Nový rozmer teroru Hamasu: Izrael hľadá vhodnú stratégiu
Najnovšia agresia Hamasu voči Izraelu predstavuje nový rozmer jeho teroristických aktivít. V Izraeli sa teraz diskutuje o adekvátnej reakcii. Podstatné sú dlhodobé riešenia.
Od 14. mája 1948 (dňa obnovenia židovského štátu na historickom území židovských kmeňov) čelí Izrael opakovanej vojenskej a teroristickej agresii. Bezprostredne po vyhlásení nezávislosti vtrhla do bývalého „Britského mandátu v Palestíne“ aliancia regulérnych armád arabských štátov. Do útoku sa zapojili Egypt, Sýria, Libanon, Jordánsko a Irak. Cieľom bolo zlikvidovať novovytvorený štátny útvar, ktorý sa odvolával na rezolúciu OSN z roku 1947 o rozdelení Palestíny. Okrem toho sa Jordánsko snažilo anektovať tie časti Judey a Samárie, ktoré sú dnes známe ako „Západný breh Jordánu“.
Obraz Izraela ako nepriateľa sa stal vítanou stratégiou politických elít mnohých arabských štátov na zmiernenie vnútropolitických nepokojov. Napriek tomu, že Josif Stalin uznal židovský štát, sovietsky blok podporoval ambície Arabov získať vplyv v jednotlivých krajinách. Na druhej strane vyjadroval revanšizmus voči Izraelu, ktorý si nárokoval právo na návrat Židov do ich historickej vlasti i zo socialistických štátov a udržiaval úzke vzťahy s USA.
Jeruzalem sa po každej vojne snaží o mier
K ďalšej ozbrojenej konfrontácii medzi Izraelom a arabskými štátmi došlo v roku 1967 počas šesťdňovej vojny. Opäť ho vojensky napadla aliancia Egypta, Jordánska, Sýrie a Iraku a ďalších krajín. Aj tentoraz boli tieto snahy neúspešné. Odvtedy Izrael kontroluje oblasti Západného brehu Jordánu a východného Jeruzalema, ktoré predtým anektovalo Jordánsko.
Okrem toho Jeruzalem získal kontrolu nad pásmom Gazy, Sinajským polostrovom a Golanskými výšinami. Jomkipurská vojna v roku 1973 sa týkala najmä Izraela, Egypta a Sýrie – aj tu si židovský štát udržal vojenskú prevahu. Zatiaľ čo so Sýriou stále pretrváva zamrznutý vojnový stav, s Egyptom bola dosiahnutá mierová dohoda, ktorá viedla k tomu, že izraleské jednnotky opustili Sinajský polostrov.
Armády sa stali irelevantnými – obľúbenou zbraňou sa stal terorizmus
Okrem Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP), ktorá vznikla v 60. rokoch, išla do konfrontácie aj libanonská organizácia Hizballáh, uskutočňujúc teroristické akcie proti Izraelu. Po „islamskej revolúcii“ v roku 1979 pod vedením ajatolláha Chomejního získali podporu aj z Iránu.
Od roku 1973 už neútočia na Izrael žiadne regulérne armády. Namiesto toho nepriateľské štáty podporujú teroristické organizácie z radov takzvaných Palestínčanov a z Libanonu.
Izrael sa snažil spoliehať nielen na vojenské odstrašenie, ale aj na diplomaciu. To viedlo k dohodám z Osla v roku 1993, v ktorých sa Jeruzalem zaviazal dodržiavať zásadu „mier za pôdu“. Po uzavretí mierovej dohody v nasledujúcom roku sa Jordánsko vzdalo svojich nárokov na Západný breh Jordánu a východný Jeruzalem. Namiesto toho sa mala vytvoriť možnosť „palestínskeho štátu“. Izrael na tento účel uvoľnil v roku 2005 aj pásmo Gazy.
Stiahnutie Izraela z Gazy nebolo dobre premyslené
Teroristické akcie palestínskych organizácií a útoky Hizballáhu z Libanonu však pokračovali. Prvé plánované parlamentné voľby na palestínskych územiach v roku 2006 sa skončili triumfom teroristického Hamasu v Gaze.
Odvtedy to neviedlo len ku konfliktom s Fatahom pripomínajúcim občiansku vojnu.Hamas a menšie odštiepenecké skupiny, ako napríklad „Islamský džihád“, pravidelne odpaľujú rakety z pásma Gazy na Izrael.
V rokoch 2008/09, 2012, 2014 a 2021 Izrael odpovedal rozsiahlymi vojenskými ofenzívami proti Hamasu. Izraelské vzdušné sily uskutočnili najmä útoky proti vojenskej infraštruktúre a tunelovým systémom teroristických organizácií. V dôsledku hustej zástavby v meste Gaza a využívaniu civilných budov na vojenské účely Hamasom došlo aj k početným civilným obetiam. Teroristi napríklad ukrývali sklady zbraní v budovách škôl alebo v utečeneckých táboroch.
