Nedeľa 23. februára, 2025
Plamene plynového sporáka v nemeckom Dortmunde 14. októbra 2021. (Foto: Ina Fassbender/AFP via Getty Images)
»

EÚ sa pozerá za plynom a obnoviteľnými zdrojmi do USA, aby zaplnila dieru po ruskej energii

Trump pred nástupom do funkcie varoval Európanov, že ak nebudú kupovať viac americkej ropy a plynu, budú čeliť obchodným clám.

Európska únia (EÚ) sa bude usilovať získať viac plynu z rôznych krajín vrátane Spojených štátov, aby zaplátala dieru po ruských dodávkach energie, uviedol v piatok eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen (Dánsko).

Brusel tiež plánuje spojiť toto úsilie s rýchlejším rozširovaním obnoviteľných zdrojov energie, aby znížil svoju celkovú závislosť od skvapalneného zemného plynu (LNG).

EÚ sa po invázii Moskvy na Ukrajinu v roku 2022 zaviazala, že sa do roku 2027 odpojí od ruského plynu. Avšak hoci dodávky plynu z Ruskej federácie potrubím klesli, EÚ v minulom roku v skutočnosti zvýšila dovoz ruského skvapalneného zemného plynu.

„Namiesto toho, aby sme používali peniaze daňových poplatníkov, peniaze občanov, na platenie za plyn, z ktorého príjmy idú do Putinovej vojnovej pokladnice, musíme zabezpečiť, aby sme vyrábali vlastnú energiu,“ povedal na tlačovej konferencii eurokomisár pre energetiku Jorgensen.

Tiež uviedol, že Brusel pripravuje zmeny pravidiel udeľovania povolení s cieľom urýchliť budovanie obnoviteľných zdrojov energie.

V prípade priemyslu a vykurovania domácností, kde sa plyn nedá rýchlo nahradiť elektrinou, podľa neho EÚ zintenzívni úsilie o hľadanie alternatívnych zdrojov energie.

„A potom je mojou úlohou zabezpečiť, aby to bolo lacné a nie ruské,“ poznamenal Jorgensen.

„Plyn bude stále potrebný a budeme musieť nájsť iné zdroje ako Rusko, čo môže znamenať aj väčší dovoz zo Spojených štátov,“ doplnil.

Európske referenčné ceny plynu dosiahli minulý týždeň dvojročné maximá.

Americký prezident Donald Trump pred nástupom do funkcie varoval Európanov, že ak nebudú kupovať viac americkej ropy a plynu, budú čeliť obchodným clám.

Podľa právnych predpisov EÚ sa európske zmluvy o dodávkach plynu musia skončiť do roku 2049, aby sa zosúladili s cieľom klimatického programu spoločenstva, ktorým je dosiahnutie nulových emisií (net-zero) do roku 2050.

Jorgensen tiež potvrdil, že Európska komisia (EK) pracuje na zavedení prísnejšej kontroly trhu s plynom, aby sa zabránilo špekulatívnemu obchodovaniu spôsobujúcemu prudký nárast cien, pričom budúci týždeň navrhne „finančné nástroje“, ktoré majú oddeliť maloobchodné ceny elektrickej energie od vysokých cien plynu.

Pravidlá trhu EÚ s elektrickou energiou majú za dôsledok, že napriek rýchlemu rozvoju obnoviteľných zdrojov energie v Európe ceny plynu naďalej určujú cenu elektrickej energie, ktorú platia mnohí európski spotrebitelia.

Očakáva sa, že EÚ formálne oznámi svoju novú energetickú stratégiu 26. februára.

Minulý mesiac správa od environmentálnych organizácií odhalila, že európsky dopyt po ruskom LNG je rekordne vysoký.

Štúdia s názvom „Bumper Year for Russian LNG Exports to the EU-Abetted by Germany“ (vo voľnom preklade: Rok hojnosti pre vývoz ruského LNG do EÚ – podľa Nemecka), ktorú vypracovali viaceré environmentálne organizácie – Deutsche Umwelthilfe (DUH), Urgewald z Nemecka, Razom We Stand z Ukrajiny a belgická Bond Beter Leefmilieu – ukázala, že dovoz ruského LNG do Európskej únie sa v rokoch 2023 až 2024 zvýšil o 19,3 %.

V rámci európskeho spoločenstva panujú rozpory v súvislosti s hlavným záväzkom EÚ dosiahnuť do roku 2050 nulové emisie oxidu uhličitého.

Poľský premiér Donald Tusk minulý mesiac vyzval na revíziu európskej ekologickej dohody a varoval, že vysoké ceny energie by mohli zvrhnúť demokratické vlády.

V prejave v Štrasburgu 22. januára uviedol, že niektoré nariadenia EÚ viedli k situácii, v ktorej „sú ceny energie príliš vysoké“.

Tusk povedal poslancom Európskeho parlamentu, že vysoké ceny energií „môžu spôsobiť pád mnohých demokratických vlád“.

„Je neprijateľné, že naša európska energia je najdrahšia. Ak nemôže byť najlacnejšia, mala by byť aspoň viac-menej na rovnakej úrovni ako v iných krajinách,“ povedal poľský premiér.

„Nechceme byť naivní, pretože ak ako Európa zbankrotujeme, kto bude chrániť životné prostredie namiesto nás?“ uzavrel Tusk.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj