Fínsko ide príkladom, ako byť pripravený na rastúce hrozby pre elektrárenský priemysel
Energetická bezpečnosť už nie je len o dodávkach plynu a ropy z Ruska. S rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov energie v sieti a rastúcou elektrifikáciou priemyslu sa do popredia dostáva aj otázka zabezpečenia elektrárenského odvetvia v Európe.
Hrozby sa vynárajú s väčšou intenzitou a vo viacerých formách, preto je potrebné uvažovať o energetickej bezpečnosti oveľa širšie ako doteraz, domnieva sa Kristian Ruby, generálny tajomník Eurelectric (Európskej asociácie elektrárenského priemyslu).
Najvyšší predstavitelia asociácie hovorili na túto tému 14. februára so zástupcami tlače vrátane Epoch Times. Dvaja z nich hovorili priamo z Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, ktorej sa po prvýkrát v histórii zúčastnil aj elektrárenský priemysel.
Hrozby narastajú
Dnešná spoločnosť je závislá na elektrine a bez nej zostaneme ochromení. Akékoľvek prerušenie dodávok je preto kriticky nebezpečné. Podľa Leonharda Birnbauma, prezidenta Eurelectric a generálneho riaditeľa spoločnosti E.ON, je zaistenie bezpečnosti elektrárenského sektora v Európe väčšou výzvou ako v minulosti.
Ako organizácia uviedla v správe z konca roka, európsky elektrárenský priemysel v súčasnosti čelí viacerým hrozbám, ktoré predtým neexistovali. S narastajúcou digitalizáciou pribúdajú kybernetické útoky, najmä útoky ransomvéru, pri ktorých hackeri požadujú výkupné za zadržané údaje alebo (ne)zablokovanie systémov. Birnbaum uviedol, že tieto útoky sú prakticky na dennom poriadku – s tým, že niektoré sú úspešné a iné neúspešné. Evidujú tiež zvýšený počet útokov na dodávateľské reťazce a v menšej miere na systémy SCADA na diaľkové ovládanie a zber údajov.
Novou výzvou sú fyzické útoky na elektrárenskú sústavu. Na Ukrajine ide o priame útoky na energetickú infraštruktúru s cieľom odstaviť nepriateľovi dodávky elektrickej energie, v Baltskom mori narastá počet sabotáží podmorských káblov pretrhnutých kotvami lodí ruskej tieňovej flotily.
Povodne, búrky alebo iné prírodné katastrofy sú ďalšou skupinou hrozieb, ktoré môžu dodávky elektriny rýchlo prerušiť.
Poslednou hrozbou, ktorú šéf E.ON spomenul, je závislosť od zahraničných dodávateľských reťazcov. Podľa Euelectricu dnes pochádza 96 % solárnych panelov a 84 % lopatiek veterných elektrární z Číny.
Európska elektrárenská sieť je podľa Birnbauma odolná vďaka diverzifikácii zdrojov. „Kombinácia rôznych technológií a národných trhov nás robí silnejšími,“ prehlásil. S rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov s nepravidelnými dodávkami bude podľa Eurelectricu potrebné zabezpečiť modernizáciu siete a dostatočnú flexibilnú kapacitu v podobe batériových systémov a tzv. reakcie na strane dopytu (demandside response), teda úpravy spotreby firmami a domácnosťami podľa potrieb siete. Podľa organizácie bude potrebné do roku 2030 pridať 175 GW takejto kapacity.
Fínsko – povinná vojenská služba a silná civilná obrana
Podpredseda Eurelectricu a generálny riaditeľ fínskej štátnej energetickej spoločnosti Fortum Markus Rauramo uviedol svoje rodné Fínsko ako príklad štátu s dobrou energetickou bezpečnosťou. Fínsko má dostatok čistej, spoľahlivej a lacnej energie z diverzifikovaných zdrojov, uviedol Rauramo a doplnil, že je to výsledok desaťročí cielených investícií.
