v Nemecku vo veku 14 až 17 rokov v súčasnosti vykazujú „problematické správanie pri používaní internetu“. Aké sú dôsledky prílišného, nadmerného používania internetu?
Používanie médií a psychický stres u dievčat
Približne od roku 2015 sa objavuje trend zhoršovania duševného zdravia u mladých dievčat, čo viedlo k prudkému nárastu počtu samovrážd a sebapoškodzovania. Štatistiky hovoria jasnou rečou.
Podľa časopisu Economist vzrástol od roku 2010 počet hospitalizácií dospievajúcich dievčat z dôvodu sebapoškodzovania o 143 % v jedenástich krajinách. V prípade chlapcov sa zvýšil o 49 %. Ako hlavný dôvod sa uvádza prudký nárast používania sociálnych médií, najmä Instagramu.
Podľa správy sú smartfóny nebezpečné najmä pre dievčatá, pretože chlapci sa viac venujú videohrám a menej „sociálnym médiám vyvolávajúcim depresiu“. Početné štúdie ukázali, že sociálne médiá môžu u tínedžerov vyvolávať smútok a úzkosť.
Podľa denníka The Guardian, ktorý sa odvoláva na štúdiu British Journal of Psychiatry zo začiatku roka 2021, sa 7 % všetkých detí v Spojenom kráľovstve pokúsilo o samovraždu do veku 17 rokov a takmer každé štvrté dieťa sa v minulom roku dopustilo sebapoškodzovania. Týkalo sa to najmä dievčat. Ako jeden z dôvodov sa uvádza, že „sociálne médiá môžu byť toxickým prostredím“.
Začiatkom roka 2022 sa v súvislosti s rastúcim počtom prípadov samovrážd a sebapoškodzovania dievčat uskutočnilo v Snemovni lordov rozsiahle vyšetrovanie toho, „akú úlohu zohrali sociálne médiá pri úmrtiach detí v Spojenom kráľovstve čo sa týka samovrážd, sebapoškodzovania a vrážd“.
Temná stránka Facebooku, Instagramu a Marca Zuckerberga
Od septembra 2021 uverejňoval denník Wall Street Journal nezvyčajne rozsiahlu sériu článkov o Facebooku. Do denníka unikli interné dokumenty mediálnej spoločnosti, ktoré okrem iného poukazovali na silné negatívne účinky Instagramu najmä na duševné a emocionálne zdravie mladých dievčat.
Mark Zuckerberg podľa interných dokumentov napríklad vedel, že 32 % dospievajúcich dievčat sa po prehliadaní Instagramu cítilo horšie s tým, že už predtým sa cítili zle. „Porovnávanie sa na Instagrame môže zmeniť to, ako sa mladé ženy vidia a definujú.“ Podľa správy vedúci Facebooku dobre vedeli, že Instagram je návykový.
Na verejnosti však Mark Zuckerberg a ďalší vedúci pracovníci Facebooku opakovane zdôrazňovali, že výsledky výskumu nie sú presvedčivé, že Facebook nie je veľmi škodlivý a že má aj veľa priaznivých vplyvov.
Americký senátor uviedol, že Facebook ide podľa vzoru veľkých tabakových firiem – láka tínedžerov na nebezpečné produkty, pričom pred verejnosťou skrýva vedecké výsledky. Americká profesorka psychológie Jean Twengeová tvrdí: „Veriť, že tabaková spoločnosť by mala byť úprimnejšia v priznaní súvislostí medzi fajčením a rakovinou, je rovnako naivné ako veriť, že Facebook by mal byť úprimnejší v priznaní súvislostí medzi používaním Instagramu a depresiami dospievajúcich dievčat.“
Šéf amerického zdravotníctva odporúča nepoužívať sociálne médiá ľuďom mladším ako 16 rokov
V polovici júna 2023 uverejnil denník Wall Street Journal článok s názvom: „Prečo by mal byť minimálny vek pre sociálne médiá 16 rokov – žiadosť o zákaz TikToku, Snapchatu a Instagramu pre deti mladšie ako 16 rokov“. Negatívne dopady sociálnych médií prevažujú nad ich prínosmi a existujúce zákony chránia marketing a zhromažďovanie údajov, ale nie bezpečnosť detí. Noviny odporúčali, aby deti nemohli používať sociálne médiá, kým nedovŕšia 16 rokov, podobne ako je to so šoférovaním auta. Denník sa opieral o vyjadrenia lekára Viveka Murthyho.
Murthy je šéfom amerického Federálneho úradu pre verejné zdravie a nechce, aby jeho vlastné deti vo veku 5 a 6 rokov mali prístup k sociálnym médiám pred dovŕšením 16 rokov. Tvrdí, že existuje veľa vedeckých dôkazov potvrdzujúcich fakt, že používanie sociálnych médií od 10 rokov prispieva k súčasnej kríze duševného zdravia u dospievajúcich. Murthy to v súčasnosti považuje za najväčšiu výzvu v oblasti verejného zdravia.
