Predčasné voľby v Nemecku vyhrala CDU. AfD je s historickým výsledkom druhá
V predčasných parlamentných voľbách v Nemecku zvíťazila Kresťanskodemokratická únia (CDU/CSU) vedená Friedrichom Merzom. Podľa exit pollu, ktorý zverejnila nemecká televízia ZDF, získala približne 29 % hlasov, čo potvrdilo predpoklady predvolebných prieskumov.
Na druhom mieste sa umiestnila strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá dosiahla historicky najlepší výsledok. S podporou 20 % voličov si oproti voľbám v roku 2021 viac než zdvojnásobila zisk hlasov.
Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) kancelára Olafa Scholza skončila tretia so ziskom 16 %, čo predstavuje jej najhorší výsledok v histórii. Koaliční partneri SPD zaznamenali slabšie výsledky v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami. Zelení získali takmer 12 % hlasov, zatiaľ čo stredopravá Slobodná demokratická strana (FDP) balansuje na hranici zvoliteľnosti s podporou takmer 5 %.
Prekvapením volieb je úspech ľavicovej strany Die Linke, ktorá získala takmer 9 % hlasov, čím predbehla FDP. Do parlamentu sa môže dostať aj nová ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW).
Zostavenie vlády nebude jednoduché. CDU/CSU otvorene deklarovala ochotu rokovať o vládnej koalícii so sociálnymi demokratmi, avšak dvojkoalícia pravdepodobne nezíska dostatočný počet mandátov. Ak sa FDP nedostane do parlamentu, Merz bude musieť rokovať so Zelenými, ktorých však mnohí konzervatívci vinia za súčasné ekonomické problémy krajiny.
CDU pod vedením Friedricha Merza využila všeobecnú nespokojnosť s infláciou, rastúcimi nákladmi na energie a prisťahovaleckou politikou. „Dnes večer budeme oslavovať a od zajtra začneme pracovať … Svet tam vonku na nás nečaká,“ povedal 69-ročný Merz v nedeľu (23. 2.) svojim priaznivcom.
Zostáva nejasné, či CDU bude na vytvorenie väčšiny potrebovať jedného alebo dvoch partnerov. Trojkoalícia by bola pravdepodobne oveľa ťažkopádnejšia. Nemeckí konzervatívci 24. februára prisľúbili, že pri zostavovaní vlády budú postupovať rýchlo, pričom Merz plánuje vládu zostaviť do Veľkej noci.
„Z nášho pohľadu sa (rozhovory) môžu začať veľmi, veľmi rýchlo,“ povedal exminister zdravotníctva za CDU Jens Spahn.
„Prvé rozhovory by sa určite mali uskutočniť tento týždeň, v najbližších dňoch. Vidíme situáciu vo svete, na Ukrajine, v Rusku, v Spojených štátoch,“ povedal. „Je potrebné nemecké vedenie.“
Najväčšia európska výrobná ekonomika sa už druhý rok nachádza v útlme. Zápasí so stratou cenovo dostupného ruského plynu, čelí zatváraním historických závodov Volkswagenu a tvrdej konkurencii lacnejších čínskych elektromobilov.
Krajina prešla veľkou populačnou zmenou, pričom čistý počet obyvateľov Nemecka sa v rokoch 2014 až 2024 zvýšil o viac ako 3,5 milióna, a to výlučne v dôsledku migrácie. V roku 2015 prijala vtedajšia kancelárka Angela Merkelová do Nemecka viac ako 1 milión sýrskych utečencov.
Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky agentúry YouGov sa 80 % Nemcov domnieva, že úroveň prisťahovalectva bola v poslednom desaťročí príliš vysoká.
Merz vylúčil, že by jeho strana vytvorila koalíciu s AfD. AfD viedla kampaň za prísne hraničné kontroly, zníženie počtu žiadateľov o azyl a zrušenie požiadaviek na čistú nulovú klimatickú bilanciu. Je otázne, či CDU pod Merzovým vedením prevezme niečo z agendy AfD.
Merz zaujal „jastrabí“ postoj k prisťahovalectvu, avšak v otázkach, ako je jadrová energia, váha.
Politológ Ralph Schoellhammer už skôr pre Epoch Times povedal, že najpravdepodobnejším scenárom by bola koalícia zložená z CDU, SPD a FDP.
Ďalšou možnosťou by bola koalícia CDU, Strany zelených a FDP.
Schoellhammer skonštatoval, že ľudia volia Merza, pretože chcú stredopravú vládu, avšak pravdepodobne nakoniec „dostanú mierne ľavostredovú vládu, pretože bude osamotený“.
Merz podľa neho „úplne zničil vyjednávania“ s ostatnými stranami, pretože vyhlásil, že nikdy nebude vládnuť s AfD.
„Zeleným a sociálnym demokratom hovorí: ‚Môžem rokovať iba s vami,’“ uviedol Schoellhammer.
Podľa nemeckých pravidiel musia menšie strany dosiahnuť 5-percentnú hranicu hlasov, aby sa dostali do parlamentu, čo môže mať zásadný vplyv na prípadné budúce koaličné rokovania.
Andersonová z AfD: CDU s nami ani nekomunikujú
Christine Andersonová, poslankyňa Európskeho parlamentu za stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), sa s denníkom Epoch Times rozprávala na konzervatívnej konferencii CPAC blízko Washingtonu 22. februára – deň pred nemeckými voľbami. Skonštatovala, že jej strana bude druhá, avšak politici CDU s nimi odmietajú diskutovať.
„To im ponecháva len možnosť vytvoriť vládu s Ľavicou a Zelenými, takže k žiadnej zmene nedôjde,“ poznamenala.
Masová migrácia, slabnúce hospodárstvo a nespojonosť s momentálnym status quo v zahraničnej politike patria medzi faktory, ktoré stoja za vzostupom AfD a podobných strán v celej Európe. Podobne ako mnohé iné strany, aj AfD má problémy s vytváraním vládnych koalícií s inými frakciami.
AfD získala podporu a väčšiu medzinárodnú pozornosť aj vďaka miliardárovi Elonovi Muskovi, ktorý stranu propagoval na svojej sociálnej platforme X.
„Ak voľby nebudú mať vplyv na zmenu, žijeme vôbec ešte v demokracii?“ spýtala sa Andersonová.
Andersonová pochybovala, či CDU môže samú seba prezentovať ako „zmenu“ v porovnaní so sociálnymi demokratmi vzhľadom na to, že dlho predtým boli spoločne pri moci.
Kancelárka Angela Merkelová z CDU bola vo funkcii v rokoch 2005 až 2021, teda v období, ktoré bolo poznačené rozsiahlou imigráciou z Blízkeho východu, rozsiahlymi emisnými cieľmi a ďalšími politikami, ktoré pomohli AfD dostať sa do popredia.
Andersonová tiež poznamenala, že v niektorých oblastiach politici CDU „neznejú až tak odlišne“ od toho, čo chce AfD. Existujú však dôležité odlišnosti. Najvýznamnejšími spornými oblasťami sú imigrácia a vzťah Nemecka s Ruskom v čase vojny na Ukrajine, ktorá je teraz predmetom bilaterálnych rokovaní medzi Trumpovou administratívou a ruskými predstaviteľmi.
Andersonová uviedla, že aj keď invázia Ruska na Ukrajinu „je neprípustná“, konflikt možno vysledovať až k revolúcii na Majdane v roku 2014. Súčasťou bolo odstránenie prezidenta Viktora Janukovyča, ako aj k predchádzajúce rozhovory o vstupe Ukrajiny do Európskej únie, uviedla. Krajina, ktorú v tom čase viedol Janukovyč, koncom roka 2013 odstúpila od asociačnej dohody s EÚ.
„EÚ nebude brať „nie“ ako odpoveď,“ povedala.
Andersonová tiež odsúdila sabotáž plynovodu Nord Stream spájajúceho Rusko a Nemecko zo septembra 2022, ku ktorej došlo niekoľko mesiacov po rusko-ukrajinskom konflikte.
Hoci Rusko pripísalo vinu Spojeným štátom a Spojenému kráľovstvu, ani jedna zo strán za tento čin neprevzala zodpovednosť. Ukrajinskí predstavitelia spochybnili správu denníka The Wall Street Journal z augusta 2024, ktorá zo sabotáže obviňovala malú skupinu Ukrajincov.
V septembri 2024, takmer dva roky po incidente, Scholz pre nemecké médiá uviedol, že prebieha vyšetrovanie incidentu.
Rusko v januári naviac obvinilo USA, že sa pokúsili o sabotáž energovodu medzi Tureckom a Ruskom.
Andersonová označila sabotáž Nord Streamu v roku 2022 za „vojnový čin“ proti Nemecku.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
