„Prehľadávali kláštory a naivne si mysleli, že pod oltárom nájdu guľomety.“ Pred 75 rokmi došlo k Akcii K
Pred 75 rokmi prebehla v noci z 13. na 14. apríla Akcia K, namierená proti mužským rehoľníkom, ktorí boli považovaní za „nepriateľov“ komunistického režimu. Išlo o jeden z najväčších zásahov proti cirkvi, ktorý bol súčasťou širšieho útoku vtedajšieho režimu na náboženský život v Československu.
Pôvod a ciele akcie K
V priebehu 50. rokov minulého storočia, keď bolo Československo pod vládou komunistického režimu, sa štát snažil razantne zasahovať do náboženského života svojich občanov a začal realizovať politiku, ktorej cieľom bolo vykoreniť akúkoľvek formu organizovaného náboženského života a nahradiť ju ideológiou marxizmu-leninizmu. Komunisti verili, že musia zabrániť akémukoľvek vplyvu náboženstva na verejný život, a preto si vzali na mušku rehoľné rády, ktoré mali významný vplyv na vzdelávanie, charitu a duchovný život v krajine. Z tohto dôvodu predsedníctvo Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) pripravilo konkrétny plán likvidácie mužských kláštorov a postupnú elimináciu rehoľníkov.
Priebeh
Akcia K prebiehala s vojenskou presnosťou. Prvá etapa bola zahájená v noci z 13. na 14. apríla 1950. Príslušníci Štátnej bezpečnosti (StB), polície a Ľudových milícií obsadili 75 kláštorov. V celej krajine bolo zadržaných 2 376 rehoľníkov patriacich k rôznym náboženským spoločenstvám. Väčšina z nich bola násilne premiestnená do pracovných táborov alebo internovaná v niektorých kláštoroch, ktoré boli pod dohľadom štátnych zložiek. Mnohí rehoľníci boli vystavení fyzickému a psychickému nátlaku vrátane mučenia.
Štát tiež implementoval formálne programy na „reorganizáciu“ cirkevných inštitúcií, ktoré zahŕňali kontrolu nad výberom nových členov a všetkými duchovnými aktivitami.
„Zobudili nás o dvanástej v noci, búchali na dvere, z jednej izby do druhej. Vstávajte! Zbaľte sa! Zhromaždite sa v jedálni! Najdôležitejšie veci so sebou! Potom nás naložili do autobusov a odviezli do toho Bohosudova. Bolo nás tam asi stodvadsať,“ uviedol pre Pamäť národa profesor Ludwig Armbruster, ktorý bol v čase Akcie K novicom u jezuitov. „Prehľadávali kláštory a naivne si mysleli, že nájdu nejaké dôkazy. Že nájdu guľomety pod oltárom…“
Bernard Bokor študoval teológiu u saleziánov vo Svätom Kríži nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom).
„Skutočne, po dvanástej hodine prišli pred kláštor dva autobusy. Keďže nikto neotváral, tak vylomili dvere, bola to ŠtB, nebola to armáda. Prišli tam, zobudili všetkých, museli sme ísť do takej väčšej sály, kam sme sa všetci dostali, tých asi päťdesiat ľudí. Tam nám prečítali nejaký príkaz, ktorý ŠtB dostala od vlády, že proste toto sa likviduje, že nás sústreďujú, mladých ľudí zvlášť a profesorov, ktorí tam boli, tiež zvlášť. Dostali sme hodinu na zbalenie potrebných vecí. Každý sme si mohli vziať jednu tašku a nejaký balík. Vzali sme si aj periny, 14. apríla bola ešte zima, nevedeli sme, čo s nami bude,“ uvádza sa v Bokorovej výpovedi pre archív Pamäť národa.
Druhá etapa Akcie K sa uskutočnila v dňoch 27. – 28. apríla 1950, keď bolo obsadených ďalších 69 kláštorov. Do konca 50. rokov bola v Československu zlikvidovaná väčšina tradičných mužských reholí, vrátane napríklad rádu benediktínov, dominikánov, cisterciánov a mnohých ďalších. Po tejto akcii sa režim zameral na likvidáciu aj ženských reholí v rámci tzv. Akcie R.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
