Čoho sa obáva čínsky režim, ak USA dokážu vyjednať ukončenie rusko-ukrajinskej vojny (Analýza)
Čína, ktorá momentálne čelí vnútorným politickým bojom a chradnúcemu hospodárstvu, riskuje, že sa v prípade ukončenia vojny na Ukrajine stane pre Ameriku najväčšou hrozbou. Dokáže odolať tlaku?
Ak prezident Donald Trump dokáže vyjednať mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou, komunistická Čína by sa mohla stať ďalším cieľom Spojených štátov, tvrdia analytici.
Počas telefonického rozhovoru s ruským prezidentom Vladimirom Putinom 24. februára čínsky líder Si Ťin-pching potvrdil partnerstvo „bez hraníc“, ktoré pred tromi rokmi spoločne deklarovali. Aby zdôraznil jednotu oboch krajín Si Ťin-pching Putinovi povedal, že ich národy sú „dobrí susedia“ a „skutoční priatelia, ktorí spolu prešli cez dobré a náročné časy“, uvádza sa v oficiálnom texte Pekingu.
Analytici uviedli, že vrelý sentiment vyjadrený v čase, keď vojna na Ukrajine trvá už tretí rok, odrážajú vážne obavy čínskeho režimu.
„Si Ťin-pching sa najviac obáva, že Putin by sa mohol prikloniť k Trumpovi“ alebo dokonca uľahčiť snahy USA o obmedzenie jeho režimu, uviedol pre Epoch Times nezávislý čínsky komentátor aktuálnych udalostí Cai Shenkun.
Podľa neho spojenectvo medzi oboma autokraciami nie je také pevné, ako sa zdá. Poznamenal, že vojna na Ukrajine pôsobila ako katalyzátor, ktorý vytvoril užšie puto medzi Pekingom a Moskvou a ich ekonomikami. Po dosiahnutí prímeria sa však môžu znovu objaviť niektoré dlhodobé trecie plochy v ich partnerstve, ako napríklad územné spory pozdĺž spoločnej hranice.
Okrem toho Peking svojou podporou vojnového úsilia Moskvy naštrbil svoje vzťahy s Washingtonom a Bruselom, skonštatoval.
Americkí predstavitelia opakovane kritizovali Čínu za to, že pomáha Rusku pri obnove jeho obranno-priemyselného komplexu prostredníctvom vývozu tovaru, ktorý sa dá použiť na civilné aj vojenské účely, čím poskytuje Moskve ekonomické záchranné lano uprostred západných sankcií.
Európski lídri vrátane vedenia NATO medzitým prehodnocujú svoju závislosť od autoritárskych režimov, najmä vo svetle najväčšieho ozbrojeného konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny.
„V minulosti sme urobili chybu, keď sme sa stali závislými od ruskej ropy a plynu. Túto chybu nesmieme opakovať v prípade Číny – závisieť na jej peniazoch, surovinách a technológiách,“ povedal v apríli 2024 vtedajší generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. „Byť závislými nás robí zraniteľnými,“ uviedol.
Podľa Caia keď sa skončí konflikt na Ukrajine a Putin už nebude potrebovať podporu Si Ťin-pchinga, by sa s rastúcou globálnou nedôverou voči komunistickej Číne čínsky režim mohol ocitnúť na vedľajšej koľaji.
„Ani Ukrajina, ani Rusko nebudú Číne [za vojnu] vďačné. Európa určite tiež nie,“ povedal Cai. „Si nemal veľmi na výber a musel vsadiť na Putina.“
USA sa zamerajú na Čínu
Chen Shih-min, expert na bezpečnosť západnej Európy a čínske ozbrojené sily pôsobiaci na Národnej taiwanskej univerzite v Tchaj-peji, tieto názory zopakoval. Peking a Moskvu podľa neho spájajú len spoločné záujmy. To znamená, že sa rozídu, ak sa tieto záujmy dostanú do konfliktu.
Chen povedal, že po vyriešení vojny na Ukrajine môže byť zámerom Trumpovej administratívy presunúť svoju pozornosť na rozdeľovanie Pekingu a Moskvy a konfrontáciu s Čínskou komunistickou stranou (ČKS).
„Trump sa tvrdo pustí do ČKS,“ uviedol Chen pre The Epoch Times.
Vedúci predstavitelia americkej obrany už naznačili strategický obrat smerom k boju proti hrozbám zo strany komunistickej Číny.
Minister obrany Pete Hegseth opísal komunistickú Čínu ako rovnocenného konkurenta, ktorý „je schopný a má v úmysle ohroziť našu vlasť a kľúčové národné záujmy v Indopacifiku“.
„USA uprednostňujú odstrašenie od vojny s Čínou v Tichomorí, uvedomujú si núdzovú situáciu a robia kompromisy v oblasti zdrojov, aby odstrašenie nezlyhalo,“ povedal Hegseth vo svojom úvodnom prejave na zasadnutí kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny Ramstein v Bruseli 12. februára.
Tento posun v zameraní sa týka nielen americkej armády.
„Aby vrátil výrobu do Spojených štátov a aby vyriešil obchodný deficit, musí sa Trump zamerať na koreň týchto problémov – ČKS,“ povedal Chen.
Problémy, ktorým Peking čelí doma
Dokáže ČKS odolať vonkajším tlakom? Cheng Cheng-ping, profesor Taiwanskej národnej univerzity vedy a techniky Yunlin, povedal, že nevidí žiadne známky naznačujúce okamžitý koniec vlády ČKS, hoci existujú ukazovatele „rozkladu a úpadku režimu“, ako sú vnútorné politické boje a slabnúce hospodárstvo.
Druhá najväčšia ekonomika sveta zápasí so stagnujúcim domácim dopytom, starnutím obyvateľstva a dlhotrvajúcou krízou v sektore nehnuteľností. Miera nezamestnanosti ľudí vo veku 16 až 24 rokov sa vyšplhala na úroveň, aká tu nebola desaťročia. Čínske úrady dočasne pozastavili vykazovanie údajov v júni 2023 po tom, čo oficiálne údaje ukázali, že každý piaty mladý Číňan nemá zamestnanie. Mnohí absolventi vysokých škôl akceptovali slabo platenú prácu, keďže hospodárstvo slabne a zahraničné spoločnosti odchádzajú, čo vedie k rastúcej nespokojnosti verejnosti.
Cheng uviedol, že hoci nespokojnosť verejnosti alebo spomaľujúce sa hospodárstvo zásadne neohrozia vládu strany – vzhľadom na jej masový dohľad (surveillance) a prísnu sociálnu kontrolu – by mohli vytvoriť scenár, v ktorom by Si Ťin-pching zvažoval agresívne vojenské akcie, napríklad inváziu na Taiwan, aby od seba odvrátil kritiku.
„Nespokojnosť verejnosti je veľmi silná. Na druhej strane musí existovať spôsob, ako túto nespokojnosť ventilovať, a vojna by stačila na to, aby odvrátila pozornosť verejnosti od Si Ťin-pchinga,“ povedal Cheng pre Epoch Times.
ČKS nikdy nevládla Taiwanu. Považuje však túto nezávislú demokraciu za svoje vlastné územie, pričom nevylučuje použitie sily na prevzatie kontroly. Čínska ľudová oslobodenecká armáda často vysiela svoje lietadlá a vojnové lode na rozsiahle cvičenia v blízkosti Taiwanu, aby vyčerpávala obranu ostrova.
Posledné cvičenia s ostrou streľbou sa uskutočnili približne 40 námorných míľ od pobrežia mesta Kaohsiung na juhu Taiwanu. Taiwanské ministerstvo obrany 26. februára oznámilo, že v blízkosti ostrova bolo zaznamenaných 45 čínskych vojenských lietadiel a 16 čínskych vojnových lodí.
Cheng, ktorý v roku 2023 navštívil Kyjev, Odesu a dve ďalšie ukrajinské mestá, aby preskúmal, ako sa Taiwan môže poučiť z vojny v Európe, uviedol, že nesúhlasí s názorom, že Si Ťin-pching bude počas druhého Trumpovho funkčného obdobia konať opatrne.
