Štvrtok 19. septembra, 2024
Dr. Jacob Hanna drží v ruke fľaštičku obsahujúcu päťdňové umelo vytvorené myšie embryá v laboratóriu v izraelskom meste Rehovot, 4. augusta 2022 (Ahmad Gharabli/AFP via Getty Images)

Umelé „ľudské” embryá vytvorené bez spermií a vajíčok vyvolávajú právne a morálne otázky

Vedci z izraelského Weizmannovho vedeckého inštitútu vytvorili kompletné modely ľudských „embryí“ bez použitia spermií a vajíčok, ktoré pestovali 14 dní mimo maternice.

Tieto modely embryí, označované aj ako umelé embryá, nie sú ekvivalentom skutočných ľudských embryí. Vyzerajú síce podobne ako rané štádiá ľudského vývinu, ale nevykazujú žiadne známky počiatku mozgu ani pulzujúceho srdca. Vedcom sa podarilo vytvoriť „modely embryí“, ktoré boli vyvinuté z kožných buniek odobratých dospelému človeku.

Kožná bunka bola po extrakcii podrobená určitým biologickým a chemickým procesom, ktoré ju premenili späť na kmeňovú bunku, a tá sa potom vyvíjala mimo maternice, až kým po 14 dňoch nedosiahla štádium ľudského embrya.

Syntetické embryá obsahovali „všetky štruktúry a súčasti charakteristické pre toto štádium vrátane placenty, žĺtkového vačku, choriových klkov a iných vonkajších tkanív, ktoré zabezpečujú dynamický a primeraný rast modelov,“ uvádza sa v príspevku inštitútu zo 6. septembra.

Tento výskum má kľúčový význam, pretože o raných štádiách embrya sa toho vie len veľmi málo, keďže je náročné ich skúmať. „Najdôležitejší je prvý mesiac, zvyšných osem mesiacov tehotenstva je predovšetkým obdobím rýchleho rastu,“ uviedol profesor Jacob Hanna.

„Prvý mesiac je však stále z veľkej časti čiernou skrinkou. Náš model ľudského embrya pochádzajúceho z kmeňových buniek ponúka etický a prístupný spôsob, ako do tejto skrinky nahliadnuť. Verne napodobňuje vývoj skutočného ľudského embrya, najmä vytváranie jeho mimoriadne jemnej štruktúry.“

Pán Hanna poukázal na to, že k niektorým prípadom neúspešného tehotenstva u žien dochádza už v prvých týždňoch. A väčšinou si tieto ženy ani nemusia byť vedomé toho, že sú tehotné. Práve počas týchto prvých týždňov sa vyvíjajú mnohé vrodené vady, pričom na niektoré z nich sa môže prísť až oveľa neskôr.

„Naše modely sa môžu uplatniť pri odhaľovaní biochemických a mechanických faktorov, ktoré zabezpečujú správny vývoj v tomto ranom štádiu, ako aj pri hľadaní príčin, ktoré môžu viesť k narušeniu tohto vývoja,“ vysvetlil vedec.

Podľa inštitútu môžu Weizmannove modely ľudských embryí objasniť príčiny viacerých vrodených chýb a typov neplodnosti, ako aj prispieť k vývoju technológií umožňujúcich vývoj orgánov a tkanív určených na transplantáciu. Zároveň otvára cesty pre výskum, ktorý by na prirodzených embryách nebol možný, uvádza inštitút. Modely embryí sa môžu použiť napríklad na skúmanie toho, aké účinky majú lieky alebo iné látky na vývoj plodu.

Právne a morálne otázky

Modely embryí rástli mimo maternice osem dní, čím dosiahli vývojové štádium, ktoré zodpovedá 14 dňom prirodzeného vývoja ľudského embrya po oplodnení. To je obdobie, kedy prirodzené embryá nadobúdajú svoje vnútorné štruktúry potrebné na to, aby sa nakoniec vyvinuli do telesných orgánov.

Štrnásť dní je v mnohých krajinách zároveň zákonnou hranicou pre embryonálny výskum. Práca Weizmannovho inštitútu vyvoláva tiež otázku, či je možné napodobniť vývoj embrya po uplynutí 14-dňovej hranice.

Dr. Jacob Hanna, odborník na molekulárnu genetiku z izraelského Weizmannovho vedeckého inštitútu, vstrekuje roztok používaný na oddeľovanie buniek a tkanív do misky v laboratóriu v centrálnom izraelskom meste Rehovot, 4. augusta 2022 (AHMAD GHARABLI/AFP via Getty Images)

Takýto krok nemusí byť v niektorých krajinách nezákonný, pretože modely embryí sú z právneho hľadiska odlišné od prirodzených embryí. Avšak čím viac sa takéto modely približujú k prirodzenému procesu, tým viac etických dilem takýto výskum predstavuje.

„Čím viac sa modely ľudských embryí vytvorené z kmeňových buniek podobajú ľudským embryám, tým dôležitejšie je mať jasné predpisy a usmernenia pre ich používanie,“ povedal pre BBC profesor James Briscoe z Inštitútu Francisa Cricka.

Zdôraznil, že v tejto oblasti je potrebné postupovať „obozretne, opatrne a transparentne“, aby to medzi verejnosťou nespôsobilo zdesenie. Je tiež otázkou, či by umelé ľudské embryá mali mať rovnaký štatút a práva vrátane ochrany, aké sa priznávajú prirodzeným embryám.

Niektorí ľudia namietajú, že normalizácia procesu vytvárania umelých embryí na výskumné účely môže viesť k banalizovaniu ľudského života tým, že sa naň bude pozerať ako na tovar alebo surovinu. Manipulácia s týmito umelými embryami zahŕňa aj otázky týkajúce sa ľudskej dôstojnosti a úcty k životu.

Táto technológia vyvoláva obavy týkajúce sa genetického inžinierstva a potenciálnych možností využitia pri klonovaní, čo sú už teraz komplikované morálne otázky.

Hoci sa už v minulosti uskutočnili pokusy o vytvorenie modelov ľudských embryí, podľa vyjadrenia Weizmannovho inštitútu ich nebolo možné považovať za „úplne presné“, pretože v nich chýbali kľúčové typy buniek, ako napríklad tie, z ktorých sa nakoniec vytvorí placenta.

Okrem toho tieto modely nemali „štrukturálne usporiadanie“ bežného embrya a nevykazovali „dynamickú schopnosť“, aby sa mohli vyvinúť do ďalšieho vývojového štádia. Modely ľudských embryí vyvinuté výskumným tímom vo Weizmannovej inštitúcii majú „autentickú komplexnosť“, uvádza sa v správe.

V rámci výskumu sa v laboratóriu „po prvýkrát podarilo dosiahnuť vernú konštrukciu kompletnej štruktúry [ľudského embrya] z kmeňových buniek“, uviedol pre BBC profesor Alfonso Martinez Arias z Univerzity Pompeu Fabra v Španielsku. Tým sa otvárajú dvere „pre výskum procesov, ktoré vedú k vytvoreniu štruktúry ľudského tela,“ dodal.

Prečítajte si aj