Neviditeľná krása: fotografka zachytáva „dušu a energiu kvetov“ (+26 magických fotografií)
Debora Lombardiová svojou technikou ultrafialovej fotografie zviditeľňuje neviditeľné. Talianska umelkyňa sa zameriava na kvety a odhaľuje zvodný svet, ktorý je ľudskému oku obvykle skrytý.
„Páči sa mi, že touto technikou možno zachytiť dušu a energiu kvetov,“ povedala pre Epoch Times, „a zviditeľniť tak voľným okom to, čo zvyčajne vidieť nie je.“
Za zatvorenými dverami ateliéru Debora vládne ticho a tma, ktoré uľahčujú interakciu medzi fotografom a kvetmi. UV svetlo zvýrazňuje farby a textúry do takej miery, že jej objekty dúhovo žiaria a umožňujú divákovi dôverný pohľad.
„Vďaka tomu je jasne viditeľná každá sebemenšia nedokonalosť kvetu, ktorá sa stáva absolútnou dokonalosťou,“ uviedla fotografka.
50-ročná umelkyňa sa narodila v juhotalianskom regióne Apúlia, avšak usadila sa v severotalianskom Piemonte. Špecializuje sa na dizajn vizuálnej komunikácie. Na začiatku pandémie, v marci 2020, pri práci z domu narazila na blog jedného biológa a okamžite ju zaujal fenomén fluorescencie kvetov a rastlín zasiahnutých ultrafialovým svetlom.
„Počas lockdownu som celé dni sedela pri počítači a sledovala svoje projekty a večer som cítila potrebu odpočívať a venovať sa niečomu inému.“
Pre svoj vlastný záujem a zábavu Debora začala zostavovať zariadenia potrebné na svoje experimenty. Nakupovala na internete a vybavila sa UV lampou, filtrami a dobrým statívom. Vychádzala na spoločnú záhradu, kde rada zbierala kvety, a začala sa venovať fotografovaniu viditeľnej fluorescencie vyvolanej ultrafialovým žiarením (UVIVF).
Hoci Debora hovorí, že bola „taká nadšená výsledkami“, že pokračovala v práci takmer každý deň, nikdy by nepredpokladala, že sa dostaví taký úspech. Po svojom úplne prvom „hravom“ projekte, ktorý ukázal kvety v tajomnom, monštruóznom svetle, sa pustila do ďalšieho skúmania.
Jej fotografia Alstromeria (Peruánska ľalia) UVIVF, ktorá sa stala všeobecne uznávanou vlajkovou loďou jej umenia, sa dostala do užšieho výberu v súťaži Sony World Photography Awards 2022, pričom spoločnosť Sony ju použila na celosvetovú propagáciu tohto podujatia.
Potom, čo Debora náhodne objavila peruánsku ľaliu, hovorí, že „to bola láska na prvý pohľad“.
„Nikdy predtým som tento kvet nefotografovala, ale jeho éterická elegancia ma okamžite zaujala, a akonáhle bol vystavený UV svetlu, doslova ma očarilo a fascinovalo množstvo energie, ktorú bol schopný vyžarovať,“ dodala.
Debora spomína, že svoje výtvory najprv ukázala svojim priateľom, ktorí boli výsledkom rovnako očarení a dali jej svoje vlastné kvety na odfotografovanie.
„Ľudia boli okamžite fascinovaní mojou prácou a tým, ako dokážem prostredníctvom fotografie zachytiť dušu a energiu kvetov,“ povedala.
Motiváciou k ďalším experimentom a lepším výkonom je podľa nej záujem, ktorý sa jej dostáva nielen z umeleckého sveta, ale aj od vedeckej komunity, ktorú jej metóda zaujala. Výsledky sa však nedostavujú ľahko. Je to technika, ktorá si vyžaduje čas, nasadenie, prípravu a veľmi pozorné pozorovanie objektu.
Debora fotografuje v úplne tmavom prostredí a na zvýraznenie pozoruhodnej farebnosti kvetov používa jednoduché čierne pozadie. Ide o jednoduchú techniku pripomínajúcu portrétnu fotografiu.
„Každý záber je iný ako ten nasledujúci,“ uviedla, „pretože pri namierení UV lampy na kvet nie sú pohyby nikdy rovnaké a účinky svetla a tieňov sa líšia od záberu k záberu.“
Následné spracovanie je oveľa jednoduchšie a zahŕňa iba použitie softvéru na vznik RAW súboru.
„Vo všeobecnosti nie je potrebné žiadne následné spracovanie. Pôvodný záber je farebný, rovnako ako svetlo a kompozícia,“ povedala.
Zaujímavé je, že zatiaľ čo táto technika odhaľuje chromatické scény neviditeľné pre naše zmysly, predsa však existujúce, niektoré tvory – napríklad včely – sú prirodzene schopné tieto živé, žiarivé farby vnímať. Debora rada sprostredkúva ľuďom podobný zážitok; prekvapuje a prináša radosť pozorovateľom svojej práce.
„Rada dávam tým, ktorí sa pozerajú na moje kvety, pocit, že sa ich môžu skutočne dotknúť a privoňať si k nim, akoby boli naozaj ‚živé‘, akoby si ich mohli odtrhnúť,“ tvrdí a dodáva, že na všetkých fotografiách, ktoré robí, veľmi lipne. Každá z nich je výsledkom dlhého umeleckého procesu, ktorý sa začína hľadaním najvhodnejšieho a najoriginálnejšieho kvetu.
Debore bolo mnohokrát povedané, že jej fotografie dokážu evokovať rôzne pocity a že ľudia pri pohľade na jej snímky prežívajú silné emócie.
„To je pre mňa to najlepšie,“ skonštatovala. „Moje fotografie majú zrejme terapeutickú silu: pomáhajú pri meditácii a relaxácii.“
Prihlásenie jej snímok do medzinárodnej súťaže Sony 2022 bolo spontánnou záležitosťou na poslednú chvíľu. Práve prebiehala uzávierka prihlášok. Debora neočakávala, že vyhrá, túžila však svoju prácu zviditeľniť.
Bola to pre ňu „veľká a neočakávaná radosť“, keď zistila, že sa dostala do užšieho výberu série Medzi umením a vedou. Ale to nebolo všetko – o niekoľko týždňov neskôr sa dozvedela, že jej fotografie boli vybrané medzi finalistov v kategórii Divá zver a príroda (Wildlife & Nature) a budú vystavené v londýnskej galérii Somerset House.
„Byť vybraná spomedzi viac ako 344 000 prihlásených fotografií z 200 krajín a teritórií je zážitok, ktorému stále nemôžem uveriť!“ poznamenala. „Od toho dňa sa v mojom živote a v mojej práci zmenilo veľa vecí.“
Fotografovanie bolo vždy súčasťou Deborinho života. Keď bola ešte dieťa, kradla otcovi cenný fotoaparát Polaroid. Zdá sa, že jej nespútaná zvedavosť sa nakoniec vyplatila.
„Plytvala som filmami robením neobvyklých snímok, ktoré by dnes boli definované ako experimentálne,“ skonštatovala.
Pozrite si ďalšie fotografie!
Upozornenie: Tento článok bol pôvodne uverejnený v roku 2023, preto niektoré informácie už nemusia byť aktuálne.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