„Iron Dome“ dokázal zachytiť len 90 % vypálených rakiet
Posledný rozsiahly teroristický útok Hamasu na Izrael sa od predchádzajúcich líši predovšetkým svojím rozsahom. V sobotu 7. októbra prenikli do izraelských pohraničných dedín teroristi, ktorých úlohou bolo unášať a zabíjať civilistov. Na židovský štát boli z Gazy vypálené rakety v nevídanom počte.
Zdá sa, že Hamas využil uplynulé roky na masívne zbrojenie. Týmto spôsobom bol schopný spolu s teroristickými skupinami, ktoré sa s ním spojili, vypáliť až 5 000 rakiet a riadených striel na izraelské mestá.
Hmotnosť rakiet bola taká veľká, že obranný systém krátkeho dosahu Iron Dome, predtým považovaný za mimoriadne bezpečný, dokázal zachytiť len približne 90 % z nich. Prečo izraelské spravodajské služby, obvykle považované za ostražité a predvídavé, útok nepredpokladali, je aktuálne v krajine predmetom diskusií.
Brigádny generál vyzýva na rozsiahlu pozemnú ofenzívu proti Hamasu
V súčasnosti je otázkou, ako Izrael zareaguje na teroristický útok, ktorý si vyžiadal niekoľko stoviek mŕtvych. Rozsiahla mobilizácia armády vrátane záložníkov sa už začala. Jej cieľom je uzavrieť pásmo Gazy. Zatiaľ sa nevie, ako Egypt zabezpečí svoju hranicu s pásmom Gazy. Od roku 2014 tam funguje bezpečnostná zóna, ktorá má zabrániť pašovaniu zbraní a teroristických bojovníkov. V roku 2021 však bol čiastočne otvorený hraničný priechod Rafah.
V rozhovore pre izraelský denník Epoch Times sa izraelský brigádny generál Amir Avivi vyslovil za zahájenie veľkej pozemnej ofenzívy v Gaze: „Neexistuje iná alternatíva, ako obsadiť Gazu, zaviesť vojenskú vládu a vyčistiť miesto od teroristov a infraštruktúry.“
Izrael by mohol bojovať proti teroristom z Hamasu priamo a obmedziť ich schopnosť vykonávať útoky. Pozemná ofenzíva by tiež mohla pomôcť zničiť raketový arzenál Hamasu a zastaviť výstavbu tunelov. Umožnila by tiež Izraelu oslabiť vedenie Hamasu a obmedziť jeho schopnosť vykonávať útoky.
Jeruzalem zvažuje výhody a nevýhody
Je však otázne, či Izrael podstúpi riziko veľkej pozemnej ofenzívy v Gaze, a to napriek mimoriadnej brutalite súčasnej teroristickej vojny Hamasu. Okrem vojenských rizík by tamojšia vojenská správa viazala na dlhý čas ľudské a finančné zdroje.
Vláda v Jeruzaleme si je navyše vedomá propagandistickej sily, ktorú môžu Hamas a ďalšie palestínske organizácie politicky a mediálne šíriť do celého sveta. Teroristi môžu počítať s multiplikátormi nielen v arabských alebo prevažne islamských štátoch, ale aj v ľavicových a krajne pravicových kruhoch na Západe. Tí šíria naratív o palestínskych obetiach buď z nedostatku informácií, alebo z ideologického presvedčenia – a reprodukujú myšlienky „antisionistického“ antisemitizmu.
Masívna pozemná ofenzíva, pri ktorej by sa nedalo vyhnúť početným civilným obetiam, by tejto propagande časom nahrala. Izrael sa v súčasnosti stará o upokojenie verejnej mienky v západných krajinách na úkor vlastných bezpečnostných záujmov.
Izrael nechce ohroziť dlhodobé normalizačné procesy v regióne kvôli Hamasu
Jeruzalem však prikladá veľký význam tomu, aby neohrozil dlhodobo priaznivé diplomatické procesy v regióne. To zahŕňa už existujúce vzťahy s predtým nepriateľskými arabskými štátmi, ale aj snahy o normalizáciu, ako napr. so Saudskou Arábiou alebo Kuvajtom. Tie by tiež pomohli Izraelu udržať Irán ako najnebezpečnejšieho aktéra v regióne na uzde.
Je nepravdepodobné, že by Netanjahuov kabinet chcel obetovať tento cieľ pre krátkodobý, tvrdý odvetný úder proti Hamasu. Hoci by to mohlo znamenať, že ak teroristická organizácia nebude trvalo zlikvidovaná, mohla by sa časom spamätať. Izrael je však už natoľko zvyknutý na permanentnú hrozbu terorizmu a agresie, že taktiku zvažuje veľmi opatrne.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
