Názory, Premium

Riaditeľ environmentalistiky SAŽP: „Naše deti potrebujú počuť pravdivé odpovede.ˮ (rozhovor)

Od svojho vzniku v roku 1993 sa Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) ako odborná organizácia Ministerstva životného prostredia SR systematicky venuje environmentálnej výchove žiakov, učiteľov a širokej verejnosti.

S pánom Timotejom Brenkusom, riaditeľom sekcie environmentalistiky SAŽP so sídlom v Banskej Bystrici, sme sa porozprávali nielen o poslaní environmentálnej výchovy na Slovensku, ale aj o tom, ako môžu rodičia viesť svoje deti k láske k prírode.

Timotej Brenkus pracuje v agentúre už takmer 9 rokov a za ten čas prešiel niekoľkými pozíciami a útvarmi. Na začiatku svojho pôsobenia pracoval dva roky ako referent Odboru environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety, kde mal na starosti koncepčnú činnosť v tejto oblasti a praktické vzdelávacie aktivity pre rôzne typy škôl.

Aké je najdôležitejšie poslanie environmentálnej výchovy?

Myslím, že jej najdôležitejším poslaním je ukázať veľkým aj malým krehkosť a pominuteľnosť nášho životného prostredia. Jej najkrajším poslaním je pomôcť nám v správnom nastavení hodnôt. Mali by sme urobiť všetko pre uchovanie krás sveta okolo nás aj pre nasledujúce pokolenia.

Čo pre Vás osobne znamená vzťah k prírode?

Príroda je moje útočisko v ťažkých chvíľach. Nachádzam v nej pokoj a priestor ďaleko od stresu, práce a zaťaženia. Vyrastal som pod lesom, pri potoku, na lúkach. Môj vzťah k prírode je úprimný. Nikdy ma nesklamala a vždy mi dáva viac, než som schopný jej vrátiť. Príroda je jednou z mojich súčastí. Vzťah každého z nás  k nej by som prirovnal k odtlačkom prsta – je individuálny a autentický.

Prečo si myslíte, že deti treba viesť k láske k prírode a kedy začať?

V prírode sa nachádza veľa poznania. Na základe fungovania jednoduchých vzťahov v nej dokážeme vysvetliť rôzne veci z matematiky, chémie, fyziky, prírodovedy. Príroda nám zodpovie veľa otázok.

Nikdy nie je neskoro viesť naše deti k láske k prírode. Ja osobne som pri našich deťoch začal od narodenia a povedzme, že ešte viac som spozornel pri prvých detských otázkach „prečo?ˮ. Aj keď sa to nezdá, naše deti potrebujú počuť pravdivé odpovede na svoje otázky. Veľa z tých odpovedí, ktoré mu dáte, sa im vryjú hlboko do pamäte. Pravdivé zodpovedanie všetkých zvedavých otázok je potrebné a nevyhnutné pre vývoj každého dieťaťa. 

Čo by už mali predškoláci vedieť v rámci životného prostredia, ktoré ich obklopuje?

Každé dieťa je individuálne. Jedno môže poznať mená dinosaurov, druhé rozpozná vtáky podľa spevu, tretie chrobáky v lese či kvety na lúke. Dôležité je nebrzdiť detskú túžbu po poznaní. Na druhej strane, netreba deti zväzovať akousi tabuľkou vecí, ktoré by mali ovládať. Ak vidíte, že vašu dcéru alebo syna niečo zaujíma, pomôžte im to osvetliť do najmenších detailov. Budú mať ohromnú radosť z každej nadobudnutej informácie. Sami budete neskôr prekvapení, kde tieto získané vedomosti použijú – napríklad aj ako doplnok konverzácie s inou dospelou osobou. 

Akým environmentálnym témam by sa malo venovať na školách?

Povedal by som, že všetkým. Environmentálna výchova je veľmi rozsiahla téma a zastrešuje rôzne aspekty života. Jedná sa o rôzne dielčie vedy a dá sa v nej ponárať do hĺbky. Myslím si, že najlepšie je zvoliť tému pre konkrétne publikum alebo vekovú skupinu. Téma sa dá zvoliť aj na základe jej aktuálnosti. Tém je veľmi veľa a dajú sa navzájom prepojiť. To si ale vyžaduje ochotu rodičov a pedagógov neustále sa vzdelávať, aby oni sami potom mohli učiť tých najmenších.

Vedeli by ste nám opísať aktuálnu situáciu na slovenských školách?

Environmentálna výchova je stále prierezovou témou školského vzdelávacieho systému. Miera jej začlenenia do vyučovacieho procesu je na jednotlivých pedagógoch. Stačí jeden zanietenec na škole a envirovýchova môže nabrať úplne iný rozmer. Na druhej strane, ak by bola povinná, nie som optimistický v tom, aký dopad by to malo na žiakov. Osobne mám najlepšiu skúsenosť so zážitkovou formou envirovýchovy, lebo tá sa najlepšie učí mimo triedy. 

Ako deťom doma doplniť to, čo chýba na školách?

V prvom rade by sme mali my rodičia poznať odpovede na otázky „prečoˮ. Ak nevieme odpovedať alebo si odpoveď vymyslíme, naučíme deti fakty, ktoré nie sú pravdivé. Stretávam rodičov, ktorí na návšteve farmy nepoznajú rozdiel medzi kozou a ovcou. Je dôležité, aby sme si veci naštudovali, ak ich nepoznáme.

Mali by ste nejaké rady pre rodičov, ako na environmentálnu výchovu?

Zážitok je najlepší učiteľ a príroda je najlepšia učiteľka. Nechajte deti dotýkať sa prírody a všetkého, čo v nej je. Nadarmo im budete ukazovať obrázok v knižke a vysvetľovať rozdiel medzi rôznymi druhmi sýkoriek. Najlepšie im to ukážete na krmítku pre vtáčiky. V zime ho stačí dať za okno a pozorovať. Vezmite deti von a hovorte im o stromoch, vtákoch a vzájomných vzťahoch, ktoré v prírode prebiehajú. Ak to neviete, učte sa spolu s nimi. Kúpte si dobrú knihu, alebo naštartujte google prehliadač.

S akými oblasťami sa dá environmentálna výchova spojiť?

Environmentálna výchova už dávno nie je iba o separovaní odpadu. Je to súhrn širokého spektra tém a dá sa spojiť so všetkými prírodnými vedami v škole.   

Aké projekty environmentálnej výchovy sa najčastejšie realizujú na Slovensku?

Vo väčšine prípadov sú to „hodinovkyˮ alebo „jednodňovkyˮ. Stáva sa, že je to pridružená téma nejakej akcie, napríklad jarmoku, dni obce a podobne.

Na akých miestach sa realizujú projekty pre deti s prístupom aj pre rodičov?

Na Slovensku existuje sieť centier environmentálnej výchovy, od štátnych až po súkromné. Je to napríklad Stredisko environmentálnej výchovy (SEV) Dropie, alebo vysunuté pracoviská Národných parkov. Vrelo odporúčam Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Štátne lesy majú po Slovensku 270 pedagógov environmentálnej výchovy, ktorí radi prídu na vašu školu. Potom sú tu neziskové organizácie, ako napríklad Sosna, Živica, Dafné, atď. Zamestnanci či už štátnych alebo súkromných organizácií sú vždy ochotní pomôcť a poradiť.  

Môžete nám odporučiť dobrú environmentálnu literatúru pre deti?

Nedávno ma veľmi potešila kniha Kto býva v dutinách stromu od Markéty Špačkovej a Rok v lese od Emilie Dziubakovej. Pekná kniha je aj Spinkaj, malý ježko od Sophie Schoenwaldovej, kde ježko jedol červíky a nenosil na chrbte jablká. Pri výbere kníh je dôležité pozerať sa na to, čo je v nej napísané a nakreslené. Nesprávne fakty nám môžu slúžiť ako oporný bod po dlhý čas. Niekedy sa skutočné fakty dozvieme až v dospelosti. Preto je dôležité mať na začiatok správne informácie.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK