Sedem vecí, ktoré nesmiete hovoriť o Číne podľa Toma Cottona
Senátor z Arkansasu Tom Cotton vo svojej novej knihe vysvetľuje, prečo Čína predstavuje hrozbu pre Spojené štáty.
Bývalý predseda Čínskej komunistickej strany Mao Ce-tung vydal v roku 1964 svoju Malú červenú knižku, ktorá odštartovala kultúrnu revolúciu. Americký senátor Tom Cotton vo februári vydal svoju vlastnú „Malú červenú knihu“ s názvom Seven Things You Can’t Say About China (Sedem vecí, ktoré nemôžete hovoriť o Číne).
Zatiaľ čo Maova kniha je plná propagandy oslavujúcej komunizmus, kniha senátora Cottona je provokatívnym odhalením hrozby, ktorú Čínska komunistická strana (ČKS) predstavuje pre Spojené štáty, a stratégií, ktoré Čína používa, aby nahradila Ameriku v pozícii svetovej superveľmoci.
Cotton, republikán z Arkansasu, varuje pred Čínou už od roku 2015, keď sa stal senátorom. Na začiatku krízy s vírusom Covid-19 presadzoval zákaz cestovania z Číny do USA a ako prvý významný politik uviedol, že vírus pochádza z laboratória vo Wuchane. Čína na to reagovala sankciami voči nemu, čo Cotton považuje za vyznamenanie.
Vo svojej priamočiarej, ale brilantnej knihe popisuje sedem vecí, ktoré americkí lídri nemôžu alebo nechcú hovoriť o ČKS, avšak občania by o nich podľa neho mali vedieť.
„Táto kniha predstavuje reálnu a naliehavú hrozbu čínskych komunistov na základe overených faktov a logiky udalostí. Nie je to stranícka publikácia ani výkrik o žltom nebezpečenstve. A chcem zdôrazniť, že hrozbou je čínsky komunizmus, nie staroveká čínska civilizácia alebo čínsky ľud, ktorý je prvou a zároveň najväčšou obeťou čínskeho komunizmu,“ píše v prológu.
Prečo je Čína hrozbou
V roku 1983 bol prezident Ronald Reagan ostro kritizovaný za to, že označil Sovietsky zväz za „ríšu zla“. Dnes senátor Cotton čelí rovnakým útokom – a to nielen zo strany Číny, ale aj z oboch strán amerického politického spektra. Ako ukazuje vo svojej knihe, vplyv Číny nepozná stranícke hranice, keďže demokratickí aj republikánski politici preukázali ochotu prispôsobiť sa záujmom ČKS.
Cotton vo svojej knihe presvedčivo dokladá, že ČKS vedie proti Spojeným štátom mnohovrstvovú vojnu, ktorá zasahuje americkú kultúru, vzdelávanie, médiá, zábavný priemysel, technológie, politický systém, a dokonca aj zdravie Američanov.
„Bez Maa by nebolo Čínskej komunistickej strany,“ píše. „A rovnako ako jeho telo a portrét zostávajú v centre hlavného mesta, tak aj jeho pamiatka a vražedná ideológia zostávajú v jadre strany.“
Čína je ríša zla
V prvej kapitole senátor Cotton opisuje, ako sa čínski komunisti dostali v roku 1949 k moci a ako dodnes zabíjajú a utláčajú vlastné obyvateľstvo. Medzi prenasledované skupiny patria:
- najväčšia kresťanská komunita na svete, ktorú Cotton odhaduje na 70 až 100 miliónov ľudí (takmer toľko, koľko má členov ČKS),
- Falun Gong, pokojná duchovná prax založená na budhistickej tradícii,
- Tibet, kde prebieha „pomalá genocída“,
- Ujguri, ktorí čelia masovému vyhladzovaniu,
- Hongkong, kde bola potlačená demokracia a slobody.
„Krátko po nástupe k moci Si Ťin-pching (súčasný vládca čínskeho režimu) urýchlil komunistické represie voči Ujgurom a premenil ich na genocídnu kampaň. Nariadil miestnym orgánom, aby neprejavovali ‚absolútne žiadne zľutovanie‘, a strana začala budovať koncentračné tábory,“ píše autor.
Odhady uvádzajú, že v týchto táboroch sú väznené dva milióny ľudí, hoci niektoré zdroje hovoria až o troch miliónoch.
Čína sa pripravuje na vojnu
V jednej z kapitol autor upozorňuje, že Čína uskutočňuje najväčšie vojenské posilňovanie v histórii a zvyšuje svoje vojenské výdavky o 1 000 %. Podrobne opisuje rýchle rozširovanie čínskeho jadrového arzenálu, jej rastúcu agresivitu voči susedným krajinám v Juhočínskom a Východočínskom mori a vysvetľuje, prečo podľa neho Čína nemôže dosiahnuť svoje globálne ambície bez invázie na Taiwan.
Čína vedie ekonomickú vojnu proti svetu
„Spojené štáty nerozumne pomáhali Číne vyrásť a v podstate zaplatili za mnohé čínske rakety, lode, lietadlá a jadrové zbrane,“ uvádza senátor v tretej kapitole.
Pripomína, že udelenie „štatútu najzvýhodňovanejšieho národa“ Číne v roku 2000 a jej vstup do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v roku 2001 boli katastrofálne chyby americkej zahraničnej politiky, ktoré spustili svetovú ekonomickú vojnu.
Autor tiež upozorňuje, že čínske dotácie, manipulácia s menou a krádeže zahraničných technológií sú súčasťou „gangsterskej ekonomiky“, ktorá poškodzuje krajiny na celom svete, najmä USA. Washington sa pôvodne domnieval, že ekonomická spolupráca zvýši západný vplyv na Čínu, ale namiesto toho sa stal pravý opak – Čína zvýšila svoj vplyv na USA.
Čína infiltrovala našu spoločnosť
Cotton podrobne opisuje, ako ČKS využíva chamtivosť, strach a zastrašovanie na cielené útoky. Uvádza, že „dobyla“ Hollywood už v roku 1997, keď zlikvidovala dva filmy kritické voči čínskej genocíde a podporujúce dalajlámu:
- Sedem rokov v Tibete (réžia: Jean-Jacques Annaud, Sony Pictures)
- Kundun (réžia: Martin Scorsese, Disney)
Nátlakom na filmové štúdiá Čína utlmila ich kritiku a odvtedy drží Hollywood pevne pod kontrolou.
Ďalej Cotton ukazuje, ako Čína infiltruje americký vojensko-priemyselný komplex prostredníctvom ekonomického nátlaku, úplatkov, kybernetických útokov a špionáže. Čínske subjekty dokonca získali povolenie na kúpu amerických vojenských akadémií vrátane New York Military Academy, kde študoval Donald Trump.
Ďalšou cielenou oblasťou je americké školstvo. Čína spolupracuje s College Board s cieľom ovplyvniť amerických študentov pripravujúcich sa na SAT skúšky. Autor uvádza, že jedna čínska spoločnosť investovala pol miliardy dolárov do kúpy siete súkromných škôl v Kalifornii. Ako ďalší príklad zmieňuje program hosťujúcich učiteľov, v rámci ktorého Čína v rokoch 2007 až 2020 vyslala do USA 1 650 vyučujúcich.
Cotton sa tiež dotýka tém TikToku a fentanylu, ktoré podľa neho ČKS využíva na oslabovanie americkej mládeže.
Čína nie je konkurent, ale ríša zla
Kniha je rozdelená do siedmich prehľadných kapitol, v ktorých senátor Cotton vysvetľuje, prečo by mala byť ČKS vnímaná ako ríša zla tohto storočia, a nie len ako konkurent USA. Tiež zdôrazňuje, že globálny konflikt medzi Čínou a USA závisí od budúcnosti Taiwanu. Ak by Amerika nebránila Taiwan, podľa Cottona by to vyvolalo katastrofický domino efekt.
„Jedinou stratégiou na zachovanie americkej dominancie je odstrašiť Čínu od agresie predtým, ako k nej dôjde,“ uzatvára autor.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
