Nemecký odborník na AI: „Umelá inteligencia nie je to, čo si myslíte.” (rozhovor)
Čoraz viac oblastí nášho života ovplyvňuje takzvaná „slabá umelá inteligencia“. Redakcia denníka Epoch Times spravila rozhovor s výskumníkom v oblasti AI (umelej inteligencie) o zhromažďovaní dát, tzv. inteligencii a mnohých ďalších témach.
Inteligentný človek nie je ten, kto vie všetko, ale ten, kto dokáže svoje vedomosti uplatniť. Podľa tejto definície je umelá inteligencia (AI) niekedy na míle vzdialená od toho, čo sa o nej tvrdí, hovorí výskumník AI v rozhovore pre Epoch Times. Keďže počas svojej viac ako 20-ročnej kariéry na dvoch kontinentoch bol niekoľkokrát svedkom „zmiznutia kolegov či celých oddelení“, zostáva radšej v utajení.
Jeho poznatky majú totiž istý konfliktný charakter, pretože nemusia korešpondovať s tým, čo o umelej inteligencii vie „hlavný prúd“. Pre uľahčenie komunikácie ho budeme v nasledujúcom texte nazývať pán N (podľa matematického výrazu pre premennú).
Čo je vlastne „umelá inteligencia“?
Mnohí ľudia chápu umelú inteligenciu ako počítač, ktorý dokáže myslieť. Ale nie je to také jednoduché. Aby sme skutočne pochopili podstatu veci, musíme začať od začiatku: „Umelá“ znamená, že ide o niečo umelo vytvorené. Aj v prípade umelej inteligencie ide o virtuálny stroj a tento počítačový program je vo väčšine prípadov presne taký „inteligentný“, ako tvrdia jeho vývojári.
Pod pojmom inteligencia by sme takisto nemali rozumieť bystrosť, ale skôr inteligenciu v zmysle americkej tajnej služby CIA. Koniec koncov, „Central Intelligence Agency (CIA)“ nie je žiadna inštitúcia, a preto je preklad v podobe „Ústredná spravodajská služba“ jednoznačne nesprávny. Úlohou CIA je skôr zhromažďovanie informácií o ľuďoch prostredníctvom sledovania. Správny preklad z hľadiska obsahu je preto „Ústredná agentúra pre zber informácií“.
Práve takto si môžeme predstaviť AI. Umelá inteligencia je predovšetkým stroj na zhromažďovanie informácií a dokáže ich získať skutočne veľmi veľa. V tomto zmysle nie je AI inteligentná, ale je predovšetkým rýchla a dobrá v prepájaní rôznych dát.
V čom sa líši umelá inteligencia od databázy?
Databáza je rozsiahla zbierka informácií, pričom umelá inteligencia dokáže tieto informácie vyhodnocovať. Samozrejme, dokáže to aj človek, ale oveľa pomalšie. Osobne som sa napríklad dlhodobo zaoberal problematikou automatizovaného riadenia vozidiel. Povedzme, že existuje databáza s miliónmi fotografií, na ktorých sú zobrazené dopravné značky. Sú na nich zachytené rôzne dopravné značky počas dňa, v noci, v daždi, v hmle, špinavé, zakryté a tak ďalej.
Umelá inteligencia tieto snímky vyhodnotí a o každej dopravnej značke vytvorí abstraktnú predstavu. Tento postup sa nazýva strojové učenie. Keď teda kamera vozidla počas jazdy „uvidí“ dopravnú značku, počítač ju preskúma na základe predchádzajúcich rozpoznávacích znakov. Ak sa mu podarí nájsť dosť presný výsledok, spustí zodpovedajúce akcie a upraví napríklad rýchlosť jazdy.
Ide o rovnaký princíp, aký používajú aj ľudia, ale s dvoma zásadnými rozdielmi: umelá inteligencia dokáže zachytiť a vyhodnotiť snímky v priebehu niekoľkých sekúnd, čo by človeku trvalo aj niekoľko dní, ak nie týždňov. Na druhej strane, človeku stačí jediný obrázok dopravnej značky, aby zachytil jej podstatné znaky a rozpoznal ju na ceste, aj keď v inej krajine môže vyzerať trochu inak.
