Vaše telo vytvára a prijíma svetlo (Komentár)
Svetelné žiarenie z buniek môže hrať rolu pri liečbe tela.
Po desaťročia bol mozog vnímaný ako stroj poháňaný elektrickými impulzmi a neurotransmitermi. Ale čo ak je mozog niečo viac – čo ak využíva aj svetlo?
Áno, skutočné svetlo – slabé, extrémne jemné svetelné žiarenie nazývané biofotóny.
Výskumy naznačujú, že mozog využíva biofotóny na koordináciu liečebných procesov. Pre ľudské oko sú neviditeľné, avšak sú súčasťou dômyselnej komunikačnej siete.
Vaše telo práve teraz doslova žiari a vysiela ultrajemné svetelné signály, ktoré nervové bunky používajú na koordináciu uzdravovania.
Optické „diaľnice“ tvorené svetlom
Fritz-Albert Popp, nemecký priekopník biofyziky preukázal, že živé organizmy vyžarujú drobné svetelné záblesky. Pomocou fotonásobiča, veľmi citlivého detektora svetla, dokázal, že svetlo sa objavuje v ultrafialovom, viditeľnom spektre a čiastočne aj blízko infračerveného spektra.
Popp nazval toto netermálne svetlo nachádzajúce sa v živých systémoch biofotónmi. Hoci je svetlo veľmi slabé – asi tisíckrát slabšie, ako dokáže vnímať ľudské oko -, možno ho pozorovať pomocou ultracitlivých kamier. Snímky boli publikované vo vedeckom článku z roku 2009, v ktorom autori napísali: „Ľudské telo doslova slabo žiari.“
Ultra slabé svetelné žiarenie bolo zaznamenané aj v baktériách, hubách, semenách a živočíšnych tkanivách.
Po tomto objave biofyzici naznačili, že biofotóny by mohli byť schopné koordinovať bunkové funkcie, metabolizmus, replikáciu a regeneráciu – čím spochybnili tradičné biochemické modely.
Aj keď sa o tom stále vedú diskusie, biofotóny by mohli slúžiť aj na komunikáciu.
Napríklad neuróny by mohli prenášať svetelné signály z jednej bunky do druhej cez svoje axóny (nervové vlákna prenášajúce elektrické impulzy), podobne ako optické vlákna prenášajú dáta v moderných komunikačných sieťach.
Ak sa vám to zdá ako prehnaná senzácia, popremýšľajte nad týmto: analýza biofotónov sa už využíva pri výskume rakoviny. Vedci môžu rozpoznať rakovinové bunky analýzou ich svetelného vyžarovania v porovnaní so svetlom vyžarovaným zdravými bunkami. Zdravé tkanivá a zdraví ľudia vyžarujú stabilnejšie biofotóny ako tkanivá, ktoré sú poškodené alebo choré.
Ako neuróny vytvárajú svetlo
Vedci stále diskutujú o tom, ako presne biofotóny v tele vznikajú. Prevládajúca teória poukazuje na metabolické procesy, najmä tie, ktoré zahŕňajú reaktívne formy kyslíka (ROS).
ROS sú vysoko reaktívne molekuly na báze kyslíka, ktoré vo veľkých množstvách môžu bunkám uškodiť. Zároveň však zohrávajú dôležitú úlohu v bežných bunkových funkciách. Keď ROS reagujú s určitými zložkami buniek, môžu vzniknúť takzvané „excitované“ molekuly. Tie po návrate do stabilnejšieho stavu uvoľňujú malé záblesky svetla – fotóny.
Kľúčovú úlohu pri vzniku týchto mikroskopických svetelných zábleskov pravdepodobne zohrávajú mitochondrie, často označované ako „bunkové elektrárne“.
Ak chcete lepšie pochopiť, ako excitované molekuly vyžarujú svetlo, predstavte si atóm ako miniatúrnu slnečnú sústavu s jadrom uprostred, okolo ktorého obiehajú elektróny. Keď elektrón pohltí energiu, preskočí na vyššiu energetickú dráhu. Keď sa potom vráti späť na nižšiu úroveň, prebytočnú energiu uvoľní vo forme svetla – podobne ako miniatúrny ohňostroj vo vnútri atómu.
Hoci moderná kvantová mechanika podstatne upresnila tento „Bohrov model“ atómu – teda model, v ktorom pozitívne nabité jadro obklopujú záporné elektróny pohybujúce sa po dráhach zodpovedajúcich určitým energetickým hladinám – základný princíp zostáva rovnaký: elektróny pri návrate z excitovaného stavu do nižšieho energetického stavu vyžarujú svetlo.
