Maďarsko oznamuje kontrolu cien potravín kvôli inflačnej kríze
Údaje o inflácii, ktoré zverejnil Štatistický úrad v Budapešti, ukázali, že medziročná miera inflácie vo februári dosiahla 5,6 %.
Maďarská vláda v utorok (11. 3.) oznámila, že v reakcii na rastúcu inflačnú krízu obmedzí ziskové marže na niektoré základné potraviny. Premiér Viktor Orbán vo videu na Facebooku uviedol, že komerční predajcovia potravín musia obmedziť svoje marže na 30 rôznych potravinových položkách na nie viac ako 10 % veľkoobchodnej ceny.
Uviedol, že táto politika začne platiť od polovice marca a potrvá do konca mája. Ponechal otvorenú možnosť jej predĺženia. Orbán uviedol, že vláda bude monitorovať dodržiavanie pravidiel zo strany výrobcov potravín. Neuviedol, ktoré potraviny budú zahrnuté do kontrol.
„S cieľom obmedziť nadmerné a neodôvodnené zvyšovanie cien sme v posledných dňoch rokovali so zástupcami obchodných reťazcov,“ povedal. „Bohužiaľ, ponuky predajcov zďaleka nesplnili naše očakávania.“
Uviedol, že pri niektorých položkách, ako sú vajcia, boli marže na úrovni 40 %, zatiaľ čo pri výrobkoch, ako je maslo a kyslá smotana, presahovali 80 %.
Údaje o inflácii zverejnené v utorok budapeštianskym štatistickým úradom ukázali, že medziročná miera inflácie vo februári dosiahla 5,6 %, pričom ceny potravín medziročne vzrástli o 7,1 %. Priemerná miera inflácie v celej 20-člennej eurozóne bola vo februári podľa štatistického úradu Európskej únie (EÚ) Eurostat na úrovni 2,4 %.
Maďarsko, ktoré je jednou zo siedmich krajín EÚ nepatriacich do eurozóny, používa ako svoju menu forint. „Nepríjemné inflačné prekvapenie“ pre Maďarsko naznačuje zintenzívnenie cenových tlakov v maďarskej ekonomike, najmä pokiaľ ide o dlhodobé inflačné trendy, napísala v utorok Orsolya Nyesteová, makroekonomická analytička Erste Bank.
Maďarsko v posledných rokoch často zaznamenáva najvyššiu infláciu v EÚ, pričom životné náklady sú kľúčovou témou pred budúcoročnými parlamentnými voľbami. „V súčasnej situácii by konvenčné menové stimuly prostredníctvom znehodnotenia forintu mohli len prehĺbiť inflačný šok,“ napísal ekonóm ING Peter Virovacz v poznámke z 11. marca. „Inflačná situácia sa zhoršuje na všetkých frontoch, čo výrazne zužuje manévrovací priestor, pokiaľ ide o menovú politiku.“
ING uviedla, že kumulatívny nárast cien potravín v období od februára 2020 do februára 2025 predstavoval 80,3 %.
Orbánova vláda uviedla ako vysvetlenie inflačnej špirály vojnu na susednej Ukrajine a sankcie EÚ voči Rusku, a to napriek tomu, že ceny v iných krajinách susediacich s konfliktom postihnutými krajinami, ako sú Poľsko, Rumunsko a Slovensko, tak prudko nerástli.
Extrémny nárast cien potravín – začiatkom roka 2023 sa hovorilo o viac ako 45 % – podnietil zásah predchádzajúcich vlád v Budapešti ako obmedzenie cien niektorých potravín a pohonných hmôt na čerpacích staniciach.
Orbán, najdlhšie slúžiaci líder EÚ, je pri moci od roku 2010. Vo voľbách v roku 2026 bude čeliť výzve strany Tisza. Tá do centra svojej politickej platformy postavila stagnujúcu ekonomiku a životné náklady.
K ťažkostiam Maďarska prispieva aj skutočnosť, že EÚ neposkytla Budapešti miliardové finančné prostriedky pre obavy týkajúce sa nezávislosti súdnictva a noriem právneho štátu.
Ako častý nespokojenec v rámci 27-členného bloku bol Orbán jediným lídrom EÚ, ktorý minulý týždeň po stretnutí národných lídrov v Bruseli nepodpísal vyhlásenie vyjadrujúce podporu Ukrajine. Povedal, že plán EÚ na podporu Ukrajiny, ktorý zároveň zvyšuje výdavky kontinentu na obranu, „zruinuje Európu“.
Orbán tiež prisľúbil, že jeho vláda v najbližších týždňoch začne domáce „verejné konzultácie“ o vstupe Ukrajiny do EÚ, čím sa opäť vzoprel všeobecnej nálade v bloku.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
