Prečo deti klamú? Päť rád, ako v deťoch pestovať úprimnosť
Podľa výskumu s názvom Veda o detských lžiach (a ich odhaľovaní) deti začínajú klamať už v predškolskom veku. Prečo sa deti uchyľujú ku klamstvám a čo býva ich hlavnou motiváciou?
Klinická psychologička Dr. Jazminová upresňuje, že deti môžu začať klamať už vo veku 3 rokov, pretože si začínajú uvedomovať, že im nedokážeme čítať myšlienky. Deti však majú tendenciu klamať častejšie vo veku od 4 do 6 rokov.
Tím zdravotníckych pracovníkov z Alberta Health Service v spolupráci s odborníkmi na zdravotnú starostlivosť v provincii Alberta uvádza, že deti sa často uchyľujú ku klamstvu zo strachu, že sklamú svojich rodičov. Môže byť pre ne náročné čeliť dôsledkom svojho konania, a tak si vyberú cestu lži. V niektorých prípadoch je pre ne pohodlnejšie klamať, ako sa konfrontovať s realitou situácie.
Podľa turínskeho lekára, psychoanalytika a člena Medzinárodnej psychoanalytickej asociácie (IPA) Paola Roccatta lži takmer vždy vznikajú v dôsledku konfrontácie s očakávaniami, ktoré deti vnímajú ako príliš vysoké. Dôvodom môžu byť aj prísľuby výhod, ktoré ich dostatočne nemotivujú k tomu, aby povedali pravdu.
Nie všetky lži sú však podľa neho egocentrické. Niektoré pramenia z túžby ochrániť iných, napríklad priateľov, rovesníkov alebo dospelých, pred skutočnou alebo vymyslenou ujmou. V týchto situáciách deti klamú dospelých zo strachu, že im spôsobia bolesť. Je nevyhnutné pochopiť kontext, aby sme dieťaťu pomohli situáciu vhodnejšie zvládnuť.
Deti potrebujú počuť pravdu
Podľa Paola Roccatta sa v dynamike lži vo vzťahoch medzi deťmi a dospelými objavuje zásadný problém: často sa stáva, že sú to práve dospelí, ktorí sa uchyľujú ku klamstvu voči deťom, a nie naopak.
Motivácia môže byť rôzna, od dobrého úmyslu ochrániť najmenších pred príliš traumatizujúcou skutočnosťou až po povrchné veci. Niekedy je dôvodom potreba „prežiť“ v zložitých situáciách. Rodičov môže viesť strach z toho, že nebudú vedieť vyjadriť zložitý pojem alebo skúsenosť zrozumiteľným spôsobom.
Hlavný problém spočíva v tom, že dospelí si často neuvedomujú potrebu dieťaťa počuť pravdu. Neustále uchyľovanie sa k lžiam zo strany dospelých môže nenapraviteľne podkopať dôveru, ktorú do nich deti vkladajú. Podľa psychoanalytika to vedie deti k pocitom podozrievavosti a neistoty, pokiaľ ide o realitu. Preto by rodičia mali pestovať úprimnosť ako základnú zásadu v medziľudských vzťahoch.
„Deťom treba povedať vždy pravdu, hlavne ak sa jedná o veci, ktoré sa ich priamo týkajú.ˮ hovorí Roccatta.
Rozdiel medzi dôvernosťou a úprimnosťou
Hovoriť deťom pravdu neznamená, že by sa rodičia mali úplne otvoriť a zveriť sa im so svojimi problémami v manželstve alebo im prezradiť finančné detaily, ako sú napríklad bankové dlhy.
Je veľmi dôležité rozlišovať medzi dôvernosťou a úprimnosťou. Využívanie najmenších ako zdroja emocionálnej podpory pri problémoch dospelých, ktoré sa maskuje ako „úprimnosť“, ich nevyhnutne núti k ťažkej úlohe: emocionálne podporovať svojich rodičov.
Čo sa týka rodičov, je veľmi dôležité jasne oddeliť dôvernosť, ktorá je posvätná, od úprimnosti, ktorá by mala byť vo vzťahu k deťom absolútna.
Lži, ktoré dospelí vyslovia, deti skôr či neskôr rozpoznajú. Hlavným dôsledkom klamstiev dospelých je to, že deti v nich stratia dôveru. Tento pocit môže u detí prerásť do podozrievavosti alebo neistoty, pokiaľ ide o vnímanie reality.
23. júla 2021 sa uskutočnil výskum na tému Vplyv klamania detí počas ich výchovy na ich tendenciu klamať v dospelosti, internalizujúce správanie a kvalita vzťahov.
