Americkí lekári kritizujú tradičnú liečbu rakoviny a volajú po zmene. Po pandémii sa choroba správa inak
Agresívne nádory, neskorá diagnostika a odolnosť voči liečbe zneli ako varovné signály. Odborníci žiadajú objektívny výskum, ako aj nový, celostný prístup k liečbe.
Skupina amerických lekárov upozornila na rastúci počet prípadov rakoviny, ktoré si všimla v posledných piatich rokoch, a vyzvala na ďalší výskum s cieľom lepšie pochopiť tento jav. Lekári zároveň navrhujú nový prístup k liečbe.
Diskusia sa uskutočnila na konferencii Independent Medical Alliance v Atlante v americkom štáte Georgia počas víkendu 4. až 6. apríla. Panelovú diskusiu moderoval Jan Jekielek, hlavný editor Epoch Times a moderátor relácie American Thought Leaders na EpochTV.
„Je to znepokojujúce, keď sa pozriete na niektoré mestské štatistiky,“ uviedol onkológ Ray Page, ktorý má za sebou 30 rokov praxe. „Pretože z vlastnej skúsenosti – za posledných niekoľko rokov počas covidu – som vo svojej ordinácii zaznamenal určité javy, ktoré sa začali objavovať, keď sa začalo očkovanie proti covidu, a za 30 rokov mojej praxe som sa zamyslel: No teda, to je zujímavé. Nikdy predtým som nič také ešte nevidel.“
Podľa najnovších dostupných údajov amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) bolo v USA v roku 2021 diagnostikovaných menej ako 1,8 milióna prípadov rakoviny. Národný onkologický inštitút však pre rok 2024 uvádza viac ako 2 milióny prípadov.
Page označuje za obzvlášť znepokojujúce „zvláštne javy“ ako agresívne formy rakoviny a zvýšený výskyt krvných zrazenín. Podľa neho je kľúčové obnoviť rovnováhu imunitného systému. „V konečnom dôsledku neexistuje nič silnejšie ako aktivácia prirodzeného imunitného systému, aby rakovinu zničil,“ dodáva.
Popredný výskumník v oblasti rakoviny poznamenal, že bežne používané spôsoby liečby, ako je rádioterapia a chemoterapia, neriešia samotnú príčinu vzniku rakovinových buniek, pretože neodstraňujú kmeňové bunky, ktoré ich vytvárajú. „Rádioterapia nielenže tieto bunky nezabíja, ale dokonca podporuje ich vznik,“ povedal počas diskusie Paul Marik, hlavný lekár Independent Medical Alliance. „Ak nezasiahnete korene, strom jednoducho vyrúbete – a on znovu vyrastie.“
Lekár špecializujúci sa na patológiu vysvetlil, že tradičná lekárska literatúra nedokáže postihnúť rozsah a zložitosť rakoviny. Pripomenul, že približne osem miliárd ľudí na planéte má v priemere 30 až 36 biliónov jednotlivých rakovinových buniek. „Ak si to spočítate – v učebniciach sa uvádza viac ako 200 druhov rakoviny. Ale keď vezmete do úvahy jedinečnosť každého človeka na tejto planéte, aká je skutočnosť? Počet druhov rakoviny je v skutočnosti nevyčísliteľný.“
S týmto názorom súhlasila aj ďalšia účastníčka diskusie a zmienila, že je potrebný nový spôsob identifikácie a liečby rakoviny. „Rakovina nie je jedna choroba – je to milión chorôb v milióne kombinácií a vyžaduje si veľmi citlivý prístup k jej liečbe,“ podotkla doktorka Lynn Fynnová.
Podľa nej by štúdie skúmajúce rolu lipidových nanočastíc – ktoré sa počas pandémie používali ako nosiče v mRNA vakcínach – by mohli objasniť výskyt rakoviny, o akej teraz informujú niektorí lekári u mladých, zdravých športovcov a ďalších osôb obvykle nepatriacich do rizikovej skupiny.
„Vidíme neskoré diagnózy agresívnych nádorov, ktoré zle reagujú na bežnú liečbu,“ dodala Fynnová. „Lipidové nanočastice samy osebe vyvolávajú silné zápaly. Rakovina má mnoho podôb, ale zápal je spoločným menovateľom. Nekontrolovaný zápal v tele je receptom na katastrofu.“
Všetci štyria lekári v paneli sa zhodujú, že je potrebné k zdraviu pristupovať celostne. Odporúčajú vyhýbať sa chemikáliám v potravinách a konzumovať takzvané „skutočné jedlo“ – teda potraviny, ktoré nie sú priemyselne spracované a neobsahujú pochybné prísady.
Panel označil za kľúčový krok v medicíne tiež návrat k princípu predbežnej opatrnosti – teda k myšlienke, že akýkoľvek postup alebo politika, pri ktorých existuje podozrenie na škodlivosť, by mali byť pozastavené, kým nebudú na základe dôkladného vedeckého výskumu získané objektívne dôkazy o ich bezpečnosti – najmä pri zvažovaní nových technológií alebo metód liečby či prevencie chorôb.
Opakujúcou sa témou diskusie bola potreba obnoviť dôveru vo vedecký výskum. Odborníci vyzvali k tomu, aby sa lekárska veda opäť opierala o objektívne, vedecky podložené údaje.
„Zlatým štandardom je dobre kontrolovaná, randomizovaná štúdia. Bez týchto kontrol a bez správneho metodologického prístupu môže ktokoľvek povedať, čo chce,“ dodáva Fynnová. „Lenže takéto štúdie stoja peniaze – a dnes, keď je klinický výskum plný stretu záujmov, sa k vám dostanú len tie informácie, ktoré vám chcú predložiť, a tie závery, ku ktorým chcú, aby ste dospeli.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
