Zmeny pravidiel čínskeho režimu naznačujú problémy s kvalitou vojenského vybavenia
Nariadenia týkajúce sa výskumu vojenského vybavenia budú zavedené od 1. marca.
Vodca Čínskej komunistickej strany (ČKS) Si Ťin-pching (Xi Jinping) nedávno nariadil revíziu predpisov o výskume vojenského vybavenia v súvislosti s častými korupčnými škandálmi v čínskom vojensko-priemyselnom komplexe. Analytici naznačujú, že tento krok potvrdzuje vážne problémy s kvalitou armádneho arzenálu.
Si Ťin-pching, ktorý je zároveň predsedom Ústrednej vojenskej komisie, podpísal 5. februára príkaz na vyhlásenie súboru revidovaných predpisov o vedeckom výskume vojenského vybavenia. Podľa čínskej štátnej tlačovej agentúry Xinhua budú predpisy, ktoré obsahujú 49 článkov v ôsmich kapitolách, uvedené do platnosti 1. marca.
„Predpisy stanovujú pravidlá pre kontrolu kvality, kontrolu nákladov, preberacie postupy, podporné opatrenia, ako aj otázky bezpečnosti a dôvernosti príslušných prác,“ uvádza správa agentúry Xinhua.
Li Linyi, vedúci redaktor a publicista čínskeho vydania denníka Epoch Times, ktorý sa špecializuje na Čínu a medzinárodné záležitosti, uviedol, že podľa jeho názoru tento krok naznačuje vážne problémy s kvalitou vojenského vybavenia, čo môže súvisieť s nedávnym pádom niekoľkých významných osobností vojenského priemyslu v dôsledku korupcie.
„V priebehu rokov bolo zavedených niekoľko predpisov týkajúcich sa kvality zbraní a vybavenia, ale kvalita sa nedá vyriešiť jednoduchým vydávaním dokumentov,“ uviedol pre Epoch Times v rozhovore vedenom v čínštine.
V roku 1987 vydala Čínska národná komisia pre obranu, vedu a technológie predpisy o riadení kvality vojenských výrobkov. Počas éry bývalého čínskeho vodcu Hu Jintao-a (Chu Ťin-tchaa) boli v roku 2010 vydané predpisy o riadení kvality zbraní a vybavenia a po nástupe Si Ťin-pchinga k moci bol v roku 2013 vydaný nový predpis o správe vybavenia.
Protikorupčné čistky ČKS
V rámci čistiek ČKS v minulom roku bolo zo svojich funkcií odvolaných alebo zmizlo veľké množstvo vysokopostavených osôb z veľkých štátnych vojenských podnikov.
Čínska spoločnosť China Shipbuilding Industry Corporation, ktorá je zodpovedná za prestavbu sovietskej lietadlovej lode Varyag na prvú čínsku lietadlovú loď Liaoning domácej výroby a za výstavbu lietadlovej lode Shandong, zbavila funkcie generálneho riaditeľa Sun Boa a predsedu predstavenstva Hu Wenminga.
Tan Ruisong, bývalý predseda spoločnosti China National Aviation Industry Corporation, ktorá sa podieľala na výrobe stíhacích lietadiel radu J, bol v roku 2024 vyšetrovaný pre korupciu. Yang Wei, známy ako „otec lietadla J-20“, expert tej istej spoločnosti, bol nedávno odvolaný.
Utajenej čistke nedávno čelili aj vysokopostavení úradníci spoločnosti China Shipbuilding Group, ktorá je zodpovedná za výrobu obojživelnej útočnej lode typu 076 domácej výroby.
Podľa verejne dostupných informácií nebol v tomto kole protikorupčných opatrení ušetrený žiadny z veľkých vojenských štátnych podnikov vrátane Čínskej národnej jadrovej korporácie, Čínskej korporácie pre vedu a priemysel v letectve a kozmonautike, Čínskej korporácie pre vedu a techniku v letectve a kozmonautike, Čínskej korporácie pre letecký priemysel, Čínskej štátnej korporácie pre stavbu lodí, Čínskej korporácie pre severný priemysel, Čínskej korporácie pre severné zariadenia, Čínskej korporácie pre elektronické technológie, Čínskej korporácie pre letecké motory, Čínskej korporácie pre informačný priemysel v elektronike a Čínskej akadémie technickej fyziky.