Výskumu sa zúčastnilo 206 mladých ľudí vo veku od 18 do 24 rokov. Pýtali sa ich na skúsenosti s rôznymi výchovnými stratégiami v detstve, na ich súčasné fungovanie v dospelosti, na prípady klamania rodičom a na kvalitu ich vzťahov s rodičmi.
Výsledky výskumu odhalili významnú súvislosť medzi rodičovským klamaním a menej kvalitnými vzťahmi s rodičmi v dospelosti.
Okrem toho sa v štúdii zistilo, že keď sa rodičia uchýlia ku klamstvu ako výchovnej technike, môže to prispieť k vyššej úrovni stresu, zvýšeným pocitom úzkosti a výraznejším príznakom depresie u ich detí počas dospievania.
Toto vedomie kladie na plecia dospelých značnú zodpovednosť. Úprimnosť treba pestovať ako základnú hodnotu a zároveň pochopiť dôvody, prečo deti klamú. Táto krehká rovnováha je nevyhnutná na zachovanie vzájomnej dôvery a stability rodinných vzťahov.
Ako doma pestovať úprimnosť?
Všetci rodičia chcú svojim deťom odovzdať hodnotu úprimnosti. Ako sa to však dá dosiahnuť? V ktorom štádiu vývoja začať?
Pre dieťa je veľmi prínosné, ak v ňom rodičia podporujú hodnoty, ako je úprimnosť už od útleho veku. Aby dieťa neklamalo, keď urobí chybu alebo odmietne niečo urobiť, je potrebné vytvoriť pozitívne prostredie, v ktorom môžete spolu o všetkom slobodne hovoriť.
„Zahrnutie asertivity do výchovy dieťaťa je jedným z najlepších spôsobov, ako ho naučiť úprimnosti,ˮ píše Pedro Gonzalez Núñez, spisovateľ a odborník v oblasti predškolského vzdelávania.
Môžeme dieťaťu vysvetliť, že pravda je jeho právo, že môže požadovať, aby mu nikto nehovoril lži a nesnažil sa ním manipulovať. Toto právo sa vzťahuje aj na ostatných.
Dieťa sa vo svojom prirodzenom vývoji učí rozoznávať dobro a zlo, preberať zodpovednosť za svoje chyby, hľadať alternatívy na prekonanie prekážok a dosiahnutie svojich cieľov. Predovšetkým sa učí na základe lásky a rozumného úsudku.
Pedro Gonzalez Núñez za týmto účelom odporúča nasledovné:
1. Nesúďme
Dieťa, najmä keď je veľmi malé, nerobí nič so zlým úmyslom. Ak ho budeme neustále súdiť, zablokujeme jeho schopnosť uvažovať. Je potrebné analyzovať, či existujú dôvody, ktoré nám možno unikajú. Čo sa skrýva za klamstvom? Skôr než začneme súdiť, preskúmajme si situáciu a porozprávajme sa s dieťaťom.
2. Aktívne počúvajme
Mali by sme počúvať dieťa pozorne, bez impulzívnosti. Takto mu lepšie porozumieme a môžeme odhadnúť, či si vymýšľa a aký má dôvod k lži.
3. Napravme dieťa s ráznosťou, aby pochopilo hodnotu úprimnosti
Pri mnohých príležitostiach sme nútení dieťa napraviť. Je to normálne, je to súčasť jeho výchovy. Musíme sa však snažiť byť rázni, aby to dieťa lepšie prijalo a v budúcnosti premýšľalo skôr, ako začne konať.
4. Povzbuďme
Vždy je dôležité dieťa povzbudiť. Ak sa zachová správne a vyberie si úprimnosť, dáme mu najavo, že jeho správanie oceňujeme. Týmto spôsobom zvýšime šancu, že sa v budúcnosti zachová podobne a zvolí si rovnaký spôsob. Povzbudením tiež obmedzíme výskyt nežiaduceho správania.
5. Buďme dobrým vzorom
My rodičia sme pre deti vzorom, v dobrom aj v zlom. Ak chceme sprostredkovať hodnotu úprimnosti, najlepšou voľbou je byť dieťaťu príkladom, ktorý potrebuje.
Nezabúdajme, že dieťa má tendenciu napodobňovať autority, t. j. rodičov, učiteľov alebo starších súrodencov. Preto leží na našich pleciach veľká zodpovednosť: pestovanie úprimnosti, ako základnej hodnoty u našich detí.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
