Vedci geneticky modifikujú komáre na doposiaľ nevídané účely. V USA a Brazílii už boli vypustené niektoré druhy
Vedci sa púšťajú do celého radu experimentov, ktoré sa predtým zdali nemysliteľné… Ale s využitím genetického inžinierstva a nanotechnológií sa niekdajšie teórie začínajú realizovať.
V tomto článku sa zameriame na genetickú modifikáciu komárov s cieľom vytvoriť imunitné reakcie, resp. na realizáciu myšlienky využitia komárov na očkovanie.
„Komáre sa dajú využiť tak, ako keby to boli tisíce injekčných striekačiek,“ vysvetľuje doktor Sean Murphy z Washingtonskej univerzity. Dvadsaťčlenný výskumný tím zoskupený okolo doktora Murphyho už niekoľko rokov skúma, či by bolo možné využiť komáre na očkovanie ľudí proti malárii.
Pomocou techniky genetického inžinierstva nazývanej CRISPR dokážu vedci upraviť DNA parazita, ktorý sídli v komároch a spôsobuje maláriu. Uštipnutie komárom zavedie geneticky modifikovaného parazita do ľudského tela, aby sa tak vytvorila imunitná reakcia proti malárii.
Japonskí vedci už dlhé roky skúšajú tzv. „lietajúce vakcíny“ na laboratórnych myšiach
Výskumné snahy vytvoriť z niektorých komárov „lietajúce vakcíny“ (názov bežne používaný vedeckou komunitou) nie sú žiadnou novinkou. Napríklad, molekulárni biológovia z japonskej Lekárskej univerzity v Točigi sa o to pokúšali už v roku 2010.
Tamojší molekulárni biológovia testovali imunitnú reakciu po bodnutí geneticky modifikovanými komármi na laboratórnych myšiach. U myší, ktoré boli vystavené tisícpäťsto bodnutiam (každá jedna myš), sa skutočne prejavila imunitná reakcia proti malárii.
David O’Brochta, molekulárny genetik z Marylandskej univerzity, označil výsledky japonského výskumu za „fascinujúci dôkaz toho, že teoretické koncepty možno uviesť do praxe“.
Podobný výskum začali pred niekoľkými rokmi aj vedci z Washingtonskej univerzity, a to priamo na ľuďoch.
Americká univerzita v súčasnosti testuje „lietajúce vakcíny“ na ľuďoch
Carolina Reidová bola jednou z 26 dobrovoľníkov, ktorí sa zúčastnili na tomto experimente. C. Reidová vložila ruku do laboratórneho boxu a nechala sa poštípať dvesto komármi. Tento proces musela počas experimentu absolvovať celkovo päťkrát.
„Opuchla mi celá ruka. Bola samý pľuzgier,“ povedala Reidová s úsmevom. Pomyselná vakcína od komárov ju však neochránila a o niekoľko týždňov neskôr ochorela na maláriu.
Pani Reidová dostala za účasť na experimente štyritisíc sto dolárov, lieky proti malárii a následne ju prepustili domov.
Výsledky experimentu ukázali, že tento spôsob očkovania bol účinný na päťdesiat percent.
Potenciálne dopady „lietajúcich vakcín“ na človeka a prírodu
Čisto hypoteticky. Ak by sa nad určitou oblasťou vypustili komáre s geneticky modifikovaným patogénom, boli by zaočkované aj osoby, ktoré liečbu nepotrebujú alebo nechcú podstúpiť.
K dnešnému dňu sa na očkovanie vyžaduje súhlas jednotlivca. Nie je tiež jasné, aký počet bodnutí by bol účinný a zdravotne neškodný. Okrem toho, na niektorých ľudí útočia komáre viac, na iných menej.
Otázkou je aj nepreskúmaný vplyv takýchto experimentov na ekosystém. Nedôjde tým, napríklad, k vytvoreniu silných jedincov, ktorí vytlačia iné druhy?
Podľa americkej televízie NPR sa doktor Murphy nechystá použiť komáre na plošné zaočkovanie miliónov ľudí. Priznáva však, že v minulosti sa uskutočnilo niekoľko klinických testov tejto metódy.
Štátne orgány v Spojených štátoch či Brazílii povolili vypustenie stoviek miliónov komárov
Realitou je, že geneticky modifikované komáre sú už niekoľko rokov vypúšťané v mnohých štátoch USA, ale aj inde vo svete, napríklad v Brazílii. Nejde však o toľko diskutované „lietajúce vakcíny“, ale o iný druh genetickej modifikácie. Tieto komáre majú pomôcť vyhubiť tie druhy komárov, ktoré prenášajú choroby.
V roku 2017 prestížny vedecký časopis Nature informoval, že americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) povolila vypustenie geneticky modifikovaných komárov v dvadsiatich štátoch USA.