Nekvalitná výroba
Zhao Jie, odborník s 13-ročnou praxou vo výrobe vojenských produktov v Číne, nedávno pre Epoch Times odhalil rozsah korupcie vo vojenskom priemysle Čínskej komunistickej strany (ČKS).
Podľa Zhaa, ktorý kedysi pôsobil ako zástupca riaditeľa spoločnosti Luoyang Oqi Precision Parts Manufacturing Company, sa na vojenskom dizajne a výrobe podieľa veľký počet súkromných subdodávateľov, ktorí pôsobia ako „sprostredkovatelia“ pre korumpciu úradníkov a dochádza k odčerpávaniu rozpočtových prostriedkov určených na výskum a vývoj, čo vedie k ohrozeniu kvality výrobkov.
„Skrutku pre vrtuľník Z-10 vyrobila externá továreň, ktorú poveril inštitút 613 [Luoyang Institute of Electro-optical Devices]. Táto skrutka si vyžadovala proces kalenia, aby bola zaistená vysoká úroveň tvrdosti.“
„Táto továreň však, pravdepodobne s ohľadom na náklady, proces kalenia nepoužila. Po vyrobení skrutky sa jej povrch zdal byť v poriadku a problém sa podarilo odhaliť až na základe testovania prístrojom. Ani v inštitúte 613 sa nevykonala žiadna kontrola a skrutka bola priamo namontovaná na vrtuľník. Výsledkom bola havária vrtuľníka počas skúšobného letu.“
Kopírovanie západnej technológie
Okrem korupcie bol Peking kritizovaný aj za kopírovanie západných technológií. Napríklad stíhačky čínskej armády radu J sú už dlho terčom obvinení, že sú kópiami alebo úpravami bývalých sovietskych a amerických lietadiel.
Podľa francúzskeho investigatívneho dokumentu France-China, la guerre secrète (Francúzsko – Čína, tajná vojna) komerčné dopravné lietadlo C919, o ktorom sa tvrdí, že bolo vyrobené v Číne, v skutočnosti ukradlo technológiu francúzskej spoločnosti Airbus. Od nástupu Si Ťin-pchinga k moci sa čínska ČKS stala neslávne známou krádežami technológií na medzinárodnej úrovni, povedal Li Linyi.
Zhao Jie pripisuje nedostatok inovácií sčasti aj korupcii. „Napríklad prilba pre stíhačku J-10 mala vládou schválený rozpočet 10 miliónov jüanov (približne 1,32 miliónov eur) na výskum a vývoj,“ uviedol. „Vojenský výskumný ústav si nechal 5 miliónov jüanov a zvyšných 5 miliónov jüanov bolo zadaných súkromnej firme zodpovednej za výrobu.“
„Firma musela podplatiť vedenie výskumného ústavu sumou takmer 1 milión jüanov (približne 132 tisíc eur) a zvyšné 4 milióny jüanov (približne 530 tisíc eur) boli určené na výrobné náklady vrátane materiálu, miezd pracovníkov atď. Ako by vzhľadom na tieto skutočnosti mohli vyrábať vysokokvalitné výrobky?“
Zhao dodal, že technológiu možno reprodukovať len napodobňovaním, pričom skutočných inovácií je veľmi málo. „Po príchode do Spojených štátov som sa stretol s mnohými Číňanmi, ktorí sa [chválili] čínskou stíhačkou J-20, nedávno [diskutovanou] stíhačkou šiestej generácie a rôznymi ďalšími zbraňami, ktoré sa zdali byť pomerne pokročilé,“ prezradil predtým pre Epoch Times. „Povedal som im, že situáciu skutočne nepochopili.“
Po rokoch spolupráce s Inštitútom 613 Zhao povedal, že teraz uznáva, že v diktátorskom a autoritárskom systéme nevyhnutne vzniká korupcia. „Vedúci predstavitelia Inštitútu 613 sú chamtiví a túžia po sláve. Dôležité úlohy, ktorých zvládnutie a rozvoj by mali trvať dlho, unáhľujú, pretože nie sú ochotní čakať a namiesto toho chcú rýchlo kopírovať ostatných,“ konštatoval. „V skutočnosti je to tak vo všetkých odvetviach v krajine,“ uzavrel Zhao.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
