USA uvalili clá na solárne moduly až do výšky 3 521 %, aby zabránili neférovým praktikám Číny
USA zvyšujú tlak na čínsky solárny priemysel – drastickými sankčnými clami. Až 3 521 % sa bude v budúcnosti týkať solárnych modulov, ktoré sa do USA dostanú cez tretie krajiny, ako sú Thajsko, Vietnam alebo Kambodža. Opatrenie je zamerané na obchádzanie existujúcich colných predpisov a je súčasťou širšej priemyselnej politiky proti neférovým obchodným praktikám komunistického režimu v Pekingu.
Vláda USA sa chystá ešte viac rozšíriť svoje clá na dovoz z Číny. Ako informovala BBC, americké ministerstvo obchodu oznámilo clá na dovoz solárnych modulov až do výšky 3 521 %. Dotkne sa to nielen samotnej Číny, ale aj vybraných spoločností v Kambodži, Thajsku, Malajzii a Vietname. Podľa USA ich prevádzkujú čínske subjekty s cieľom vyhnúť sa clám.
Najnižšie dodatočné clá voči dodávateľom z Číny na úrovni približne 41 %
Podľa amrického ministerstva je to dôsledok vyšetrovania, ktoré pred rokom zadal vtedajší prezident Joe Biden. Poprední americkí výrobcovia solárnych systémov sa vtedy obrátili na vládu vo Washingtone. Videli, že ich existenciu ohrozuje lacný čínsky dovoz, ktorý bol do veľkej miery spôsobený nekalými obchodnými praktikami.
Komisia pre medzinárodný obchod, orgán zodpovedný za tieto otázky, má prijať konečné rozhodnutie v júni. Nie všetky dotknuté spoločnosti budú čeliť rovnakej záťaži. Najvyššie sadzby vo výške 3 521 % majú zasiahnuť niektorých vývozcov solárnych systémov z Kambodže. Tí počas vyšetrovania odmietli plne spolupracovať s americkým ministerstvom obchodu.
Čínska spoločnosť Trina Solar, ktorá vyrába v Thajsku, bude zasiahnutá sadzbou 375 %. Naopak, najnižšie clá vo výške niečo vyše 41 % zavedie vláda USA na výrobky čínskeho výrobcu Jinko Solar, ktorý vyrába v Malajzii.
Združenie amerických výrobcov začalo vyšetrovanie
Opatrenia sú vyrovnávacími alebo antidumpingovými clami, a preto sa líšia v závislosti od spoločnosti a krajiny výroby. Americký prezident Donald Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia zaviedol clá na čínskych výrobcov. V dôsledku toho premiestnili svoje výrobné zariadenia určené pre trh USA do iných krajín. Tieto clá dopĺňajú clá, ktoré už boli na čínsky dovoz uvalené začiatkom mesiaca.
Americký obchodný výbor Aliancie pre solárnu výrobu, ktorý vyzval na prešetrenie, bol s oznámením vlády USA spokojný. Jeho právny zástupca Tim Brightbill uviedol: „Je to rozhodujúce víťazstvo pre americkú výrobu a potvrdzuje to, čo sme vedeli už dlho: že solárne spoločnosti so sídlom v Číne podvádzali systém.“
Pred oznámením tejto skutočnosti čínsky komunistický vládca Si Ťin-pching odcestoval do Vietnamu, Malajzie a Kambodže – troch zo štyroch dotknutých krajín, kde vyzval svojich hostiteľov, aby posilnili vzťahy s Pekingom a postavili sa proti „jednostrannému zastrašovaniu“.
Clá dopĺňajú nedávno zavedené dovozné poplatky
Celkový objem dovozu solárnych systémov z dotknutých krajín predstavoval v roku 2023 takmer 12 miliárd amerických dolárov. Vyplýva to z údajov amerického úradu pre sčítanie ľudu. Zatiaľ nie je jasné, do akej miery budú mať clá za následok dodatočné náklady pre spoločnosti a spotrebiteľov v USA.
Na väčšinu čínskeho dovozu do USA sa už uplatňujú clá vo výške až 145 %. V predchádzajúcom týždni sa hovorilo o možných clách až do výšky 245 % na jednotlivé výrobky. Na ostatné krajiny sa stále vzťahuje 90-dňová colná prestávka – okrem paušálneho dovozného cla vo výške 10 %. Čína oznámila, že je pripravená na dlhodobý colný konflikt s USA. Clá na dovoz z USA do Číny sa zvýšili na 125 %.
EÚ zaviedla antidumpingové a vyrovnávacie clá na čínske solárne moduly, kremíkové doštičky a články v rokoch 2013 až 2018. Ich platnosť však vypršala a doteraz neboli predĺžené. Diskusia o možných ochranných opatreniach sa nedávno opäť rozprúdila.
Viaceré obvinenia z nekalých praktík hospodárskej súťaže voči Číne
Vláda USA aj výrobcovia obviňujú komunistický režim, že prostredníctvom súboru opatrení poskytuje solárnemu priemyslu v Číne neférové konkurenčné výhody. V dôsledku toho sú trhy v západných krajinách zaplavené lacnými solárnymi modulmi, čo vystavuje miestnych dodávateľov likvidačnej konkurencii.
Jedným zo spôsobov, ako takto zvýhodniť čínskych dodávateľov, je práca so štedrými štátnymi dotáciami. Tie zahŕňajú priame finančné dotácie, pôžičky s nízkym úrokom a daňové úľavy. Výrobcovia solárnych systémov by ich tak mohli ponúkať za cenu nižšiu, ako sú ich vlastné výrobné náklady.
Už v roku 2011 spoločnosť SolarWorld v USA obvinila čínskych dodávateľov z dumpingu solárnych modulov na trhu. Tvrdí sa tiež, že Čína zámerne buduje nadmerné kapacity v tejto oblasti, aby prostredníctvom nadmernej ponuky vytlačila konkurentov z trhu. To prispelo k hromadnej platobnej neschopnosti západných výrobcov.
Peking si nie je vedomý žiadnej viny
Medzi ďalšie obvinenia vznesené voči vedeniu v Pekingu patrí využívanie nútenej práce pri výrobe komponentov. Tak je to napríklad v Sin-ťiangu, kde sa vyrába polysilikón, kľúčový materiál pre solárne moduly. Spoločnosti JA Solar, Trina a Qcells, okrem iných, údajne využívajú pracovné tábory. V USA sa uplatňuje zákon o prevencii nútenej práce Ujgurov, ktorý tomu má zabrániť.
Čínski dodávatelia tiež zatajovali svoje dodávateľské reťazce a zámerne znižovali pracovné práva a environmentálne normy, aby získali výhody oproti západným výrobcom. Peking pravdivosť týchto obvinení popiera. Tvrdí, že čínske konkurenčné výhody sú založené na dlhodobých investíciách do výskumu a priaznivých úsporách. Dotácie sú podľa Číny tiež „v súlade s pravidlami WTO“.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
