Na čínske firmy doliehajú americké clá, Peking však sľubuje, že bude „bojovať až do konca“
Čínske spoločnosti a pracovníci čelia problémom kvôli rastúcim americkým clám, pretože Peking nie je ochotný ustúpiť.
Firmy a zamestnanci v celej Číne cítia rastúci tlak, zatiaľ čo tamojší režim sľubuje rozhodný odpor voči Spojeným štátom a tvrdej línii Trumpovej administratívy v oblasti obchodu a bilaterálnych vzťahov.
Čínske firmy, robotníci a zástupcovia priemyslu opisujú, ako ich stupňujúce sa americké clá dostávajú do bezvýchodiskovej situácie. Bežné zákazky neprichádzajú a niektoré spoločnosti sú nútené uchýliť sa ku krajným opatreniam.
Zatiaľ čo čínske sociálne siete zaplavuje protiamerická propaganda a nacionalistický obsah, objavujú sa aj príspevky a videá varujúce pred hromadným prepúšťaním a predĺženými „prázdninami“, čo naznačuje rastúce znepokojenie v exportne orientovanej ekonomike, ktorá už teraz zápasí s vysokou nezamestnanosťou, klesajúcimi ziskami a poklesom zahraničných investícií.
Prezident Donald Trump 11. apríla zvýšil clá na väčšinu čínskych výrobkov na 145 %, čím reagoval na odvetné clá Číny vo výške 125 %. O niekoľko dní neskôr, 14. apríla, Peking obmedzil vývoz siedmich druhov vzácnych kovov nevyhnutných pre high-tech a zbrojnú výrobu.
Podľa vyjadrenia Bieleho domu zverejneného 15. apríla môže teraz na niektoré čínske tovary platiť clo až do výšky 245 %. Trump svoje rozhodnutie odôvodnil neférovými obchodnými praktikami a pašovaním drog zo strany Číny.
Spojené štáty obviňujú Čínu z desaťročia trvajúceho systematického narušovania trhového prostredia, krádeží technológií a tichej podpory výroby fentanylu, ktorý často prúdi do USA cez Mexiko. V roku 2023 zomrelo na predávkovanie viac ako 107 000 ľudí – väčšina z nich, 70 %, v dôsledku opioidov, ako je fentanyl.
Továrne pod tlakom
Podnikateľ z Taiwanu Li Meng-chü uviedol pre čínskojazyčnú verziu denníka Epoch Times, že kvôli novým clám budú mnohé exportné továrne nútené obmedziť výrobu alebo ju úplne ukončiť.
Majiteľ továrne na lampy v meste Yiwu hovorí, že kým predtým prichádzali štyri veľké objednávky mesačne, teraz je ich počet nulový. Pracovníci, ktorí zvyčajne pracovali šesť dní v týždni, zostávajú doma tri alebo štyri dni v týždni.
V továrňach v provincii Guangdong, ktoré sa špecializujú na elektroniku, odevy a osvetlenie, boli podľa Liho ešte na začiatku roka objednávky až do decembra. Všetky však boli náhle zrušené. Tovar zostáva ležať v skladoch.
Hongkonský denník South China Morning Post 10. apríla priniesol správu, že niektorí vývozcovia radšej nechali zásielky počas tranzitu prepadnúť, než aby čelili novým clám. „Po týchto clách to už nikto nekúpi,“ citoval denník jedného z klientov čínskych exportérov.
Čínsky denník Caixin zase uviedol, že prístav v Šanghaji bol deň po zavedení 145 % ciel takmer prázdny. Očakáva sa, že objem námornej dopravy medzi Čínou a USA čoskoro klesne na polovicu.
Shein narazil na zákaz
Čínsky maloobchodný reťazec Shein sa pokúsil presunúť časť výroby z pevninskej Číny, ale narazil na odpor čínskych úradov. Spolu s ďalším hráčom, spoločnosťou Temu, bude tiež čeliť aj zdražovaniu kvôli zrušeniu bezcolnej výnimky na balíky do 800 USD. Táto zmena nadobudne účinnosť 2. mája a dotkne sa asi 11 % všetkého obchodného styku medzi USA a Čínou.