Podľa jeho analýzy sa pravdepodobnosť invázie zvyšuje s tým, ako Peking napreduje vo svojom obrannom sektore. V niektorých kľúčových oblastiach, ako je napríklad stavba lodí, Čína už predbehla Spojené štáty.
Z uniknutej správy amerického Úradu pre námorné spravodajstvo vyplýva, že čínske kapacity v oblasti stavby lodí sú vyše 200-krát väčšie než kapacity Spojených štátov.
Podľa Chenga však urýchlený vojenský útok proti Taiwanu môže viesť ku „koncu“ komunistickej vlády v Číne.
Koniec komunistickej vlády v Číne?
Aktivista Qin Jin si myslí, že aj napriek absencii „jasných znamení“, ktoré by okamžitý pád ČKS naznačovali, by ho neprekvapilo, ak sa to všetko rozpadne zo dňa na deň, podobne ako nastal rozpad Sovietskeho zväzu. Ten len málokto na Západe predvídal, kým k nemu v roku 1991 skutočne došlo.
Qin zdôraznil prísne utajenie, ktoré sprevádza autoritárske režimy, a prirovnal vnútorné fungovanie ČKS k železnej opone sovietskej éry, pričom v prípade Číny ju nazval „bambusovou oponou“.
„Čo sa skrýva za bambusovou oponou, je takmer nemožné zistiť, kým sa to úrady nerozhodnú odhaliť,“ povedal Qin, predseda prodemokratickej Federácie za demokratickú Čínu v Austrálii, pre Epoch Times.
Ako príklad netransparentnosti režimu Qin uviedol prísnu kontrolu Pekingu nad informáciami týkajúcimi sa COVID-19, ktorý sa prvýkrát objavil v stredočínskom meste Wuhan pred piatimi rokmi.
Peking sa dodnes bráni akémukoľvek medzinárodnému vyšetrovaniu pôvodu pandémie, takže svet nevie, ako pandémia v Číne vypukla. Keď ide o mocenské centrum krajiny, je to ešte tajnejšie a prísnejšie.
Qin tiež poukázal na záhadu okolo smrti bývalého vysokého úradníka – straníckej dvojky po Si Ťin-pchingovi – Li Keqianga v októbri 2023, sedem mesiacov po jeho odstúpení z funkcie premiéra.
Liho smrť vo veku 68 rokov vyvolala medzi pozorovateľmi Číny, ktorí upozorňujú na rekordnú dlhovekosť straníckych elít, pochybnosti. Liho dvaja bezprostrední predchodcovia, 83-ročný Wen Jiabao a 96-ročný Zhu Rongji, stále žijú.
Niektorí komentátori špekulovali, že Liho úmrtie súvisí s politickými bojmi v najvyšších straníckych kruhoch. Viacero vysokých úradníkov a vojenských veliteľov vrátane bývalého ministra zahraničných vecí Qin Ganga a ministra obrany Li Shangfua bolo náhle odvolaných z funkcie po ich neobjasnených zmiznutiach.
„Podrobnosti o smrti Li Keqianga budú určite zverejnené v budúcnosti,“ poznamenal Qin. „Kedy? Po páde komunistického režimu,“ dodal.
Zvyšuje sa nespokojnosť medzi pracovníkmi orgánov činných v trestnom konaní v najdôležitejších mestách krajiny. Nedávno sa Qin rozprával s nemenovaným policajným šéfom z hlavného mesta provincie, ktorý utiekol do zahraničia. Svedčí to o neistote aj medzi vysokými predstaviteľmi úradov verejnej bezpečnosti, ktoré sú zvyčajne pod prísnou kontrolou ČKS.
„Pripomína to veľké zemetrasenie,“ povedal Qin. „Ľudia ho nemusia cítiť prichádzať, ale zvieratá cítia [nebezpečenstvo] vopred.“
Upozornil, že k pádu režimu by mohlo dôjsť nečakane, čo by svet zaskočilo.
„Je to celkom pravdepodobné,“ povedal. „A ja sa na ten deň teším.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
