Konzervy, voda, zápalky a ďalšie veci – EÚ odporúča núdzovú batožinu na 72 hodín
V prípade núdze by si ľudia mali zostaviť balíček, ktorý im zaistí prežitie na dobu 72 hodín. Komisárka EÚ pre krízové riadenie chce novopredstavenými opatreniami zabrániť panike a lepšie pripraviť ľudí na krízy, katastrofy a vojny.
Voda, zápalky a vitamínové tyčinky: Európska komisia chce, aby mali občania EÚ vždy pripravenú tašku pre prípad krízy alebo vojny. Cieľom by malo byť mať všetko, „čo potrebujete na prežitie po dobu 72 hodín“, uviedla komisárka EÚ pre krízový manažment Hadja Lahbibová (Belgicko) v rozhovore pre tlačovú agentúru AFP. Brusel v stredu 26. marca predstavil „stratégiu prípravy na vojnové krízy“.
Núdzová taška s desiatimi položkami
Lahbibová, bývalá ministerka zahraničných vecí Belgicka a novinárka verejnoprávnej televízie RTBF, navrhuje zoznam zhruba desiatich vecí, ktoré by nemali chýbať v núdzovej taške. Patrí medzi ne fľaša na vodu, doklady, zápalky a baterka.
„Vedieť, čo robiť v krízovej situácii, znamená tiež predísť panike,“ uviedla Lahbibová. Pripomenula, že počas pandémie covid-19 ľudia „vtrhli do obchodov a skupovali toaletný papier“. Cieľom komisie je zlepšiť koordináciu stratégií jednotlivých členských štátov EÚ. „Keď sme pripravení, máme aj menej strachu,“ dodala.
EÚ chce na školách zaviesť dni pripravenosti
Inšpiráciou pre bruselské návrhy je Fínsko, ktoré svojich občanov už roky pripravuje na možnosť vojny so susedným Ruskom. Bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö odovzdal Európskej komisii (EK) na jeseň 2024 správu s príslušnými návrhmi. Vo viac ako 160-stranovom dokumente sa okrem iného uvádza, že je potrebné počítať aj s tými najhoršími scenármi.
Fínsky model by sa mal vzhľadom na vojnu na Ukrajine „zaviesť v celej Európe“, uviedla fínska europoslankyňa Anna-Maja Henrikssonová (zo skupiny Renew Europe).
Novo predstavená stratégia EÚ konkrétne zahŕňa tridsať kľúčových opatrení a podrobný akčný plán s cieľom posunúť vpred tzv. „Úniu pripravenosti“ a vytvoriť „kultúru proaktívnej pripravenosti“ (preparedness by design culture) vo všetkých oblastiach politiky EÚ.
Medzi navrhované opatrenia patrí tiež vypracovanie minimálnych štandardov pre „pripravenosť základných služieb“, ako sú nemocnice, školy, doprava a telekomunikácie. EK vyzýva členské štáty na vytváranie zásob „kritického vybavenia a materiálu“.
Takisto je potrebné lepšie sa prispôsobiť klimatickým zmenám a optimalizovať dostupnosť „kľúčových prírodných zdrojov“, ako je voda. EÚ chce rovnako posilniť pripravenosť obyvateľstva. Okrem už spomínanej núdzovej tašky so zásobami na minimálne 72 hodín sa počíta so zavedením „dňa pripravenosti EÚ“ na školách.
Plán takisto predpokladá celoeurópske cvičenia pripravenosti za účasti ozbrojených síl, záchranných služieb, polície, bezpečnostných pracovníkov, zdravotníkov a hasičov.
Hodnotenie rizík a hrozieb do konca roka 2026
Aby EÚ mohla jednať v predstihu a predchádzať krízam a rôznym hrozbám, má sa na európskej úrovni vypracovať komplexné hodnotenie rizík a hrozieb. To má byť s podporou „príslušných orgánov“ hotové do konca roku 2026. Podľa vlastného vyjadrenia chce EÚ svojím „proaktívnym prístupom k pripravenosti vytvoriť odolnejší a bezpečnejší kontinent“. Európa by tak mala byť lepšie vybavená na riešenie výziev 21. storočia.
„Nové skutočnosti si v Európe vyžadujú novú úroveň pripravenosti,“ uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. Všetci podľa nej potrebujú „správne nástroje na predchádzanie krízam“. Zároveň je podľa nej v prípade katastrof nevyhnutná rýchla reakcia. Európa je pripravená „podporiť členské štáty a dôveryhodných partnerov v susedstve pri záchrane životov a obživy obyvateľov“.
V Nemecku už existuje príručka, ktorú vydal Spolkový úrad pre ochranu obyvateľstva a pomoc pri katastrofách. Švédska vláda v roku 2020 odporučila občanom, aby boli pripravení prežiť 7 dní bez pomoci okolitej spoločnosti. Nazývajú to domáca pripravenosť.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