Peking: Boj až do konca
Čínske ministerstvo obchodu 8. apríla, deň predtým, ako Trump na 90 dní pozastavil uplatňovanie ciel na väčšinu ostatných krajín, vydalo vyhlásenie, že v obchodnej vojne s USA bude „bojovať až do konca“.
V bielej knihe o obchodných vzťahoch s USA z 9. apríla Peking uviedol, že má „širokú škálu nástrojov“ na obranu svojich záujmov. Hovorca čínskej diplomacie Lin Ťien povedal, že Čína sa obchodnej vojny nebojí.
Realita verzus propaganda
Medzitým sa ozývajú hlasy zo strany podnikateľov a blogerov, ktorí spochybňujú smer, ktorým sa ČKS vydáva. Blog z oblasti logistiky „Logistics and Supply Chain Management“ uviedol príklad továrne na nábytok v Jiangsu, kde si spočítali, že už clo vo výške 20 % znamená kompletnú stratu zisku.
Riaditeľ továrne na elektroniku z mesta Suzhou Liu Ming (pseudonym) na svojom blogu uviedol, že vlani pracovali s maržou 16 % – dnes sú už v červených číslach. Iný vývozca na sociálnej sieti X napísal, že zatiaľ čo pri 34 % cle sa ešte dalo fungovať, 125 % „znamená likvidáciu pracovných miest čínskych robotníkov“.
„Pokiaľ viem, takmer všetci americkí dovozcovia zastavili dodávky z Číny,“ dodal.
Robotník z mesta Dongguan vo videu zverejnenom 9. apríla na čínskych sociálnych sieťach uvádza, že po zavedení ciel, ktoré eliminujú akékoľvek ziskové marže vývozcov do Spojených štátov, budú továrne a dodávatelia nútení súťažiť medzi sebou na domácom čínskom trhu. „Budú to preteky ku dnu,“ varuje a dodáva, že tí, ktorí teraz vyzývajú na boj „za každú cenu“ na internete, sa čoskoro sami stanú touto cenou.
Vlogger z Nankingu poznamenáva, že čínsky trh nie je schopný absorbovať toľko tovaru, koľko zostáva po exportéroch. Mnoho firiem tak zníži výrobu a bude prepúšťať.
Finančná pracovníčka z prístavného mesta Xiamen varuje, že zastavenie vývozu bude mať ďalekosiahle dôsledky nielen na výrobu a logistiku. V príspevku na sociálnej sieti z 9. apríla uvádza: „Neodchádzajte z práce, pokiaľ môžete, snažte sa si ju udržať.“
Peking v pasci?
Komentátor a znalec Číny Wang He pre Epoch Times uviedol, že komunistická strana zrejme neočakávala, že Trump pozastaví clá pre iné krajiny – a Čína zostane sama. Namiesto medzinárodnej aliancie proti USA tak Peking čelí tlaku USA osamote.
„ČKS chcela využiť príležitosti a vytvoriť jednotný protiamerický front s krajinami na celom svete postihnutými americkými clami, ale nakoniec sa ocitla v úlohe outsidera, ktorý odmietol rokovať,“ dodal. „V dôsledku toho sa komunistická Čína dostala do série pascí, ktoré na ňu Trump nastražil.“
Trump sa 9. apríla nechal počuť, že si je istý, že „Čína chce dohodu“, ale dodal „Je to jedna z tých vecí, pri ktorých celkom nevedia, ako to urobiť – sú to hrdí ľudia.“
Tlačová hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová na tlačovom brífingu 15. apríla potvrdila, že „loptička je na strane Číny“. „Čína s nami musí uzavrieť dohodu. My s nimi dohodu uzavrieť nemusíme,“ uviedla Leavittová s tým, že cituje prezidenta.
Na tlačovom brífingu 22. apríla novinárom povedala, že prezident Donald Trump verí, že jeho administratíva „si počína veľmi dobre“ a „postupuje správnym smerom“ smerom k uzavretiu obchodnej dohody s čínskym komunistickým režimom.“
Trump na utorkovej slávnostnej prísahe nového predsedu Komisie pre cenné papiere a burzy Paula Atkinsa povedal, že jeho administratíva bude „veľmi dobrá k Číne“ a nebude „hrať tvrdú hru“ s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