Lekári a politici sa podľa neho zhodujú v tom, že 13 rokov je príliš málo na používanie sociálnych médií. Mladí ľudia do 16 rokov sú príliš citliví na tlak rovesníkov, názory a porovnávanie. Mozog je v tomto ranom veku ešte príliš zraniteľný na to, aby bol vystavený sociálnym médiám. Na časopis, ktorý obhajuje čo najslobodnejší kapitalizmus, sú to prekvapujúce vyhlásenia.
Vplyv používania médií na chlapcov
Chlapci niekedy používajú iné typy sociálnych médií, iné počítačové hry a zvyčajne tiež reagujú na používanie sociálnych médií inak ako dievčatá. Zatiaľčo chlapci prežívajú agresiu viac navonok, dievčatá často reagujú agresiou dovnútra (autoagresia). Vojnové a zabijácke simulácie, ako napríklad Fortnite, World of Warcraft, či Call of Duty hrajú väčšinou chlapci a mladí muži.
Michael Moore už v roku 2004 vo svojom filme Fahrenheit 9/11 ukázal, ako takéto hry pripravujú amerických vojakov na bojové misie vo vojne. Vojenskí nadriadení zámerne využívajú tieto druhy vojnových hier, aby sa mladí muži stali bezcitnými a neempatickými, aby im chýbal súcit, aby vojakov, ktorí stoja proti nim, už nevnímali ako ľudské bytosti, ale ako nepriateľov, ktorých treba zlikvidovať.
Z pohľadu vojaka alebo vojny to má zmysel. Vojaci majú v bojových operáciách zabíjať; súcit a empatia sú tam prekážkou. Vojaci majú byť vycvičení ako bojové stroje. Zábrany strieľať, zabíjať majú byť takýmito hrami potlačené. Stručne povedané, tieto hry sa používajú na podporu bezohľadnosti, dehumanizácie a brutalizácie. Profesionálni tréneri vojakov presne vedia, čo robia a prečo to robia.
Neľudské pre deti
O to viac je zarážajúce, že naše deti a mladých ľudí nechávame hrať tieto vražedné „hry“ v čo najväčšej miere a bez akejkoľvek výraznejšej verejnej diskusie. Vekové obmedzenia sa často obchádzajú. Často tieto druhy vražedných hier a strieľačiek hrajú aj desaťročné deti. Čo sa deje v dušiach našich detí?
Dokonca aj dospelí muži, americkí vojaci, zjavne reagujú na tento druh brutality a stávajú sa ešte neľudskejšími. O koľko viac to platí pre maloletých? Čím skôr sa naše deti ponoria do takýchto vražedných hier, čím dlhšie zabíjajú na obrazovke, čím viac je tento druh zábavy rozšírený, tým viac sú vychovávané k neľudskosti.
Naše deti a mládež a stovky miliónov ľudí sa vo Fortnite zaprisahávajú a pripravujú na vojnu všetkých proti všetkým. Prostredníctvom Fortnite, ktorý pracuje s najvyššou inteligenciou, brilantným dizajnom a geniálnym marketingom, sa po prvýkrát podarilo nadchnúť zástupy maloletých detí k vzájomnému zabíjaniu sa tak skoro, ako nikdy predtým. U miliónov mladých mužov to znižuje morálne štandardy.
Dlhodobý vplyv na ekonomiku
S klesajúcim zdravím sa redukuje aj pracovná sila a my musíme vynakladať ďalšie prostriedky aj na zdravotnú starostlivosť. Tým sa znižuje naša reálna ekonomická sila a životná úroveň.
Keď sa morálka a etika rozkladajú, spúšťajú sa protimechanizmy, ktoré majú zvonku priniesť to, čo sa rozkladá zvnútra: namiesto intuitívneho dodržiavania noriem a pravidiel, slušného a čestného správania sa, dochádza k snahe presadiť pravidlá a zákony prostredníctvom policajného násilia, bezpečnostných zložiek, sledovacích kamier a podobne, cez vonkajší nátlak a zastrašovanie.
To vedie k reálnemu poklesu našej prosperity z dôvodu zvyšovania neproduktívnych činností. Poškodenie spoločnosti ako celku však ďaleko presahuje stagnáciu či pokles ekonomickej sily.
Vzhľadom na masívne škodlivé vplyvy, ktorým je naša mládež vystavená prostredníctvom elektronických médií už takmer 20 rokov, sa zdá, že sme v súčasnosti zrejme na ceste k sebazničeniu.
O autorovi:
Prof. Dr. Christian Kreiß (nar. 1962) promoval ako doktor ekonomických vied a hospodárskych dejín na LMU v Mníchove. Deväť rokov odbornej praxe pôsobil ako bankár, z toho sedem rokov ako investičný bankár. Od roku 2002 bol profesorom ekonómie na Vysokej škole v Aalene. Je autorom siedmich kníh: Kúpená veda (2020); Mefistov princíp v našom hospodárstve (2019); BWL Blenden Wuchern Lamentieren (2019, spolu s Heinzom Siebenbrockom); Reklama, nie ďakujem (2016); Kúpený výskum (2015); Plánované užívanie (2014); Mánia zisku (2013).
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
