Ako je to s čínskymi „žoldniermi“ bojujúcimi na Ukrajine (Komentár)
Ukrajina tvrdí, že vo vojne bojuje na strane Ruska viac ako 150 čínskych občanov, čo bolo potvrdené zadržaním dvoch čínskych bojovníkov ukrajinskými silami.
Nie je úplne jasné, či títo čínski bojovníci, ktorí trénujú s Ruskom, nosia ruské uniformy a používajú ruské zbrane, pôsobia ako individuálni žoldnieri, alebo sú nejakým spôsobom riadení Pekingom.
Jedna z teórií tvrdí, že Rusko ponúklo čínskym jednotlivcom občianstvo výmenou za vstup do ruskej armády, čo je bežná prax, ktorá siaha až do čias Rímskej ríše. Avšak pravidelné jednotky a špióni sa často maskujú ako žoldnieri; príkladom môžu byť ruskí „malí zelení mužíčkovia“ počas invázie na Krym v roku 2014. Títo takzvaní žoldnieri a súkromní ochrankári boli v skutočnosti pod kontrolou Moskvy. Absencia oficiálnych vojenských znakov na ich uniformách poskytla ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi príležitosť hodnoverne poprieť akúkoľvek zodpovednosť v prípade neúspechu invázie.
Počet čínskych žoldnierov bojujúcich za Rusko je taký malý, že to bude skôr prospešné pre Čínu ako pre Rusko, keďže Čína bude pravdepodobne schopná v budúcnosti získať cenné spravodajské informácie z bojiska. Rusko to takmer určite vie, a ak áno, zapojenie čínskych žoldnierov do ruských formácií môže byť ústupkom Moskvy voči Pekingu výmenou za nejaké iné výhody. Moskva môže privítať čínskych bojovníkov výmenou za to, že Čínska komunistická strana (ČKS) prijme viac ruského exportu alebo umožní Rusku prístup k ďalším tvrdým menám, bankovým službám, vojenskému materiálu a prenosom technológií.
Čínski „žoldnieri“, ktorí sa vrátia do Číny, budú kvôli svojim skúsenostiam veľmi pravdepodobne vypočúvaní Ľudovou oslobodeneckou armádou (LOA), ktorá túži po čerstvých skúsenostiach z modernej pozemnej vojny. Tých čínskych bojovníkov, ktorí po skončení služby v ruskej armáde zostanú v Rusku, bude pravdepodobne opäť kontaktovať čínska rozviedka, ktorá bude chcieť získať čo najviac informácií o ich skúsenostiach z boja, aj keď sa stanú ruskými občanmi.
Čínska armáda zúfalo potrebuje vedomosti, ktoré títo čínski bojovníci získali, pretože vojenská doktrína LOA je závislá od zastaraných pozemných vojen a obmedzených sporov o hranice. Hlavné pozemné vojny Číny zahŕňajú kórejskú vojnu v rokoch 1950 až 1953 a inváziu do Vietnamu v roku 1979. Hraničné spory s Ruskom a Indiou v 60. rokoch 20. storočia a nedávne spory s Indiou priniesli oveľa menej cenných skúseností.
Takže akákoľvek skúsenosť, ktorú čínski žoldnieri, vojaci alebo špióni získajú na Ukrajine, bude neoceniteľná pri formovaní budúcej vojenskej doktríny Číny. Platí to najmä pri plánovaní invázie na Taiwan. Námorníctvo LOA sa musí vysporiadať s ozbrojenými dronmi a sledovaním bezpilotnými lietadlami, akonáhle lode a transporty vojakov opustia pevninskú Čínu. Takéto drony sú na dnešných ukrajinských bojiskách všadeprítomné.
Čínski bojovníci na Ukrajine si pravdepodobne osvoja bojové skúsenosti s modernými delostreleckými systémami a malými zbraňami. Sofistikovanejší čínski špióni alebo vojenskí atašé v tejto oblasti by pomocou elektronických prostriedkov mohli získať ďalšie informácie o hypersonických strelách a ich nosičoch vrátane ruských stíhačiek MiG-31.
Čínski vojenskí experti vyslaní do vojnovej zóny pravdepodobne získajú informácie o amerických zbraňových systémoch USA používaných vo vojne medzi Ukrajinou a Ruskom vrátane stíhačiek F-16, tankov M1A2 Abrams, rakiet Stinger, rakiet Patriot, delostreleckého raketového systému M142 High Mobilty, národného raketového systému stredného doletu National Advanced Surface-to-Air a pokročilých rakiet zem-vzduch AMRAAM Advanced Surface-to-Air. Všetky tieto americké systémy sú alebo budú rozmiestnené aj na Taiwane. Čínsku armádu bude veľmi zaujímať, ako tieto systémy fungujú na Ukrajine.
Európske hlavné mestá do istej miery ignorovali hrozbu ČKS ohľadom invázie na Taiwan, predovšetkým kvôli americkému vedeniu v Ázii a vzdialenosti Taiwanu od Európy. Európania však nemôžu tak ľahko ignorovať viac ako 150 čínskych stíhačiek na prahu Európy. Viditeľne prispievajú k už aj tak nepríjemnej čínskej diplomatickej a materiálnej podpore Ruska a severokórejských vojakov – ktorých je možno až 100 000 – bojujúcich na strane Ruska. Severná Kórea je Číne blízka nielen geograficky.
Kaja Kallasová, šéfka zahraničnej politiky Európskej únie, na tlačovej konferencii 8. apríla uviedla: „Čína je kľúčovým podporovateľom ruskej vojny. Bez čínskej podpory by Rusko nebolo schopné viesť túto vojnu v takom rozsahu, ako ju vedie. Vidíme, že 80 % tovaru dvojakého použitia sa v skutočnosti dostáva do Ruska cez Čínu.“
Keď sa tento názor rozšíri v Európe, čoraz viac európskych politikov bude chcieť nasledovať vedenie Spojených štátov. Najskôr tým, že nebudú len znižovať riziká svojich ekonomických vzťahov s Čínou, ale celkom sa odpútajú. Po druhé, vypracovaním stratégií na prekazenie plánov Pekingu ohľadom invázie na Taiwan a zaistenia väčšieho územia od Indie, Japonska, Filipín a ďalších štátov v oblasti Juhočínskeho mora. Z týchto dôvodov Európania pritvrdzujú svoj pohľad na ČKS. Už bolo načase.
O autorovi: Anders Corr získal bakalársky a magisterský titul v odbore politológia na Yale University (2001) a doktorát v odbore vláda na Harvard University (2008). Je riaditeľom spoločnosti Corr Analytics Inc., vydavateľa časopisu Journal of Political Risk, a uskutočnil rozsiahly výskum v Severnej Amerike, Európe a Ázii. Jeho najnovšími knihami sú „The Concentration of Power: Institutionalization, Hierarchy, and Hegemony“ (2021) a „Great Powers, Grand Strategies: The New Game in the South China Sea“ (2018).
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
