Európski lídri sa zastali Zelenského po tom, čo Trump označil ukrajinského prezidenta za diktátora
Kritika amerického prezidenta na adresu jeho náprotivka v Kyjeve vyvolala pobúrenie na celom starom kontinente.
Európski lídri sa zjednotili na obranu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského po tom, čo ho v stredu (19. 2.) kritizoval americký prezident Donald Trump.
V príspevku na sociálnych sieťach Trump nazval Zelenského „diktátorom“, ktorý „odviedol hroznú prácu“ a jediné, v čom bol dobrý, bolo podľa neho „hrať na Bidena ako na husle“.
Povedal, že ukrajinský prezident „nahovoril Spojené štáty americké, aby minuli 350 miliárd dolárov, aby išli do vojny, ktorú nebolo možné vyhrať a ktorá sa nikdy nemusela začať“.
Americký prezident ďalej povedal, že Zelenskyj „nikdy nebude schopný vyriešiť“ vojnu bez Spojených štátov a Trumpa“.
Neskôr na investičnom summite v Miami na Floride, spoluorganizovanom Saudskou Arábiou, rozviedol svoje dôvody, prečo Zelenského tvrdo kritizoval, pričom obvinil Ukrajincov, že vycúvali z dohody s Amerikou o vzácnych zeminách.
Trumpove poznámky vyvolali pobúrenie u predstaviteľov celej Európy a širšieho Západu, ktorí doteraz boli väčšinou nekritickí voči vláde v Kyjeve. Zelenského zväčša chválili, a po Trumpových poznámkach sa rýchlo zišli na jeho obranu.
Britský premiér sir Keir Starmer povedal, že Zelenskyj bol „demokraticky zvoleným lídrom“, pričom podľa Downing Street je „úplne rozumné pozastaviť voľby počas vojny, ako to urobilo aj Spojené kráľovstvo počas druhej svetovej vojny“.
Za normálnych okolností by sa Zelenskyj vlani na jar uchádzal o znovuzvolenie, ale ukrajinské zákony voľby počas vojnového stavu neumožňujú. Vláda v Kyjeve predlžuje vojnový stav nepretržite od februára 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu.
Nemecký kancelár Olaf Scholz vo svojom príspevku na X napísal, že „je jednoducho nesprávne a nebezpečné upierať prezidentovi Zelenskému demokratickú legitimitu“.
„Skutočnosť, že uprostred vojny sa nemôžu konať riadne voľby, je v súlade s požiadavkami ukrajinskej ústavy a volebných zákonov. Nikto by nemal tvrdiť opak,“ povedal Scholz.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron bol vo svojom príspevku na platforme vlastnenej Elonom Muskom o niečo diplomatickejší. Uviedol, že Francúzsko „stojí na strane Ukrajiny“, avšak dodal: „Zdieľame cieľ, ktorý má aj prezident Donald Trump, ukončiť ruskú agresívnu vojnu, ktorá trvá už takmer tri roky.“
Macron ďalej načrtol „tri zásady Francúzska pre mier“, ktoré zahŕňajú: „Ukrajina musí byť vždy zahrnutá a jej práva musia byť rešpektované. Mier musí byť trvalý a musia ho sprevádzať pevné a dôveryhodné záruky. Do úvahy sa musia vziať bezpečnostné obavy Európanov.“
Švédsky premiér Ulf Kristersson označil Trumpovo použitie slova „diktátor“ na opis Zelenského za „nesprávne“.
V rozhovore pre médiá v Štokholme Kristersson povedal: „Prezident Zelenskyj je demokraticky zvolený. Myslím si, že nikto si neželá voľby viac ako Ukrajina, pretože voľby by znamenali, že na Ukrajine je mier a že môžu opäť spravovať svoju krajinu.“
Poľský premiér Donald Tusk Trumpa menovite nespomenul, ale na X napísal: „Vynútená kapitulácia Ukrajiny by znamenala kapituláciu celého spoločenstva Západu. So všetkými dôsledkami tejto skutočnosti. A nech sa nikto netvári, že to nevidí.“
Hovorca OSN Stephane Dujarric uviedol, že Zelenskyj „sedí vo funkcii po riadne vykonaných voľbách“. Na otázku, kto začal vojnu, Dujarric odpovedal, že Rusko napadlo Ukrajinu.
Austrália medzitým odmietla Trumpove vyjadrenia o Ukrajine. Austrálsky minister obrany Richard Marles povedal, že „vojna na Ukrajine sa musí vyriešiť za podmienok Ukrajiny, pretože agresorom je tu Rusko“.
Zelenskyj poznamenal, že Trump sa nechal ovplyvniť dezinformáciami a podkopáva úsilie o diplomatickú izoláciu Ruska. „Videli sme túto dezinformáciu,“ povedal Zelenskyj novinárom na tlačovej konferencii 19. februára. „Chápeme, že pochádza z Ruska.“
Taktiež varoval pred pokusmi o jeho odstránenie z funkcie v čase vojny.
„Bol by som rád, keby Trumpov tím mal viac pravdivosti, pretože toto všetko určite Ukrajine neprospieva. Pomáha to vyviesť [ruského prezidenta Vladimira Putina] z izolácie. A myslím si, že Putin a Rusi sú veľmi radi, že sa s nimi diskutuje o veciach,“ povedal Zelenskyj novinárom.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, hoci sa priamo nevyjadril k Trumpovmu opisu Zelenského, povedal, že americký prezident „chápe“ postoj Kremľa.
„Je prvým a podľa môjho názoru zatiaľ jediným západným lídrom, ktorý verejne a nahlas povedal, že jednou z hlavných príčin situácie na Ukrajine bola nehanebná línia predchádzajúcej administratívy vtiahnuť Ukrajinu do NATO,“ povedal Lavrov.
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev bol priamejší a na X povedal: „Keby ste mi ešte pred tromi mesiacmi povedali, že toto sú slová amerického prezidenta, nahlas by som sa zasmial. Donald Trump má na 200 percent pravdu.“
Na samite v Miami Trump uviedol viac dôvodov, prečo Zelenského pranieroval. Obvinil ho, že vycúval z dohody o vzácnych zeminách so Spojenými štátmi, pričom davu v hoteli Faena na Miami Beach povedal: „Mali sme dohodu založenú na vzácnych zeminách a iných veciach, ale oni ju porušili. Zrušili ju pred dvoma dňami.“
Americký prezident zopakoval svoju kritiku počas rozhovoru s novinármi na palube Air Force One na ceste späť do Washingtonu. Povedal, že Ukrajina „viac-menej“ súhlasila s dohodou o vzácnych zeminách a že minister financií Scott Bessent navštívil Ukrajinu, avšak „zaobchádzali s ním dosť hrubo“, keďže Zelenskyj sa s ním odmietol stretnúť.
„Išiel tam, aby dostal podpísaný dokument a … vrátil sa s prázdnymi rukami,“ povedal Trump. „Môžeme sa dohodnúť s Ruskom, aby sme zastavili zabíjanie.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