Umelú inteligenciu a databázy preto v tomto zmysle nemožno porovnávať. AI je vytvorená na základe databáz. Odlišuje ich to, že AI je schopná zaznamenávať údaje a rozpoznávať súvislosti. A práve toto má veľký potenciál, pretože dokáže do značnej miery zaznamenávať viacrozmerné, nelineárne a časovo nesúbežné javy. Či sú nájdené korelácie zmysluplné alebo nie, je už iná otázka.
Stojí za tým takzvaná neurónová sieť, ide teda o imitáciu mozgových procesov. Keďže počítač, a to najmä kvantový, dokáže paralelne vykonávať neuveriteľné množstvo operácií, je oveľa rýchlejší ako človek. Ako ďalší príklad z mojej práce môžem uviesť analýzu palivových článkov. Umelá inteligencia dokázala v priebehu piatich minút urobiť to, na čo sme predtým potrebovali päť mesiacov.
Kde sa ľudia – vedome či nevedome – stretávajú s takýmto druhom umelej inteligencie?
V podstate neustále. Predovšetkým v prostredí internetu, kde je prakticky všetko, čo vidia, ovplyvnené umelou inteligenciou.
Môžete byť trochu konkrétnejší?
Napríklad v Mapách Google a ďalších aplikáciách na plánovanie trasy, pri výbere príspevkov zobrazovaných na sociálnych sieťach a, samozrejme, aj pri jednoduchom vyhľadávaní v službe Google, ako aj pri určovaní platobnej schopnosti. Tam sa totiž dá pozrieť na to, kto si kúpil podobné veci, aj ako a kedy zaplatil.
Ak vám webová stránka navrhne, aké tričko by ste si teraz mohli kúpiť, celú túto personalizovanú reklamu robí umelá inteligencia. V podstate sa to týka všetkých predajov, nielen online. Presadzujú to najmä Američania a Číňania. V súčasnosti to prichádza aj do Nemecka. Ďalšou oblasťou je napríklad optimalizácia tovární, výrobných zariadení a výrobkov. Nemecku sa v tejto oblasti darí celkom dobre, ale koncový zákazník to nepociťuje tak priamo.
Umelá inteligencia sa objavuje aj v médiách či vo vozidlách.
Takže všade, kde máte veľké množstvo údajov.
Presne tak. Tam, kde potrebujete tisíce ľudí, použijete umelú inteligenciu. Dokonca sa používa aj pri vývoji. Ak chce spoločnosť vyvinúť niečo nové, potrebuje napríklad 100 programátorov. Práve na to teraz slúži AI a strojové učenie. AI nevytvorí len sto kódov, ale tisíce, všetky ich otestuje a ďalej rozvíja. Keďže AI pracuje tak rýchlo, nie je vôbec dôležité, či na začiatku urobí všetko správne. Takto dokáže spoločnosti ušetriť obrovské množstvo finančných prostriedkov, a to aj v prípade, že náročnosť projektu je veľmi vysoká.
Ide teda najmä o peniaze. Čo ďalšie chcete pomocou umelej inteligencie dosiahnuť?
Isteže. V prípade programátorov je tu otázka finančných nákladov a času. Keď analyzujete údaje o zákazníkoch, očakávate väčší obrat, väčší zisk. Ale je tam aj mnoho, mnoho ďalších vecí, napríklad optimalizácia logistiky, dodávateľských reťazcov, dodacích trás, technických procesov a tak ďalej.
Takisto sú tu snahy o optimalizáciu systému zdravotnej starostlivosti. Existujú projekty, v rámci ktorých sú ľudia neustále monitorovaní, aby sa jednoducho zistilo, ako sa im zdravotne darí. Napríklad situácia pacienta s rakovinou: namiesto toho, aby chodil každé tri mesiace k lekárovi, umelá inteligencia priebežne vypracuje správu o tom, ako jednotlivé lieky ovplyvňujú jeho zdravotný stav. Má to veľa pozitívnych stránok. Samozrejme, existujú aj negatíva.
To je moja ďalšia otázka.
Presne tak. Môže to ísť aj opačným smerom.
Na jednej strane tu máme automatizované odhaľovanie podvodov vo finančnom sektore, na druhej strane je tu globálne monitorovanie prevodov peňazí. Máme tu krízové riadenie, pri ktorom sledujete pohyby obyvateľstva a to, či vám ľudia v určitých regiónoch hlásia, že ich postihli napríklad záplavy. No vždy to má aj druhú stránku.
Existujú roboty s umelou inteligenciou vykonávajúce úlohy, na ktoré chýbajú kvalifikovaní pracovníci. Spomínam si na jeden prípad z nemocnice, kde robot pripravuje podnosy s raňajkami. Nahrádza personál, ale robí to preto, lebo sa na tú prácu nenašiel žiaden človek. V budúcnosti to môže byť inak. Ale možno ani nie – ak sa roboty budú starať o ošetrovanie, prenášať ľudí bez toho, aby im ublížili, a možno sa dokonca budú môcť s ľuďmi trochu porozprávať, potom sa zdravotným sestrám uľaví a budú sa môcť venovať iným veciam.
Myslím, že je tu ešte jeden faktor, a to rozdiel medzi slabou a silnou umelou inteligenciou. Tieto pojmy sa mi síce zdajú trochu nevhodné, ale takto to nájdete na internete. Slabá AI predstavuje v podstate všetko, čo som vám už spomínal. Silná AI by bolo niečo, čo je naozaj veľmi inteligentné, čo by jednoducho dokázalo vyhladiť ľudstvo, ak by niečo zlyhalo.
Ďalej sú tu všetky jazykové modely ako Bard alebo ChatGPT. Mnohé veci sú možné už teraz a spoločnosť Boston Dynamics pracuje na vývoji psov a vysoko humanoidných robotov. Viete si predstaviť takú vojnu. Ak by ste niečo také chceli, nepotrebovali by ste na to umelú inteligenciu. Existujú aj iné spôsoby, ako to urobiť, ale umelá inteligencia to dokáže oveľa lepšie. Je to skôr hrozba. Ale možno to bude podobné ako v športe, že jednotlivé armády AI budú bojovať proti sebe.
Keby armády AI bojovali v súbojoch, bol by to takpovediac krásny scenár. Ak im začnete vštepovať nejaké emócie alebo ich budete tvrdo trénovať v tom, aby zabíjali, potom je možné všetko. Chcem tým ale povedať: samozrejme, že sú s tým spojené veľké nebezpečenstvá.
Čo s tým môžeme urobiť?
To je dobrá otázka.
Opäť si myslím, že je potrebné rozlišovať, o akom druhu umelej inteligencie hovoríme. So zhromažďovaním údajov nemôžu používatelia doslova nič urobiť. Informácie, ktoré neboli vytvorené, sa nedajú zhromažďovať. Ľudia, ktorí si kupujú tričká v obchodoch a nehľadajú ponuky na internete, zvyčajne nemusia byť vystavení cielenej reklame na tričká v prostredí internetu.
Nebezpečenstvo jazykových modelov nespočíva len v tom, že nie sú vždy objektívne. V súčasnosti sú v nich niektoré veci a názory zastúpené výraznejšie. Voči tomu je individuálny používateľ skutočne bezmocný. Môže sa rozhodnúť, že ich nebude využívať, ale to, čo je pre mňa skutočne fascinujúce, že ľudia sa učia.
Človek si totiž začne uvedomovať, čo to vlastne inteligencia je a že ju môže – čiastočne – zadať externe, takpovediac umelo. Myslím, že pekné na tom je to, že sa potom môžete skutočne zaoberať duchovnými otázkami. A to je podľa mňa niečo úžasné. Ak sa ľudia pozdvihnú na duchovnú úroveň, (AI) vojaci a vojny sa stanú zbytočnými.
Takže AI nás môže priviesť späť ku skutočnej ľudskosti?
Áno, ak si to ľudia dokážu uvedomiť.
Keď sa pozriem na pracovné prostredie, všetci tam pobehujú ako roboti. Sme vo svojej každodennej práci takpovediac uväznení. Vďaka tomu sa my, ľudia, môžeme stať nezávislejšími. Kedysi sme zemiaky kopali ručne, teraz to dokáže stroj. Neskôr sme v továrni presúvali železné bloky sem a tam, to takisto môže robiť stroj. To však nevyhnutne neviedlo k tomu, že by mali ľudia menej práce.
Tým, že outsourcujeme problémy, nemusíme sa o ne ako ľudia starať a máme viac možností zaoberať sa tým, čo robí ľudí ľuďmi. Dáva nám to možnosť zaoberať sa otázkami, ktoré môžu ľudstvo skutočne posunúť dopredu.
Znie to ako sľubná perspektíva. Ďakujem Vám za veľmi zaujímavý rozhovor.
Aj ja Vám ďakujem.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
