NKÚ: Slovensko funguje bez jasných cieľov, potrebuje novú víziu udržateľného rozvoja
Slovensko funguje bez jasne zadefinovaných strategických cieľov a z dlhodobého hľadiska smeruje do úpadku. Aj preto kompetentné inštitúcie, parlament a vláda, stoja pred výzvou naformulovať novú víziu jeho udržateľného hospodárskeho rozvoja. Naša krajina potrebuje zásadnú reformu fungovania štátnych a verejných inštitúcií, prehodnotenie kľúčových verejných politík, ich strategického riadenia a výraznejšiu konsolidáciu verejných financií. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR na to upozorňuje vo výročnej správe za rok 2024, ktorú predložil do Národnej rady SR.
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy síce zdôrazňuje, že v kontrolovaných subjektoch zaznamenal úrad čiastkové snahy o zlepšovanie, ale naďalej prevažuje rezortizmus, viazne medzirezortná spolupráca a kooperácia na spoločných strategických cieľoch.
„Najvypuklejšie je to podľa výsledkov kontrol v zdravotníctve, životnom prostredí, samospráve, školstve či v oblasti informatizácie a digitalizácie,“ uviedol Andrassy.
Podľa neho bez dlhodobej vízie, ktorá by vzišla z celospoločenského konsenzu a dátovej analytiky, nie je možné zabezpečiť efektívne zmenu v kľúčových politikách štátu a hospodársky rast. Činnosť viacerých inštitúcií a ich rozhodovanie je podľa predsedu NKÚ poznačené dátovým chaosom. Neexistujú potrebné registre a ak aj nejaké sú, nie sú úplné alebo nie sú navzájom prepojené.
Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2024 obsahuje výsledky 36 kontrolných akcií realizovaných v 192 subjektoch z rôznych oblastí štátnej správy a samosprávy, vrátane dvoch stanovísk k návrhom štátneho záverečného účtu SR za rok 2023 a štátneho rozpočtu SR na rok 2025. Na základe kontrolných zistení dala národná autorita pre externú kontrolu takmer 270 odporúčaní a zodpovedné subjekty následne prijali 580 opatrení. Parlamentné výbory minulý rok prerokovali 28 správ z kontrol, štyri správy so zisteniami boli zaslané na vládu. V desiatich prípadoch bolo na základe zistení podané trestné oznámenie. Až pri tretine kontrol zaznamenali minulý rok kontrolóri chaos a roztrieštenosť pri strategickom investičnom plánovaní.
Verejné financie
Jednou z kľúčových oblastí záujmu NKÚ sú verejné financie a ich udržateľnosť. Úrad opakovane upozorňuje na zvyšujúci sa dlh verejnej správy a s tým súvisiace rastúce náklady na jeho financovanie. Slovensko malo v roku 2024 jedny z najvyšších nákladov na financovanie dlhu v eurozóne.
„Riziková prirážka slovenských dlhopisov v porovnaní s nemeckými dlhopismi je jednou z najvyšších v eurozóne, čo negatívne ovplyvňuje náklady na financovanie dlhu,“ upozornil Andrassy.
Dodal, že dlh verejnej správy môže už v tomto roku atakovať výšku 59 % HDP, čo je bezmála 77 miliárd eur. Slovensko je zatiaľ jedinou krajinou EÚ v pásme vysokého rizika v dlhodobej udržateľnosti verejných financií, a to pre výrazné starnutie populácie, štedrý dôchodkový systém a nízky ekonomický rast. Úrad preto pozitívne hodnotil, že vláda sa zaoberá ozdravením verejných financií, avšak doteraz prijaté konsolidačné opatrenia nie sú dostatočné. Pozitívny vplyv prijatých opatrení na deficit bol tlmený novými prioritami kabinetu, a to najmä v sociálnej oblasti. V roku 2025 sa predpokladá, že sa na sociálnu oblasť minie 19,6 miliardy, čo je 14 % HDP a 29,5 % výdavkov rozpočtu verejnej správy.
Eurofondy
Napriek problémom s nastavením udržateľných rozpočtov a nedostatkom domácich finančných zdrojov, Slovensko nie je schopné čerpať financie z európskych zdrojov, ktoré sú príležitosťou na ozdravenie verejných financií.
