Svet » EÚ Dvor audítorov kritizuje EÚ: milióny pre mimovládky bez jasnej kontroly
Európsky dvor audítorov obvinil Komisiu EÚ z nedostatočnej transparentnosti pri financovaní mimovládnych organizácií. V osobitnej správe kritizuje nejasné definície, nedostatočnú kontrolu miliardových finančných prostriedkov a nedostatočné monitorovanie lobistických aktivít.
Európsky dvor audítorov (EDA) obvinil Komisiu EÚ a v niektorých prípadoch aj členské štáty z nedostatočnej transparentnosti a sledovateľnosti financovania tzv. mimovládnych organizácií (MVO). Vo svojej nedávnej osobitnej správe „Transparentnosť financovania mimovládnych organizácií zo strany EÚ“ EDA potvrdzuje, že Brusel od roku 2018, v ktorom Dvor audítorov naposledy predložil správu na túto tému, dosiahol postupné zlepšenie.
Neexistuje jednotná definícia pojmu mimovládna organizácia
EDA zdôrazňuje, že transparentnosť je základným prvkom zodpovednosti verejných činiteľov. To platí najmä aj v súvislosti s finančnými prostriedkami EÚ, ktoré sa prideľujú mimovládnym organizáciám. V tejto súvislosti stále existujú nejasnosti. Napríklad neexistuje jednotná definícia pojmu, ktorá by jasne určovala, čo sa považuje za mimovládnu organizáciu a čo nie.
V súčasnosti existuje definícia na úrovni EÚ v nariadení o rozpočtových pravidlách EÚ z 23. septembra 2024. To však nie je dostatočné. Podľa nej je mimovládna organizácia „nezisková dobrovoľná organizácia, ktorá je nezávislá od verejných orgánov a nie je politickou stranou ani odborovou organizáciou“.
Tieto prvky mali všetky programy, na ktoré bolo možné žiadať o financovanie – od programu Erasmus+ až po Európsku výkonnú agentúru pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA) a Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF). Stanovili tiež, že oprávnené MVO nesmú mať v úmysle dosahovať zisk.
Rozdielne normy v členských štátoch
Rozdiely však pretrvávajú, pokiaľ ide o faktory, ako je blízkosť ku komerčným organizáciám, priemyslu alebo obchodu, iným orgánom alebo možné konflikty záujmov. Hranice sú v jednotlivých členských štátoch tiež nejasnejšie.
Napríklad v Poľsku sa o financovanie mimovládnych organizácií nemôžu uchádzať politické nadácie, výskumné inštitúcie alebo združenia zamestnávateľov a zamestnancov. V Litve nemôžu organizácie žiadať o financovanie ako MVO, keď sú kontrolované náboženskými spoločenstvami alebo obcami. Okrem toho tam nesmú sledovať žiadne politické ani náboženské ciele. Na druhej strane v Grécku sa právnické osoby patriace do verejného sektora nemôžu zúčastňovať na zasadnutiach vedenia alebo valných zhromaždeniach.
Väčšina členských štátov EÚ vôbec nemá právnu definíciu mimovládnych organizácií. Z náhodnej vzorky napríklad vyplynulo, že výskumná organizácia bola klasifikovaná ako MVO, ktorá poskytovala aj komerčné služby pre priemyselné podniky. Nemala byť takto kategorizovaná vzhľadom na to, že jej členovia sledovali komerčné záujmy.
Dvor audítorov sa obáva nízkej kvality výkazníctva v dôsledku chýbajúcich údajov
V inej oblasti sa výskumný inštitút pôsobiaci na medzinárodnej úrovni v oblasti energetiky a biohospodárstva kategorizoval ako mimovládna organizácia. Bol zaregistrovaný ako súkromná nezisková organizácia s ručením obmedzeným. V súvislosti so svojimi aktivitami však mal úzke väzby na štát. Napríklad získala štátnu záruku na zabezpečenie svojej finančnej kapacity. Jej najvyšší riadiaci orgán bol tiež zložený výlučne zo zástupcov orgánov členských štátov.
V mnohých prípadoch nebolo dostatočne zdokumentované, či a prečo je žiadajúca organizácia mimovládnou organizáciou. Celkovo viac ako 70 000 organizácií, teda 90 % organizácií zaznamenaných v účtovnom systéme v rokoch 2021 až 2023, nebolo klasifikovaných ako MVO alebo mimovládne organizácie. Tým sa podľa ACA zvyšuje riziko nepresnej kategorizácie na účely vykazovania.
Vo všeobecnosti nielen transparentnosť, pokiaľ ide o kategorizáciu MVO, ale aj kvalita údajov o výdavkoch EÚ ponecháva veľa priestoru na zamyslenie. V rokoch 2021 až 2023 išlo priamo mimovládnym organizáciám celkovo viac ako 7,4 miliardy eur. Z toho 4,8 miliardy pochádzalo od Komisie EÚ a 2,6 miliardy od členských štátov. Vzhľadom na roztrieštenú a nespoľahlivú situáciu s údajmi však neexistuje štandardizovaný prehľad príjemcov a súm. Týka sa to najmä lobistických aktivít.
Zvýhodnené mimovládne organizácie vedú cielené kampane proti poslancom Európskeho parlamentu
Neexistuje ani aktívna kontrola toho, či MVO dodržiavajú „európske hodnoty“. Na získanie prístupu k financovaniu spravidla stačili dobrovoľné záväzky príjemcov v oblasti právneho štátu alebo ľudských práv.
V niektorých prípadoch boli granty na prevádzku poskytnuté MVO, ktorých hlavnou činnosťou bolo ovplyvňovanie poslancov – napríklad prostredníctvom hromadných e-mailov. Najmä v súvislosti s programom LIFE sa uskutočnilo značné množstvo cieleného „lobovania proti poslancom Európskeho parlamentu“.
Kritizovaná bola aj skutočnosť, že približne 40 % priamych finančných prostriedkov Komisie išlo len 30 mimovládnym organizáciám, čo naznačuje, že financovanie bolo neprimerané.
Zelení: „Je chyba ukazovať prstom na občiansku spoločnosť“
Dvor audítorov kritizoval aj skutočnosť, že členské štáty takmer nikdy nesledovali, ako boli finančné prostriedky EÚ odovzdané MVO. Neexistuje ani žiadny významný systém podávania správ. Okrem toho nie sú jasne zverejnené lobistické aktivity. Dvor audítorov požaduje rozsiahle reformy na zvýšenie transparentnosti, aby sa zabránilo strate dôvery.
Nemecký poslanec Európskeho parlamentu za stranu Zelených Daniel Freund naopak kritizoval dôraz na MVO. Uvedené sťažnosti sa týkali „mnohých príjemcov finančných prostriedkov EÚ“. Väčšia transparentnosť pri využívaní finančných prostriedkov EÚ bola nepochybne potrebná, ale bolo podľa neho „chybou ukazovať v tejto diskusii prstom na občiansku spoločnosť“.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
