Albánsko: V hĺbke 100 metrov objavili najväčšie podzemné termálne jazero na svete (+Foto)
Tri roky po objavení podzemnej vodnej plochy českí výskumníci definitívne potvrdili, že ide o najväčšie jazero svojho druhu na svete. Jazero Neuron, ukrývajúce sa v južnom Albánsku neďaleko gréckych hraníc, je najväčším termálnym jazerom pod zemou, aké kedy človek objavil. Nachádza sa v hĺbke 100 metrov, informuje portál Live Science.
Miesto objavili českí výskumníci pred troma rokmi vďaka výrazným oblakom pary stúpajúcim z tunajšieho systému jaskýň. Vtedy však ešte nemali dostatok nástrojov na zmeranie vodnej plochy. V roku 2024 sa vedci na miesto vrátili a s istotou potvrdili, že ide o najväčšie podzemné termálne jazero na svete.
„Počas našej prvej expedície sme s obmedzenými nástrojmi vytvorili jednoduchú mapu lokality, pričom sme si veľmi rýchlo uvedomili, že sme narazili na niečo výnimočné,“ prezradil Richard Bouda, jeden z členov výpravy, pre Euronews.
Špičkové technológie pomáhajú zmapovať lokalitu
Jazero má dĺžku 138 metrov, šírku 42 metrov a obvod 345 metrov. Obsahuje približne 8 335 m³ teplej vody. To už samo osebe nie je málo, najmä ak vezmeme do úvahy, že dva najväčšie povrchové termálne jazerá – Frying Pan Lake na Novom Zélande a jazero Héviz v Maďarsku – majú objem 200 000 m³, resp. 71 000 m³ vody.
Mapovanie jaskynného systému a dokumentácia jazera prebehli s využitím najmodernejších technológií, vrátane mobilného skenera LIDAR, ktorý pomocou laserových lúčov meria vzdialenosti a vytvára trojrozmerné modely priestoru.
„Spolupracujeme aj s hydrológmi, aby sme preskúmali ponorenú časť jazera pomocou sonaru,“ vysvetlil Bouda.
Vzhľadom na nezvyčajnú štruktúru jaskyne má objav jazera značnú vedeckú hodnotu. Podľa prvotných zistení je minerálna voda v jazere nasýtená sírovodíkom, ktorý pri kontakte so vzduchom oxiduje a vytvára kyselinu sírovú. Táto kyselina postupne rozpúšťa vápencové podložie a mení ho na mäkký sadrovec, čím neustále vznikajú nové podzemné priestory.
Dá sa predpokladať, že pokročilý výskum odhalí ďalšie tajomstvá skryté pod albánskymi horami, o ktoré sa záujímajú geológovia a vedci z celého sveta. Dlhoročný spor medzi Gréckom a Albánskom o toto územie však sťažuje získanie povolení na výskum.
Vedci napriek tomu dúfajú, že túžba po poznaní prekoná všetky prekážky.
„Máme nádej, že tento objav pomôže chrániť túto oblasť a rozšíri naše vedomosti o mechanizmoch vodných tokov,“ vyjadril sa s optimizmom Bouda.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