„Finančná pomoc európskeho spoločenstva je unikátnou príležitosťou, ako naštartovať reformy a urýchliť spoločenský pokrok. Podľa výsledkov kontrol Slovensko tieto zdroje využíva vo veľmi nízkej miere a realizuje s nízkou efektivitou,“ uviedol šéf národných kontrolórov.
NKÚ konštatuje, že napriek mnohým zjednodušeniam v programovom období 2021 – 2027 je čerpanie fondov EÚ v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím výrazne pomalšie. Ku koncu roka 2024 bolo z Programu Slovensko 2021 – 2027 vyčerpaných 382,3 milióna, teda 3 % z alokácie (pozn. začiatkom marca 2025 bolo z Programu Slovensko 2021 – 2027 vyčerpaných 686,48 mil. eur, teda 5,45 % z alokácie). Do konca aktuálneho roka je potrebné vyčerpať ešte 1,1 miliardy eur, inak Slovensko o tieto neopakovateľné financie môže prísť. V rámci plánu obnovy a odolnosti boli do konca roka 2024 na mimorozpočtový účet prijaté prostriedky z Európskej komisie v celkovej sume 3,5 mld. eur, čo predstavuje 54,2 % z celkovej alokácie, avšak významné riziká dnes súvisia s obstarávaním a následne praktickou realizáciou hlavne investičných projektov. Slovensku sa ku koncu roka 2024 podarilo splniť len necelú tretinu míľnikov a cieľov.
Popri kontrole napĺňania cieľov fiškálnej politiky sa NKÚ v rámci kontrolnej a analytickej činnosti v predchádzajúcom roku sústredil predovšetkým na napĺňanie cieľov verejných politík. V kontrolovaných subjektoch zaznamenal rozmáhajúcu sa kultúru nezodpovednosti, v rámci ktorej politici a úradníci necítia zodpovednosť za žiadne dlhodobé záväzky. Pri porušeniach zákonov alebo pravidiel sa nevyvodzuje osobná zodpovednosť.
Zdravotníctvo a vodárenstvo
Z verejných politík, ktorým sa úrad opakovane venuje, predseda NKÚ Andrassy upozorňuje predovšetkým na zdravotníctvo. Bez chýbajúcich komplexných dát je ťažko v tejto chvíli hovoriť o tom, či je v systéme dostatok financií a koľko by ich bolo naozaj potrebných.
„Neustálym problémom je deficitné hospodárenie najmä veľkých štátnych nemocníc. Kolobeh dlhov sa opakuje a ich oddlženia riešia dôsledky, ale nie príčiny,“ podčiarkol šéf kontrolórov.
Jedným z krokov, ktoré odporúčal NKÚ vedeniu ministerstva zdravotníctva, bola centralizácia a zefektívnenie riadenia procesov. V rámci Plánu obnovy a odolnosti sa má realizovať centralizácia riadenia najväčších nemocníc a zriadenie Útvaru centrálneho riadenia, čo však oproti pôvodným plánom mešká.
Ďalšou oblasťou, ktorou sa NKÚ intenzívne zaoberal v roku 2024, bolo vodárenstvo. Obnova verejných vodovodov a kanalizácií by mala byť podľa NKÚ investičnou prioritou každej vodárenskej spoločnosti, ktorej táto strategická zodpovednosť vyplýva nielen zo zákona, ale aj z jej kľúčového poslania.
„Realita je ale taká, že dlh vodárenských spoločností je niekoľko miliárd eur a ročné úniky sa šplhajú nad milióny kubíkov spracovanej pitnej vody. Z „deravej“ vodárenskej infraštruktúry sa stráca bezmála tretina pitnej vody a Slovensko v tejto oblastí patrí medzi najrizikovejšie krajiny v Európe,“ uviedol NKÚ.
Národná autorita pre externú kontrolu v tejto súvislosti víta, že po zverejnení výsledkov kontroly a na základe záverov rokovania vlády rezort životného prostredia pripravil legislatívu, upravujúcu oblasť vodárenstva. Výzvou však podľa úradu naďalej ostáva prehodnotenie pravidiel pre reguláciu vodného a stočného či aktívneho využívania národných či európskych financií na modernizáciu vodárenskej a kanalizačnej sústavy, ktorá je súčasťou strategickej infraštruktúry štátu.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
