Americký systém protivzdušnej obrany Iron Dome stavia Čínsku komunistickú stranu pred strategickú dilemu
Analytici tvrdia, že Čína považuje svoj jadrový potenciál za tromf v medzinárodných vzťahoch.
Prezident Donald Trump 27. januára podpísal nariadenie, ktorým nariadil vývoj systému protivzdušnej obrany Iron Dome pre americký kontinent.
Jeho výkonné nariadenie uvádza, že hrozby zo strategických zbraní novej generácie sa za posledných 40 rokov stali „intenzívnejšími a komplexnejšími“ kvôli pokroku u „rovnocenných a takmer rovnocenných protivníkov“. Dokument hrozbu útoku hypersonickými raketami a inými pokročilými vzdušnými zbraňami označil za „najkatastrofálnejšiu hrozbu“ pre Spojené štáty.
Aj keď v nariadení nie sú menovite uvedené žiadne konkrétne krajiny, analytici uvádzajú, že medzi krajinami, na ktoré Trumpova administratíva poukazuje, je hlavne Čína. Tú niektorí experti označujú za najrýchlejšie rastúcu jadrovú mocnosť.
„Jeho zámerom je vykompenzovať raketové hrozby zo strany Čínskej komunistickej strany (ČKS),“ povedal pre Epoch Times Su Tzu-yun, expert na obranné stratégie z vládneho Inštitútu pre výskum národnej obrany a bezpečnosti na Taiwane.
Podľa Pentagónu má Peking od roku 2024 vyše 600 funkčných jadrových hlavíc, pričom v roku 2020 ich bolo len 200. Do roku 2030 by ich počet mohol presiahnuť 1 000 a svoj arzenál bude naďalej rozširovať. Na porovnanie, Spojené štáty a Rusko, ktoré sú viazané zmluvou New START a ktorej platnosť vyprší v roku 2026, sú schopné nasadiť až 1 550 jadrových hlavíc.
„Rozšírenie jadrových síl Ľudovej oslobodeneckej armády (ĽOA) jej umožní v prípadnom jadrovom konflikte zacieliť na viac amerických miest, vojenských zariadení a veliteľských stanovíšť ako kedykoľvek predtým,“ uviedol Pentagón v správe o hodnotení hrozieb zverejnenej v decembri 2024 s tým, že použil skratku oficiálneho názvu armády ČKS – Ľudovej oslobodeneckej armády.
„Vyjednávacie žetóny”
Odborníci odmietajú tvrdenia Pekingu, že jeho jadrové zbrojenie sú určené len na „sebaobranu“. Su Tzu-yun naopak uviedol, že ČKS považuje svoj jadrový arzenál za prostriedok na odstrašenie zahraničnej intervencie, najmä ak by svoju vojenskú silu použila na získanie kontroly nad Taiwanom alebo nad rozsiahlym Juhočínskym morom.
„S rastúcim jadrovým arzenálom ČKS sa krajiny, ktoré chcú brániť Taiwan, môžu obávať možnej jadrovej odvety zo strany ČKS,“ povedal.
Väčší jadrový arzenál by tiež mohol posilniť vplyv režimu v medzinárodnej politike, skonštatoval.
„S dostatočným počtom jadrových hlavíc by sa potenciálna hrozba [pre konkurenčné mocnosti] mohla prejaviť tak, že Čína by získala silnejšie politické páky,“ povedal.
Trump 14. februára vyjadril nádej, že sa zapojí do rokovaní o kontrole zbrojenia s vodcom ČKS Si Ťin-pchingom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pričom sa bude usilovať o zníženie ich obranného rozpočtu na polovicu.
„Nie je dôvod, aby sme budovali ďalšie úplne nové jadrové zbrane. Už ich máme mnoho,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome. „Mohli by ste zničiť svet 50-krát, viac než 100-krát. A my tu budujeme nové jadrové zbrane a oni budujú jadrové zbrane,“ poznamenal.
Vonkajší pozorovatelia zostávajú skeptickí ohľadom ochoty Pekingu spraviť takéto výrazné škrty.
„Ak by Čína znížila svoje výdavky [na obranu] na polovicu alebo obmedzila svoj jadrový arzenál, stratila by dôležité vyjednávacie žetóny“ pri rokovaniach s inými krajinami, uviedol pre Epoch Times Shen Ming-Shih, expert na čínsku armádu z taiwanského Inštitútu pre výskum národnej obrany a bezpečnosti.
Podľa neho je pravdepodobné, že Čína Trumpov návrh odmietne. Ak Washington zvýši tlak, Peking by mohol navonok súhlasiť, ale v skutočnosti by stále „zavádzal alebo skrýval svoje vlastníctvo kľúčových zbraní proti Spojeným štátom“, povedal.
Čína je v súčasnosti krajinou s druhým najväčším financovaním armády na svete. V marci 2024 čínski predstavitelia napriek hospodárskym problémom krajiny oznámili zvýšenie rozpočtu na obranu v roku 2024 o 7,2 %, čím sa celkové financovanie jej ozbrojených síl vyšplhalo na rekordných 1,6 bilióna jüanov (približne 221 miliárd USD). Išlo o 30. rok zvyšovania vojenských výdavkov v rade. Na porovnanie, výdavky USA na obranu na fiškálny rok 2024 predstavovali približne 820 miliárd USD, zatiaľ čo Rusko plánovalo vynaložiť na obranu 10,4 bilióna rubľov (približne 114 miliárd USD).
Vzhľadom na nedostatočnú transparentnosť rozdelenia vojenských výdavkov analytici a americkí predstavitelia dlhodobo tvrdia, že skutočné vojenské výdavky Číny pravdepodobne prevyšujú jej oficiálne údaje. Niekedy sa odhadujú na viac ako trojnásobok, čím sa dostávajú na úroveň obranných výdavkov USA. Tieto odhady by mohli byť ešte vyššie, ak by zahŕňali aj financovanie vojenského výskumu a vývoja, najmä vzhľadom na stratégiu Pekingu integrovať inovácie súkromného sektora do svojej obranno-priemyselnej základne – známu ako iniciatíva vojensko-civilnej fúzie.
Podľa správy Pentagónu z roku 2024 by skutočné vojenské výdavky Číny mohli byť o 40 % až 90 % vyššie než jej oficiálne zverejnený rozpočet. Celkové výdavky Číny na obranu sa odhadujú na 330 až 450 miliárd USD.
Su Tzu-yun uviedol, že Washington na jadrových rokovaniach získa bez ohľadu na to, ako zareaguje Peking alebo Moskva, pretože to je americký prezident, kto ako prvý predložil „mierový plán“.
Krádež americkej technológie
Shen Ming-Shih varoval, že ČKS má skúsenosti s krádežami duševného vlastníctva s cieľom dosiahnuť vojenský pokrok. Vybudovanie systému Iron Dome môže posilniť obranu USA, ale mohlo by aj „podnietiť Čínu, aby sa snažila ukradnúť americkú technológiu,“ povedal.
Keď Izrael v roku 2010 s pomocou USA vybudoval svoj vlastný systém Iron Dome, spoločnosti na kybernetickú bezpečnosť a experti obvinili čínskych hackerov z krádeže technických dokumentov z počítačov dodávateľov.
Shen poukázal na to, že Peking dlhé roky dovážal vojenské vybavenie z Ruska, spätne upravoval jeho technológie – vrátane hypersonických rakiet a systému protiraketovej obrany – a vytváral ich napodobeniny.
Za posledných 17 rokov bolo identifikovaných viac ako 500 prípadov čínskych krádeží ruských zbraní a vojenského vybavenia, uviedol v roku 2019 Jevgenij Livadnyj, vtedajší vedúci projektov v gigantickej ruskej štátnej zbrojárskej spoločnosti Rostec. Medzi systémami, ktoré mal Peking ukradnúť, boli letecké motory a prenosné rakety protivzdušnej obrany.
Okrem toho kvalita čínskych zbraní zostáva nejasná vzhľadom na sériu obvinení z korupcie v obrannom sektore krajiny. Nedávna kampaň proti korupcii, spustená v lete 2023, viedla k zosadeniu viac ako desiatky vysokých vojenských veliteľov vrátane vyššieho vedenia raketových síl ĽOA, ktoré malo pod kontrolou konvenčné a jadrové rakety, a generálov dohliadajúcich na obstarávanie zbraní.
Vojenskí predstavitelia USA zhodnotili, že korupcia môže brzdiť modernizačné úsilie čínskych ozbrojených síl.
Shen naznačil, že Trump postupuje podobne ako predchádzajúci prezident USA Ronald Reagan. „Reaganova Iniciatíva na obranu vesmíru kládla dôraz na vývoj vesmírnych zbraní a schopnosť brániť sa raketovým útokom z bývalého Sovietskeho zväzu. To viedlo k pretekom v zbrojení, ktoré nakoniec prispeli k pádu komunistickej vlády,“ povedal.
„Nevylučujem, že Trump sa riadi podobným scenárom. … Čína, ktorá zápasí s vojenskou korupciou a ekonomickými problémami, a Rusko, ktoré už je oslabené vojnou, môžu vyčleniť finančné zdroje na súperenie so Spojenými štátmi, pričom budú riskovať svoj vlastný kolaps [počas tohto procesu],“ dodal.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