Podľa britskej BBC schválila vláda na Floride v roku 2020 vypustenie 750 miliónov geneticky modifikovaných komárov. Tie majú eliminovať populáciu komárov toho istého druhu, ktorý spôsobuje horúčku dengue alebo prenáša vírus Zika.
Určitá časť verejnosti sa však cíti, „akoby bola súčasťou filmu Jurský park“, v ktorom sa klonované dinosaury vymknú vedcom spod kontroly a začnú ohrozovať životy návštevníkov a zamestnancov zábavného parku. Petíciu proti vypúšťaniu komárov podpísalo na Floride približne 240 000 ľudí.
Niektoré organizácie požadujú okamžité zastavenie podobných experimentov
Megan Hullová, ktorá túto petíciu takisto podpísala, hovorí: „To, že sme boli vtiahnutí do tohto experimentu, považujem za zločin.“
Environmentálne skupiny vyjadrili obavy z vytvorenia akéhosi hybridného druhu komára. Za určitých podmienok by podľa nich mohli modifikované komáre získať odolnosť voči dostupným chemickým postrekom a stať sa na Floride akýmsi „super druhom“.
Dana Perlsová z medzinárodnej organizácie Priatelia Zeme poznamenáva: „Toto je temný moment našej histórie. Agentúra EPA musí tento experiment na ľuďoch okamžite zastaviť.“
Britská spoločnosť Oxitec, ktorá geneticky modifikované komáre na Floride vypúšťa, však tieto obavy nezdieľa. Jeden z jej vedcov sa pre tlačovú agentúru AP vyjadril nasledovne: „V priebehu rokov sme vypustili viac ako miliardu komárov a nezaznamenali sme žiadne riziko poškodenia ľudí ani životného prostredia.“
Geneticky modifikované komáre v Brazílii a Európe
V rámci experimentov sa v Brazílii vytvára akýsi hybridný druh komára. Výskumom geneticky modifikovaných komárov sa zaoberajú aj európske inštitúcie.
Spoločnosť Oxitec, ktorú sponzoruje aj Nadácia Billa Gatesa, uvádza, že pri jednom z jej pokusov prežilo až 15 % geneticky modifikovaných komárov, o ktorých si mysleli, že zahynú.
Stalo sa to pred niekoľkými rokmi v Brazílii a vedci si teraz lámu hlavu nad tým, ako zareaguje ekosystém. Z tohto hľadiska sa varovania environmentálnych organizácií zdajú byť opodstatnené.
„Spoločnosť Oxitec tvrdila, že gény z vypustených druhov sa nedostanú do celkovej populácie komárov, pretože ich potomstvo zahynie. To sa však zjavne nestalo,“ potvrdil Jeffrey Powell, vedec z Yaleovej univerzity.
Potom pokračoval: „Čo nás znepokojuje, je to, že teraz nevieme, čo sa bude v ekosystéme diať ďalej.“
Od roku 2009 skúma možnosť geneticky modifikovaných komárov aj Európska komisia, napríklad pri realizácii projektu INFRAVEC. V rámci tohto projektu sa uskutočnilo aj niekoľko experimentov v teréne.
Nezaznamenali sme žiadne negatívne dopady tohto projektu. Niektorí vedci však čoraz častejšie varujú pred možným zneužitím takéhoto výskumu, najmä ak sa oň zaujímajú armádne zložky.
Geneticky modifikovaný hmyz ako „biologická zbraň“
V roku 2018 americký časopis Newsweek informoval, že skupina vedcov, pod vedením Richarda Guya Reevesa z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka, podozrieva americké vojenské laboratórium DARPA zo zneužitia genetickej modifikácie hmyzu na vojenské účely.
Hovorca agentúry DARPA obvinenia vedcov popiera a tvrdí, že cieľom projektu „Spojenectvo s hmyzom“ (anglicky Insect Allies) je ochrana rastlín pred škodcami a rôznymi chorobami.
Avšak podľa vedcov z Inštitútu Maxa Plancka môže geneticky modifikovaný hmyz preniesť na rastlinu aj taký vírus, ktorý rastlinu nielenže neochráni, ale spôsobí vytvorenie neplodných osív, čo môže mať veľmi vážne dôsledky na pestovanie poľnohospodárskych plodín.
„DARPA nevyvíja žiadne biologické zbrane ani prostriedky na ich použitie,“ uviedol pre Newsweek hovorca amerického vojenského laboratória DARPA. Ďalej dodal: „Okrem toho máme zavedených mnoho opatrení a systémov na podporu biologickej bezpečnosti a zabezpečenie toho, aby nedošlo k neželaným následkom.“
Podľa nedávneho článku v denníku Washington Post urobili obrovský pokrok v oblasti genetického inžinierstva biologických organizmov aj armády Ruska a Číny.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK