Príbehy solidarity na ostrove Lampedusa: zahrejú srdce počas komplikovanej migračnej situácie
Lampedusa pod obrovským tlakom
Svetom obletela správa, že od pondelka 11. do stredy 13. septembra na ostrov Lampedusa dorazilo 161 malých lodí, z ktorých sa vylodilo najmenej sedemtisíc ľudí. Väčšina z nich sa nalodila v tuniskom Sfaxe – v krajine, s ktorou Európska únia nedávno podpísala memorandum o spolupráci aj v oblasti riadenia migračných tokov.
V stredu 13. septembra, po dni plnom chaosu, počas ktorého polícia použila na móle Favaloro aj bleskovú paľbu – vyhlásila mestská rada Lampedusy „výnimočný stav“. Ako uviedol denník Skytg24, v tom čase sa v záchytnom centre Contrada Imbriacola s kapacitou 380 osôb, nachádzalo 6 762 migrantov. Týmto číslom sa vyrovnali počtu samotných obyvateľov Lampedusy.
Podľa portálu Rainews, ľudia, ktorí dorazili na Lampedusu, pochádzajú väčšinou z Nigérie, Sierry Leone, Sudánu, Čadu, Tuniska, Guiney a Kamerunu. Za nalodenie do Európy zaplatili od tisíc do päťtisíc tuniských dinárov, teda tristo až tisícpäťsto eur.
Lampedusa je najjužnejšia časť Talianska a dlhodobým ohniskom diskusií o migrácii. Mnohí migranti dúfajú, že toto je pre nich začiatok nového a lepšieho života v Európe. Avšak v Bruseli, menej než rok pred voľbami do Európskeho parlamentu, by to mohlo znamenať začiatok ďalšieho patového stavu v súvislosti s migráciou.
Pri takomto politicky nabitom probléme môže byť ľudský aspekt migrácie cez Stredozemné more ľahko zatienený. Mnohí z nich sú ešte len v tínedžerskom veku a po príchode do Európy sa ocitnú v štatistike. Stáva sa z nich problém, o ktorý sa politici hádajú, zatiaľ čo tí, ktorí sú na mieste deja a starajú o unavených mladých cestujúcich, sa snažia situáciu čo najviac uľahčiť.
Príbehy solidarity na lampeduskom ostrove
Medzi správami o hromadných vylodeniach v prístave Empedocle popisujúcich nesmierne ťažkú situáciu pre jej obyvateľov sa objavili aj príbehy pomoci a solidarity.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas návštevy ostrova 17. septembra 2023 vzdala hold neuveriteľnej solidarite obyvateľov ostrova: „V týchto dramatických dňoch urobila miestna komunita všetko pre to, aby poskytla podporu mužom, ženám a deťom, ktorí prišli na tento ostrov. Je tu neuveriteľná solidarita, ktorá skutočne hreje pri srdci.ˮ
Miestni občania sa snažia poskytnúť migrantom útechu, lekársku a právnu pomoc, starostlivosť v podobe jedla či oblečenia, a častokrát stoja aj tam, kde treba zachraňovať ľudské životy.
Príbeh dievčaťa, ktoré skočilo do mora, aby zachránilo život štyrom migrantom
Francesca Matina zažila dovolenku, ktorá navždy ostane v jej pamäti. Zatiaľ čo bola na člne a užívala si krištáľovo čisté vody Lampedusy, sa v jednom okamihu musela hodiť do mora, aby zachránila skupinu migrantov.
Nehoda sa stala 13. septembra v neskoré popoludnie pri útese Tabaccara, do ktorého narazila loď so 48 ľuďmi.
Francesca podrobne opísala, ako sa jej podarilo zachrániť štyroch topiacich sa, vrátane dvoch žien:
„Bola som na člne so svojím ujom Giacomom a tetou Felicettou a s mojím priateľom Gonzalom,ˮ spomína. „Vyťahovali sme kotvu. Už sme boli oblečení a chystali sme sa vrátiť späť. Zrazu sme videli tú loďku ako narazila na útes. V tom okamihu sme sa hodili do mora, s Gonzalom sme ani na chvíľu neváhali. Boli to chvíle hrôzy, ale nemohli sme nechať tých ľudí, čo volali o pomoc, zomrieť.ˮ
Giacomo a Felicetta sa medzitým priblížili na svojom člne k topiacim sa . Tí sa okamžite chytili za jeho trup. „Všetko sa udialo veľmi rýchlo,ˮ vysvetlila Francesca. „Rozprávala som po anglicky a migranti po francúzsky. Snažila som sa ich upokojiť. Mali zimnicu, báli sa a boli smädní. Našťastie, aj vďaka príchodu pobrežnej stráže, sa podarilo zachrániť všetkých, vrátane detí.ˮ
Francesca má 31 rokov a je rodáčka z Lampedusy. Jej otec, Giacomo Matina, pracuje ako vedúci oddelenia hasičov na ostrove.
