EÚ schválila zákon o kritických surovinách: Budeme menej závislí na Číne?
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) včera schválili zákon o kritických surovinách. Vzhľadom na nový zákon je podľa europoslancov dôležité vytvárať a udržiavať strategické partnerstvá s krajinami tretieho sveta.
Zákon o kritických surovinách má posilniť konkurencieschopnosť a autonómiu EÚ, obmedziť byrokraciu, podporiť inovácie v celom hodnotovom reťazci, podporiť malé a stredné podniky a tiež podporiť výskum a vývoj alternatívnych materiálov a ekologickejších ťažobných a výrobných metód.
Za prijatie hlasovalo 515 poslancov, 34 hlasov bolo proti a 28 sa zdržalo hlasovania. Väčšina slovenských poslancov zákon podporila. Následne sa začnú rokovania medzi EP a španielskym predsedníctvom Rady EÚ. K spoločnému konsenzu by mali dospieť do Vianoc tohto roka.
„Pozícia europarlamentu odráža mnohé z mojich priorít. Podľa ekonomických predpovedí dopyt po energii na báze lítia stúpne s rastom trhu s elektromobilmi. Očakáva sa, že celosvetový trh osobných elektromobilov, ktorý sa spolieha na batérie na báze lítia, bude do roku 2030 každoročne rásť o 26 %. Spolu s tým bude narastať aj ekonomická hrozba zo strany Číny,“ povedala Miriam Lexmann.
Europoslankyňa za KDH bola spravodajkyňou pre túto oblasť vo Výbore EP pre zahraničné veci. Plán znížiť závislosť od dovozu kritických surovín na menej ako 65 % a zvýšiť kapacitu recyklácie minimálne o 10 % plne podporuje.
Zákon podľa Lexmann prichádza neskoro, avšak mal by pomôcť znížiť závislosť krajín EÚ na Číne. Najľudnatejšia krajina sveta vyrába a spracováva 98 % vzácnych zemín. Európska závislosť na Číne je pri lítiu 60 %, pri kobalte 70 % a pri horčíku 97 %. Peking v auguste zakázal vývoz gália a germánia do Európy, ktoré sú potrebné pre výrobu polovodičov, aby držal EÚ v konkurenčnej nevýhode.
„Toto sú situácie, keď si musíme uvedomiť, že naša závislosť od Číny je hrozbou,“ upozorňuje M. Lexmann.
„V kontexte súčasných geopolitických hrozieb a zelenej transformácie je prístup ku kritickým surovinám kľúčový ako pre slovenský, tak aj pre európsky priemysel. Ide totiž o živobytie našich ľudí,“ uviedla europoslankyňa.
Robert Hajšel (Smer-SD) oceňuje, že prijatím zákona o kritických surovinách sa slová menia na skutky, čím EÚ nadobudne strategickú autonómiu a umožní zvýšiť ťažbu, spracovanie a recykláciu kritických surovín. „Doteraz sme boli závislí od ich dovozu z Číny a ďalších krajín s autokratickými režimami. Stále budeme závislí od dovozu, ale je to prvý krok, ktorý podporí aj investorov a podniky, aj recykláciu odpadu, z ktorého vieme vyťažiť veľa vzácnych prvkov,“ vysvetlil.
Podľa europoslanca sa mohol presadiť aj návrh, aby sa kvóta na domácu ťažbu a spracovanie kritických surovín zvýšila z 10 % na 20 %. Rodák z Banskej Štiavnice ľutuje, že Európa i Slovensko utlmili kvôli ochrane životného prostredia baníctvo. Finančne podporiť podľa neho treba prieskum banskej činnosti a odborné vzdelávanie v tejto oblasti, ktoré bolo kedysi na veľmi vysokej úrovni, napríklad aj v jeho rodnom meste.
„Ambiciózne ciele si vyžadujú lepšie plánovanie. Ak chceme úspešne pokračovať v napĺňaní zelenej dohody, bez spoločného a strategického zabezpečovania kritických surovín sa nezaobídeme. Aj na Slovensku prirodzene rastie dopyt po elektrických autách. Výroba ich batérií závisí od lítia, ktoré EÚ dováža najmä z tretích krajín. Podporujem preto opatrenia, ktoré procesy obstarávania týchto kľúčových surovín zjednodušia,“ uviedol europoslanec Vladimír Bilčík (Demokrati).
„Podľa mňa je v diverzifikácii rozhodujúce uzatváranie dohôd o voľnom obchode, ako napríklad s Austráliou alebo Mercosurom (pozn. autora: spoločenstvo krajín Argentína, Brazília, Paraguaj, Uruguaj a Venezuela), a zjednodušenie povoľovacích procesov pre ťažbu,“ myslí si poslanec EP Eugen Jurzyca (SaS). Z danej ťažby musia mať podľa neho osoh aj miestni obyvatelia.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
