Geneticky modifikované plodiny: rozumné riešenie klimatických dopadov na poľnohospodárstvo?
Zatiaľčo vládni predstavitelia naďalej tlačia na poľnohospodárov po celom svete, aby upravili spôsoby pestovania v súvislosti s klimatickými zmenami, obchodníci a akademici presadzujú geneticky modifikované plodiny ako riešenie dopadu klimatických zmien na poľnohospodárstvo.
Od roku 2019 došlo k citeľnému posunu vo vyjadrovaní sa ohľadom témy geneticky modifikovaných (GM) plodín. Akademické periodiká, výskumné štúdie a spoločnosti investujúce do týchto plodín tvrdia, že sú šetrnejšie k životnému prostrediu ako ich ekologické náprotivky.
„Využívanie poľnohospodárskej pôdy je kľúčovým prvkom oboch strán rovnice nulových emisií… plodiny možno upraviť tak, aby účinnejšie zachytávali oxid uhličitý a menili ho na kyslík alebo ho ukladali do pôdy,“ uvádza Svetové ekonomické fórum na svojej webovej stránke.
Vlády, ktoré dlhodobo zakazujú pestovanie geneticky modifikovaných plodín, prehodnocujú svoj postoj vzhľadom na intenzitu sucha postihujúceho kľúčové poľnohospodárske regióny na celom svete, ako aj na polemiku o používaní hnojív a ich vplyve na klímu.
V júli vykonala Európska komisia skúšobnú revíziu pravidiel používania geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Jeden z členov uviedol, že ak by sa uvoľnili prísne pravidlá súvisiace so „zákazom GMO” v regióne, umožnilo by to poľnohospodárom, ktorí zápasia s problémami, pestovať odolnejšie plodiny.
V súčasnosti už 26 krajín zakázalo čiastočné alebo úplné používanie GMO v poľnohospodárstve. Mnohé z nich sú európske krajiny vrátane Francúzska, Nemecka a Talianska. Medzi ďalšie krajiny patria India, Rusko a Čína. Podľa nedávnej analýzy uverejnenej v časopise „GM Crops & Food“ zaviedlo „významné obmedzenia“ na používanie GMO aj ďalších 60 krajín. Tá istá štúdia poukázala na „nedostatok dôvery verejnosti voči regulačným postupom v súvislosti s GMO“.
Priaznivci ekologického poľnohospodárstva sa začínajú ozývať s veľkým počtom dôkazov, ktoré spochybňujú tvrdenia ohľadom schopnosti GMO riešiť klimatické problémy.
„Musíme byť opatrní a nepovažovať GM plodiny za zázračné riešenie všetkých aspektov vplyvu klimatických zmien na poľnohospodárstvo,“ povedal Zahid Adnan pre The Epoch Times.
Z. Adnan je zakladateľom organizácie „The Plant Bible“ a obhajcom ekologického poľnohospodárstva a záhradkárstva. Je presvedčený, že ekologické poľnohospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu pri riešení problémov súvisiacich s klimatickými zmenami. Medzi tieto aspekty patrí budovanie zdravej pôdy, podpora biodiverzity a minimalizácia vonkajších zásahov.
Sú GM plodiny odolnejšie voči suchu?
Jedným z údajných argumentov pre zvýšenie produkcie geneticky modifikovaných plodín je ten, že ich možno upraviť tak, aby potrebovali menej vody. Hoci tieto tvrdenia kolujú vo vedeckej komunite už celé desaťročie, sucho vo viacerých pestovateľských regiónoch v posledných rokoch tieto tvrdenia preverilo.
Podľa niektorých odhadov potrebujú geneticky modifikované plodiny pre svoj rast až o 25 % menej vody. Na prvý pohľad je to skvelá správa. Najmä pre základné potraviny ohrozené suchom ako je kukurica a sója.
Má to však jeden háčik. Geneticky modifikované plodiny sú zatiaľ sužované suchom rovnako tvrdo ako ich ekologické náprotivky. Približne 94 % sóje a 92 % kukurice vysadenej v Spojených štátoch tvoria geneticky modifikované plodiny. Dlhotrvajúce sucho si vyberá daň v obidvoch prípadoch.
V januári americké ministerstvo poľnohospodárstva (USDA) uviedlo, že úroda kukurice za rok 2022 poklesla o takmer štvrť milióna bušlov (8 809 m³) a v porovnaní s rokom 2021 bola úroda nižšia o 9 %. Išlo údajne o najnižšiu produkcie kukurice od roku 2012.
To, čo sa začalo ako optimistický výhľad úrody sóje v roku 2022, skončilo so 4 % poklesom oproti predchádzajúcemu roku. Tým sa však pochmúrne predpovede sucha pre najrozšírenejšie geneticky modifikované plodiny nekončia.
58 % amerického Stredozápadu čelilo v júni miernemu až silnejšiemu suchu. V dôsledku toho bolo podľa USDA poškodených 64 % produkcie kukurice a 57 % produkcie sóje v tejto oblasti.
Okrem toho nejde len o fenomén Spojených štátov. Aj v iných veľkých poľnohospodárskych krajinách je pri pestovaní geneticky upravených plodín problém preukázať odolnosť voči suchu.
V Argentíne tvoria geneticky modifikované plodiny 63 % celkovej výsadby. Zároveň je táto juhoamerická poľnohospodárska veľmoc svedkom toho, ako ich produkcia geneticky modifikovanej kukurice a sóje upadá pod vplyvom historicky najväčšieho sucha.
V tejto súvislosti uviedlo USDA v marci nižšie odhady produkcie kukurice a sóje v Argentíne. Odhadovaný objem sóje bol nižší o 20 %, čo predstavuje najvýraznejší mesačný zásah do produkcie sójových bôbov v krajine za viac ako 10 rokov.
Zahid Adnan uviedol, že na opačnom konci spektra sú ekologické plodiny a poľnohospodárske postupy, ktoré využívajú časom overené metódy šetrenia vodou. Nie je potrebné chytať DNA za opraty. „Ekologické postupy, ako je mulčovanie a efektívne zavlažovacie techniky, prispievajú k šetreniu vody, čo je v regiónoch, ktoré čelia nedostatku vody v dôsledku klimatických zmien, životne dôležité.“
Toky peňazí
„Mnohé výskumy naznačujú, že geneticky modifikované plodiny možno upraviť tak, aby spotrebovali menej vody a vypúšťali menej skleníkových plynov ako tradičné plodiny. Je však dôležité poznamenať, že nie všetky geneticky modifikované plodiny sú rovnaké,“ povedal Kafi Sajjad pre The Epoch Times.
Sajjad pracuje vo výskume v spoločnosti Organic Foods Corner. Tvrdí, že nie každá geneticky modifikovaná plodina môže splniť požiadavky týkajúce sa ochrany klímy. „Niektoré GM plodiny boli navrhnuté tak, aby odolávali herbicídom, zatiaľ čo iné sú navrhnuté na odolávanie škodcom. Ich vplyv na životné prostredie sa bude líšiť v závislosti od konkrétnej vlastnosti, ktorá bola upravená.“
Zároveň sa domnieva, že ekologické plodiny ponúkajú rovnaké, ak nie väčšie prínosy pre životné prostredie. „Ekologické plodiny sa pestujú bez použitia syntetických pesticídov a hnojív, ktoré môžu znečisťovať vodné toky a škodiť voľne žijúcim živočíchom. Okrem toho, ekologické plodiny môžu pomôcť zlepšiť stav pôdy, čo prispieva k zachytávaniu uhlíka a znižovaniu emisií skleníkových plynov.“
Niektorí zástancovia geneticky modifikovaných plodín však tvrdia, že ich pestovanie si vyžaduje menej hnojív a chemikálií ako ekologické plodiny. Pri pestovaní bio plodín sa tradične nepoužívajú pesticídy ani syntetické hnojivá – v najhoršom prípade sa použije len malé množstvo. V skutočnosti sa nesmú použiť na žiadnu plodinu alebo výrobok, ktorý nesie prestížnu pečať USDA ako výrobok ekologického poľnohospodárstva.
Korporátne vedecké skupiny pôsobiace v poľnohospodárstve a genetike tvrdia, že zlá povesť GMO používaných v poľnohospodárstve pramení z nesprávnej predstavy o chemikáliách použitých pri pestovaní plodín.
Pripomína to kauzu Monsanto-Roundup, ktorá sa začala v roku 1996. Dnes už neexistujúca spoločnosť Monsanto uviedla na trh geneticky modifikovanú sóju odolnú voči údajne rakovinotvornej chemickej látke glyfosát. Išlo o významnú zložku neslávne známeho herbicídu Roundup. Len o niekoľko rokov neskôr táto spoločnosť predstavila svoju geneticky modifikovanú kukuricu odolnú voči glyfosátu.
V priebehu niekoľkých desaťročí používali poľnohospodári na svojich poliach práve Roundup, najmä pri pestovaní geneticky modifikovaných plodín. V roku 2020, dva roky po tom, čo spoločnosť Bayer odkúpila spoločnosť Monsanto, bol farmaceutický gigant nútený urovnať viac ako 100 000 súdnych sporov týkajúcich sa rakoviny spôsobenej účinkami prípravku Roundup za takmer 11 miliárd dolárov. Spoločnosť Monsanto pritom kedysi tvrdila, že Roundup je „bezpečnejší ako kuchynská soľ“.