Zdá sa, že neuróny využívajú podobný proces, vďaka ktorému môžu vznikať tieto jemné svetelné záblesky alebo biofotóny priamo v našom tele.
Liečivá sila svetla
Tieto svetelné signály môžu byť dôležité pri liečení.
Niektorí vedci sa domnievajú, že keď je bunka poškodená, vysiela svetelné záblesky ako tiesňový signál – podobne ako keď sa vysiela núdzový signál SOS. Predstavte si, ako vaše telo inštinktívne opravuje odreté koleno tým, že do poškodeného miesta posiela imunitné bunky a živiny. Neuróny by mohli používať podobnú stratégiu, pri ktorej by svetlom spustili proces regenerácie.
Niektorí vedci predpokladajú, že rôzne vlnové dĺžky biofotónov produkovaných v tele môžu aktivovať rôzne hojivé mechanizmy, a tým pomáhať bunkám sa regenerovať.
Tento koncept zodpovedá fotobiomodulácii, známej aj ako terapia červeným svetlom, čo je liečba využívajúca špecifické vlnové dĺžky svetla na stimuláciu hojenia. Štúdie naznačujú, že červené svetlo a svetlo blízke infračervenému žiareniu môžu posilňovať mitochondriálne funkcie, znižovať zápaly a zlepšovať odolnosť nervových buniek.
Vedci v súčasnosti aktívne skúmajú svetelnú terapiu ako potenciálnu liečbu ochorení, ako sú Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, depresia, poranenie mozgu alebo mŕtvica. Ak vonkajšie svetlo môže pomáhat‘ pri liečení tela, je možné, že svetlo, ktoré si naše telo vytvára samo, má podobné regeneračné schopnosti.
Vzťah medzi svetlom a bunkovými funkciami sa však neobmedzuje len na liečenie – tiež označuje samotný začiatok života.
Vedcom sa prekvapujúco podarilo zachytiť skutočné zábery toho, čo sa deje pri prvom stretnutí vajíčka a spermie: dôjde k vyžiareniu svetelného záblesku.
Tento záblesk, často nazývaný „zinková iskra“, signalizuje vznik nového života. Je to, akoby sa bunky spoznávali prostredníctvom svetla ešte predtým, ako sa začnú deliť.
To vyvoláva zaujímavú otázku: Je svetlo pôvodným jazykom nášho tela?
Prijímame zo stravy svetlo?
Ak biofotóny predstavujú jazyk, ktorým naše telo komunikuje, potom to znamená, že naše rozhodnutia – naša strava, prostredie, myšlienky a presvedčenie – môžu ovplyvňovať jasnosť tejto komunikácie.
Popp opísal jedenie ako „nasávanie svetla z potravy“ – nielen metaforicky, ale ako skutočný proces získavania a využívania uloženej svetelnej energie na biochemickej úrovni.
Rastliny zachytávajú energiu slnečného svetla a pomocou fotosyntézy ju ukladajú do chemických väzieb. Keď rastliny skonzumujete, tieto väzby sa vo vašom tele rozpadajú a preskupujú, čím sa uvoľňuje energia, ktorá poháňa vaše telo.
Rovnako ako neuróny produkujú svetlo, aj my získavame svetlo z potravín – elektróny pri rozklade potravy v našom tele prechádzajú medzi rôznymi energetickými stavmi.
Popp sa domnieva, že energia, ktorú zo stravy získavame, je v podstate svetelnou energiou. To zodpovedá slávnej Einsteinovej rovnici E = mc² (energia sa rovná hmotnosti násobenej rýchlosťou svetla na druhú), ktorá odhaľuje, že samotná hmota je koncentrovanou formou energie. Hoci má teda jedlo fyzickú hmotnosť, v konečnom dôsledku je to uložené slnečné svetlo.
Vedci zistili, že niektoré potraviny vyžarujú kvalitnejšie svetlo ako iné. Meraním tohto vyžarovania môžu vedci rozlišovať medzi konvenčne pestovanými paradajkami a paradajkami pestovanými v ekologickom poľnohospodárstve či medzi bio vajciami a vajciami sliepok chovaných konvenčným spôsobom.
V článku z roku 2023 sa uvádza, že svetelné žiarenie indikuje čerstvosť a kvalitu potravín, čo spochybňuje tradičný názor, že „kalória je len kalória“. Potravina nie je len palivom – je to informácia vo forme svetla.
Konzumácia kvalitného, vysoko usporiadaného svetla môže doslova posilniť vlastnú svetelnú energiu vášho tela, zlepšiť bunkovú komunikáciu a podporiť samoliečbu.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