Podľa Energy Charts tvoria čisté zdroje výroby elektriny v krajine viac ako 92 %, ak počítame jadrovú energiu za čistú. Fosílne zdroje vyrobili v minulom roku len niečo vyše 7 %.
Okrem toho má Fínsko podľa Ruaramu svoju elektrinu dobre zabezpečenú. Napriek pretrhnutiu káblov v mori, špionáži elektrární dronmi, kybernetickým útokom či narušovaniu satelitnej komunikácie s elektrárenskou sústavou funguje ďalej. „Všetky zariadenia napriek tomu stále fungujú, elektrina prúdi, dostupnosť našich zariadení je viac ako 90 %,“ prehlásil Rauramo, ktorý sa spolu s Birnbaumom zúčastnil Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.
Rauramo vysvetľuje úspech fínskeho prístupu k energetickej bezpečnosti tým, že v krajine panuje „vysoké situačné povedomie“. Inými slovami, krajina je v otázke bezpečnosti veľmi opatrná a nič nenecháva na náhodu.
Miestna populácia má povinnú vojenskú službu pre mužov po dovŕšení 18 rokov, zatiaľ čo ženy sa môžu zúčastniť dobrovoľne. Služba trvá 165, 255 alebo 347 dní podľa typu výcviku. Po dokončení sa absolventi automaticky stávajú súčasťou záloh, ktoré v súčasnosti tvoria 900 000 mužov a žien z celkovej populácie 5,5 milióna osôb.
Podľa Raurama ide o najväčšiu bojovú silu v Európe, „väčšiu ako Veľká Británia, ako Francúzsko, ako Nemecko“. Vyhlásil tiež, že tieto zálohy slúžia na odradenie susedného Ruska od prípadného útoku.
Ďalšou vecou, ktorá je fínskym občanom vštepovaná, je nahlasovanie akejkoľvek podozrivej záležitosti úradom. „Fínska polícia, tajná služba a armáda ľuďom odkazujú: Vymyká sa niečo normálu? Povedzte nám to, prosím. Zavolajte, pošlite správu, my sa na to pozrieme,“ vysvetlil šéf Fortumu.
Tretím pilierom fínskej bezpečnosti sú pravidelné výcviky a cvičenia – ako vojenské, tak aj civilné. Zúčastňujú sa na nich všetky zložky spoločnosti vrátane škôl, úradov, firiem a inštitúcií. Tieto cvičenia sa organizujú na štátnej aj lokálnej úrovni s cieľom pripraviť obyvateľstvo na rôzne typy núdzových situácií, ako sú prírodné katastrofy, krízy a vojnové situácie. Na cvičeniach civilnej obrany sa verejnosť učí, ako sa rýchlo evakuovať do všadeprítomných núdzových úkrytov, ako poskytnúť prvú pomoc alebo ako sa správať vo vojnových podmienkach.
Tento výcvik sa týka aj štátnej energetickej spoločnosti Fortum. „Za posledné tri roky sme absolvovali desiatky a desiatky cvičení s rôznymi orgánmi v celej krajine a tiež naprieč štátmi. Najväčšieho cvičenia sa zúčastnilo 70 rôznych orgánov,“ opísal Rauramo.
V jednote je sila
Podľa šéfa Eurelectricu Rubyho je v dnešnej dobe nepriateľských síl dôležitá jednota: „Protivníci a konkurenti Európy by nás radi videli uviaznutých v boji o to, ktorá nízkouhlíková technológia je lepšia. Radi by nás videli rozdelených, bojujúcich proti sebe a neschopných napredovať, pretože sa nedokážeme dohodnúť, ktorá technológia je dostatočne dobrá.“
Ruby tiež vyjadril nespokojnosť s opatrením Nórska, ktoré chce po zmenách vo vláde prestať dodávať elektrinu do EÚ: „Myslím si, že toto rozhodnutie je sklamaním a v konečnom dôsledku si Nórsko ublíži,“ skonštatoval.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