„Boli to naozaj ťažké chvíle,ˮ povedala. „Ľudia v mori sa topili a volali o pomoc. Zachraňovať ľudské životy je hrozná a zároveň krásna skúsenosť. Našťastie všetko dobre dopadlo. Žiaľ, nie vždy to tak končí.ˮ
Francesca ďalej uviedla: „Nie sme hrdinovia, sme len ľudia, ktorí sa snažili zachrániť iných ľudí v núdzi. A tentoraz to dopadlo dobre. Ak by som mala žiť v inom živote ako migrant, dúfam, že by som dostala rovnakú pomoc.ˮ
„Prijatie druhých je súčasťou našej povahy,ˮ zdôraznila Francesca. „My Lampedusania to máme v krvi. Ale po dnešnom dni mám obavy a cítim hnev. Nie je možné prijímať ľudí týmto spôsobom. Všetci sú natlačení na lodiach pobrežnej stráže, dehydrovaní, trpiaci, zničení cestou. Pravdou však je, že to bolo vždy na nás, aby sme privítali migrantov utekajúcich zo svojich krajín. Európa nás opustila, nechala nás v tom samých.ˮ
Príbeh požiarnika, ktorý zorganizoval pre migrantov večeru so špagetami
Antonello di Malta sa 13. septembra chystal na večeru s priateľmi, kde ho čakala grilovaná makrela. Práve vychádzal z domu, keď sa náhle pred jeho domom ocitlo desať mladých ľudí z Burkina Faso, ktorí žiadali o jedlo.
„Boli vyčerpaní, ale hlavne hladní,ˮ spomínal hasič. „Jeden z nich pokľakol a prosil o jedlo.ˮ Di Malta sa vzdal svojej večere s priateľmi, vrátil sa domov a spolu s mamou im pripravil špagety.
„Usadil som ich na mojej terase a spolu sme sa navečerali. Boli hladní ako vlci,ˮ povedal Di Malta. „Ale toto robia takmer všetci Lampedusania. Pretože všetci podávame pomocnú ruku.ˮ
Di Malta ich za žiadnych okolností nedokázal nechať hladovať: „Rozprávali mi, že sú pôvodom z Burkina Faso, že prišli z Sfaxu a cestovali štyri dni. Niektorí z mojich hostí prišli dnes ráno, iní tu boli už dva dni.ˮ
Na druhý deň prišla k domu hasiča ďalšia desiatka migrantov, tentokrát na obed.
A tak sa Teresa, 84-ročná matka hasiča, opäť postavila ku sporáku, aby pripravila ďalšie dva hrnce plné cestovín. Stôl bol prestretý a na ňom stáli fľaše s ľadovou vodou. Aj títo migranti boli neplnoletí, ale bola to iná skupina než včera.
Aj ďalší obyvatelia Lampedusy, keď videli na uliciach hladných migrantov, nosili pekáče plné cestovín, pečivo a mnohí z nich ich usadili u seba doma.
Večerná patrónska slávnosť na námestí Lampedusy sa stala okamihom integrácie
Lampedusa organizuje každoročne na konci leta slávnosť na počesť Panny Márie z Porto Salvo. Pri tejto príležitosti hrala na hlavnej ulici Via Roma hudobná kapela a pristavili sa viacerí migranti, väčšinou neplnoletí. Svojím spevom a tancom tak oživili jeden z posledných letných večerov v meste.
Obyvatelia ostrova a turisti sa zastavili a s obdivom sledovali tanec mladých severoafrických ľudí. Tí sa rozhodli zdieľať tento okamih radosti a integrovali sa tak s miestnou komunitou.
Iba veľmi málo ľudí odchádza z oblasti Imbriacola. A robia to preto, že sú hladní. Na ulici Via Roma, dokonca aj ráno, bolo veľa mladých ľudí, ktorí sedeli na chodníkoch a jedli to, čo sa im podarilo nájsť alebo kúpiť. Niektorí dokonca prehľadávali smetné koše. Väčšina, takmer všetci, zostali v záchytnom centre alebo na mieste hasičskej posádky. Čakajú, kedy príde na nich rad, aby mohli vyraziť a ísť v ústrety novej budúcnosti. Na týchto miestach je humanitárna kríza. Nikto z nich netuší, aký osud ich čaká. Napriek všetkému tu neboli žiadne väčšie nepokoje či problémy s verejným poriadkom. Migranti sú všetci príliš unavení, hladní a dezorientovaní.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