Zdravá pôda efektívne zachytáva uhlík
Naráža to na jadro argumentu, na ktorý mnohí poukazovali: korporátni inžinieri geneticky modifikovaných plodín vedome predávali chemikáliu, ktorá je už desaťročia spájaná so vznikom rakoviny. Ako má teda verejnosť dôverovať ostatným hráčom v globálnom poľnohospodárstve? Nuž, nemusia veriť žiadnym iným hráčom, pretože Bayer je jedným z najväčších predajcov GM osív na svete.
Medzi ďalších významných hráčov v tejto oblasti patria spoločnosti Corteva a Syngenta. Prvú z nich môžu ľudia poznať ako slávny chemický gigant DuPont a druhá je súčasťou čínskej štátnej spoločnosti ChemChina. Spoločnosti Bayer a Corteva ovládajú približne 40 % svetového trhu s osivom.
„Je dôležité pochopiť širšie súvislosti a dlhodobé účinky používania [geneticky modifikovaných] plodín pri riešení úlohy poľnohospodárstva v oblasti klimatických zmien,“ povedal Robert Oates pre The Epoch Times.
Robert Oates je výkonným riaditeľom spoločnosti Arbtech, popredného ekologického a arboristického poradcu v Británii. Povedal, že práca s ekologickými plodinami mu poskytla cenné skúsenosti v oblasti udržateľného poľnohospodárstva. Hlavnou z nich je podľa neho nutnosť „komplexnej stratégie“, ktorá zohľadňuje faktory, ako je biodiverzita a zdravie pôdy.
Nedávne štúdie preukázali, že zdravá pôda je pre zachytávanie uhlíka mimoriadne dôležitá.
„Okrem iných výhod sa ukázalo, že metódy ekologického poľnohospodárstva, ktoré kladú dôraz na prírodné procesy a vhodné regionálne druhy plodín, zvyšujú obsah uhlíka v pôde, znižujú eróziu a zvyšujú populáciu opeľovačov,“ uviedol Oates.
Ak teda tradičné ekologické poľnohospodárstvo používa len málo hnojív alebo iných chemikálií, a ak sa geneticky modifikované plodiny ukázali ako neschopné poradiť si s problémami sucha, vyvstáva otázka: Aké sú výhody používania GM plodín?
Niektorí hovoria, že na to, aby sme na túto otázku dokázali odpovedať, je nutné sledovať tok peňazí. Existujú prepojenia medzi výskumom geneticky modifikovaných plodín s údajnými vlastnosťami priaznivými pre klímu a veľkými investormi v oblasti pestovania geneticky modifikovaných osív.
Príkladom je organizácia Aliancia pre rozvoj vedy (Alliance for Science). Táto nadácia uverejňuje od roku 2020 články, v ktorých vyzdvihuje geneticky modifikované plodiny pre ich „významný prínos pre životné prostredie“ v súvislosti s obavami z klimatických zmien. Hlavným sponzorom organizácie je Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov, významných investorov do výskumu týchto plodín. V roku 2010 sa nadácia dostala pod paľbu kritiky za svoje investície do spoločnosti Monsanto.
Pripomína to staré televízne a novinové reklamy z prvej polovice 20. storočia, v ktorých lekári propagovali svoje obľúbené značky cigariet. Podľa dnešných kritérií je to úplne nevhodná marketingová kampaň. Veľký tabakový priemysel však roky potláčal nezávislé vedecké zistenia. Tie jednoznačne spájali fajčenie cigariet so vznikom rakoviny.
Zároveň niektorí zástancovia ekologických plodín tvrdia, že ekologické pestovanie a GMO sa nemusia navzájom vylučovať. „Diskusia týkajúca sa vplyvu bio a geneticky modifikovaných plodín na zmenu klímy nie je jednoduchou dichotómiou,“ uviedol Adnan.
Dodal, že oba prístupy majú svoje výhody a môžu prispieť k udržateľnému poľnohospodárstvu, avšak proti prirodzenej ceste sa dá len ťažko niečo namietať.
„Zásady, na ktorých je založené ekologické poľnohospodárstvo, sa veľmi zhodujú s cieľmi zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa jej. Našou úlohou ako záhradkárov je skúmať inovatívne spôsoby, ako integrovať silné stránky rôznych poľnohospodárskych metód, s cieľom vytvoriť odolnejší a udržateľnejší potravinový systém pre budúcnosť.“
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
