Sobota 19. apríla, 2025
Shen Yun 2025
Vojak 13. brigády Chartija v zákope počas snehovej búrky v Charkove na Ukrajine 6. decembra 2024. (foto: Nikoletta Stoyanova/Getty Images)

Ukrajinský parlament predĺžil stanné právo a posunul termín volieb

Ukrajinský systém vojnového stavu umožňuje brannú povinnosť a pozastavenie niektorých politických aktivít vrátane pravidelných demokratických volieb.

Ukrajinskí zákonodarcovia 16. apríla odhlasovali predĺženie platnosti vojnového stavu v krajine, čím pokračujú vo výkone vojnových právomocí a posunuli možnosť konania nových volieb minimálne do augusta.

Ukrajinský parlament, Verchovna rada, pôvodne vyhlásil vojnový stav 24. februára 2022, keď do krajiny vstúpili ruské vojská. Zákonodarcovia v Kyjeve pokračovali vo vyhlasovaní tohto stanného práva v 90-dňových intervaloch počas uplynulých troch rokov.

Tento vojnový stav umožňuje kyjevskej vláde mobilizovať obyvateľstvo na vojenskú službu. Počas vojnového stavu môže vláda tiež obmedziť slobodu prejavu a tlače a zakázať protesty a určité politické sympatie.

V rámci vojnového stavu na Ukrajine je pozastavený aj pravidelný volebný cyklus. Prvé funkčné obdobie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa malo skončiť na jar 2024, ale zostáva v kresle, keďže tento vojnový stav trvá. Poslanci Najvyššej rady mali tiež čeliť opätovným voľbám v roku 2023, ale zostali zasadať za súčasného vojnového stavu.

Celkovo 357 ukrajinských zákonodarcov hlasovalo 16. apríla za predĺženie stanného práva o 90 dní. Jeden zákonodarca hlasoval proti predĺženiu. Štyria z prítomných zákonodarcov nehlasovali. Nové obdobie stanného práva potrvá do 6. augusta.

Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorý je teraz v parlamente na čele najväčšej opozičnej strany proti Zelenskému, hlasoval za predĺženie stanného práva, ale zdieľal svoje obavy z toho, že Zelenskyj zostane pri moci.

V prejave k Verchovnej rade počas rozpravy o hlasovaní o stannom práve 15. apríla Porošenko uviedol, že pokračujúce ruské útoky vrátane nedávnych ťažkých úderov v severovýchodnej Sumskej oblasti Ukrajiny si vyžadujú, aby Ukrajina pokračovala vo vojnovom stave. Napriek tomu obvinil Zelenského, že využíva podmienky stanného práva na zhromažďovanie moci. „Vláda začala zneužívať stanné právo a využíva ho nielen na obranu krajiny, ale aj na budovanie autoritárskeho režimu,“ povedal.

Americký prezident Donald Trump vyzval Ukrajinu, aby obnovila normálny volebný cyklus. Vo februári generálporučík vo výslužbe Keith Kellogg, osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu a Rusko, uviedol, že vláda USA dúfa, že Ukrajina obnoví svoje pravidelné prezidentské a parlamentné voľby do konca tohto roka. Trump a Zelenskyj si neskôr vymenili urážky a obvinenia, pričom Trump v jednom momente označil ukrajinského lídra za „diktátora bez volieb“.

Zatiaľ čo Trump presadzoval rokovanie o urovnaní prebiehajúcej rusko-ukrajinskej vojny, ruský prezident Vladimir Putin spochybnil, či má súčasná ukrajinská vláda autoritu a legitimitu na dodržanie prípadnej mierovej dohody. „Už teraz nie je jasné, s kým sa majú podpisovať dokumenty a aký účinok môžu mať takéto dokumenty, pretože zajtra sa môžu dostať k moci noví lídri prostredníctvom volieb a vyhlásiť: ‚Nevieme, kto podpísal tieto dokumenty, takže zbohom,’“ povedal Putin minulý mesiac.

Putin ďalej navrhol, aby bola poverená externá vláda, ktorá by viedla Ukrajinu mierovým procesom a presadzovala jeho podmienky. Ruský líder navrhol, že tento model vonkajšej správy pre Ukrajinu by bol podobný modelu prechodnej správy OSN vo Východnom Timore, ktorá bola zriadená na prechod Východného Timoru k samospráve po dvoch desaťročiach indonézskej okupácie a vnútorného konfliktu.

Putin spočiatku vyjadril záujem o návrh na široké 30-dňové prímerie podporovaný USA, ale vzniesol otázky o spôsobe jeho presadzovania. Ukrajina a Rusko sa v zásade dohodli na obmedzenejšom 30-dňovom moratóriu na údery zamerané na energetické objekty druhej strany, ale každá strana obvinila tú druhú z pokračovania útokov na energetické objekty.

V marcovom rozhovore Trump uviedol, že ruská strana zrejme rokovania naťahuje. „Rusko sa musí pohnúť. Príliš veľa ľudí [zomiera], tisíce týždenne, v strašnej a nezmyselnej vojne – Vojne, ktorá sa nikdy nemala stať a nestala by sa, keby som bol prezidentom!!!“ Trump napísal 11. apríla v príspevku na sociálnej sieti.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj