Európska Komisia predstavila plán na posilnenie obrany v hodnote približne 800 miliárd eur
Predsedníčka Európskej komisie (EK) načrtla päťbodový plán s názvom ReArm Europe, ktorý by podľa nej mohol zvýšiť výdavky Európskej únie na obranu o približne 800 miliárd eur. Dodala, že sme v „ére opätovného zbrojenia“.
Ursula von der Leyenová v utorok (4. 3.) vo svojom prejave uviedla, že Európa sa musí „posilniť“ a čeliť prichádzajúcim výzvam.
Jej vyhlásenie – o ktorom budú lídri EÚ diskutovať na mimoriadnom summite vo štvrtok – prišlo len niekoľko hodín po tom, čo vláda Spojených štátov pozastavila všetku vojenskú pomoc Ukrajine.
Od vypuknutia bojov medzi Ruskom a Ukrajinou v roku 2022 Spojené štáty poslali na podporu ukrajinského obranného úsilia pomoc vo výške najmenej 175 miliárd dolárov vrátane hotovosti a vojenského vybavenia.
Odkedy sa prezident Donald Trump v januári vrátil do Bieleho domu, zdôraznil, že po desaťročiach spoliehania sa na ochranu Washingtonu musí Európa zintenzívniť a zvýšiť svoje výdavky na obranu a prevziať väčšiu časť bremena na obranu kontinentu.
Von der Leyenová uviedla: „Skutočnou otázkou, ktorú máme pred sebou, je, či je Európa pripravená konať tak rozhodne, ako si to situácia vyžaduje, a či je Európa pripravená a schopná konať rýchlo a s potrebnou ambíciou.“
„Na rôznych stretnutiach počas posledných týždňoch, naposledy pred dvoma dňami v Londýne, bola odpoveď z európskych hlavných miest hlasná ako jasná,“ dodala.
„Éra opätovného zbrojenia“
„Nachádzame sa v ére opätovného zbrojenia a Európa je pripravená masívne zvýšiť svoje výdavky, aby reagovala na krátkodobú naliehavú situáciu a podporila Ukrajinu, ale aj investovať v dlhodobom horizonte, aby sme prevzali väčšiu zodpovednosť za našu vlastnú európsku bezpečnosť,“ skonštatovala von der Leyenová.
Európska únia má 27 členských štátov, pričom nezahŕňa Britániu, Nórsko, Turecko a Island, ktoré sú členmi NATO.
Britský premiér sir Keir Starmer 25. februára oznámil, že Spojené kráľovstvo vyčlení do roku 2027 2,5 % svojho hrubého domáceho produktu (HDP) na výdavky na obranu a v priebehu desaťročia sa zameria dosiahnuť 3 % HDP na obranu.
Von der Leyenová v utorok predstavila svoj päťbodový akčný plán ReArm Europe.
Uviedla, že to bude zahŕňať aktiváciu všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu EÚ, nie úplne jasného finančného mechanizmu, ktorý bráni členským štátom požičiavať si príliš veľa.
Predsedníčka EK uviedla, že to by umožnilo každému členskému štátu EÚ zvýšiť svoje výdavky na obranu o 1,5 % HDP, čím by sa v nasledujúcich štyroch rokoch mohlo získať 650 miliárd eur.
Podľa jej slov by plán zahŕňal aj vytvorenie nového finančného nástroja, ktorý by členom EÚ umožnil požičať si 150 miliárd eur na investície do obrany.
„Tretím bodom je využitie právomocí rozpočtu EÚ… na nasmerovanie väčšieho objemu finančných prostriedkov na investície do obrany,“ dodala von der Leyenová.
Posledné dve oblasti päťbodového plánu sú podľa nej zamerané na mobilizáciu súkromného kapitálu prostredníctvom urýchlenia úspor a investícií.
„Európa je pripravená prijať svoju zodpovednosť. Zmobilizujeme 800 miliárd eur výdavkov na obranu pre bezpečnú a odolnú Európu. Samozrejme, budeme naďalej úzko spolupracovať s našimi partnermi v NATO,“ poznamenala predsedníčka EK.
Začiatkom tohto mesiaca von der Leyenová oznámila, že prijme odporúčanie Poľska a uvoľní fiškálne pravidlá, aby umožnila vyššie výdavky na obranu.
15. februára uviedla, že štáty Európskej únie vynakladajú v priemere približne 2 % svojho HDP, ale podľa nej je potrebné zvýšiť ich výdavky na viac než 3 %.
Ciele NATO
To by bolo stále výrazne pod úrovňou 5 %. Dosiahnuť túto hodnotu krajiny NATO naliehavo vyzval americký prezident Trump. Jeho poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz v pondelok pred Bielym domom oznámil: „Vítame kroky Európanov“.
Zároveň uviedol, že tento posun si vyžaduje, aby európske krajiny viac investovali do svojich obranných kapacít.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu pre denník Le Figaro povedal, že jeho krajina a ďalšie európske štáty musia na obranu vynakladať viac prostriedkov. Podľa neho by to mohlo znamenať približne 3 % až 3,5 % HDP.
Dodal, že EK musí byť inovatívnejšia, pokiaľ ide o výdavky na obranu, pričom poznamenal: „Pravdepodobne potrebujeme na začiatku 200 miliárd eur, aby sme mohli investovať.“
Niekoľko európskych krajín – Švajčiarsko, Srbsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Moldavsko a Ukrajina – nie sú ani v NATO, ani v EÚ.
Švajčiarsko si udržiava status neutrálnej krajiny. Bielorusko je pevným spojencom Moskvy. Srbsko má tradične blízko k Moskve, hoci by rado vstúpilo do EÚ.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
