Macron reaguje na vylúčenie EÚ z mierových rozhovorov, zvoláva mimoriadne zasadnutie
Podľa USA nie je pre Európanov miesto pri rokovacom stole o mieri na Ukrajine. USA chcú prevziať len úlohu neutrálneho sprostredkovateľa medzi Putinom a Zelenským. V dôsledku toho francúzsky prezident Macron pozval niekoľko hláv štátov EÚ na pondelkové mimoriadne stretnutie v Paríži.
Podľa slov amerického vyslanca pre Ukrajinu Keitha Kellogga sa neplánuje zapojenie Európanov do rokovaní o mieri na Ukrajine. Povedal to neformálne na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii 15. februára v odpovedi na otázku z publika.
Podľa správ z tlače a vyjadrenia spravodajcu „Bayerischer Rundfunk“ Vasilija Goloda zo 16. februára v Mníchove aj USA vidia svoju úlohu v plánovaných rokovaniach medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským len ako neutrálny sprostredkovateľ alebo arbiter.
„Ako krieda na tabuli“
Samotný Kellogg na to metaforicky nadviazal na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii: Nebolo reálne, aby sa hlavy európskych štátov a vlád zapojili do mierových rokovaní. „Možno je to ako krieda na tabuli, možno to trochu škrípe, ale poviem vám niečo, čo je naozaj úprimné,“ povedal Kellogg priateľsky.
Pokračoval: „Svojim európskym priateľom hovorím: zapojte sa do diskusie, nie tým, že sa budete sťažovať, že by ste mohli, áno alebo nie, byť pri stole, ale tým, že predložíte konkrétne návrhy a nápady a zvýšite výdavky [na obranu].“ Kellogg uviedol, že jedným z dôvodov neúspechu predchádzajúcich mierových rokovaní bolo, že sa do nich zapojilo príliš veľa krajín. „Nepôjdeme touto cestou,“ zdôraznil Trumpov hlavný vyjednávač pre Ukrajinu.
Európa poskytne vojenské jednotky, USA sa chystajú zarobiť
Podľa vyhlásenia generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho USA zaslali žiadosť aj všetkým krajinám EÚ a Spojenému kráľovstvu. Európania majú odpovedať, koľko vojakov by boli pripravení poskytnúť na udržanie mieru na Ukrajine.
Denník Guardian cituje nemenovaného európskeho diplomata, ktorý vraj počas bezpečnostnej konferencie povedal: „Vyzerá to tak, že sa od Európy žiada, aby dohliadala na dohodu, na ktorej vyjednávaní sa priamo nepodieľala. Donald Trump sa medzitým snaží získať kontrolu nad 50 percentami ukrajinských vzácnych nerastných surovín.“
Macron preberá iniciatívu
Vzhľadom na možnú marginalizáciu Európanov v mierových rokovaniach zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron vedúce hlavy európskych štátov na mimoriadne zasadnutie do Paríža v pondelok 17. februára, hneď po skončení Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. V sobotu to počas panelovej diskusie na bezpečnostnej konferencii oznámil poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. Sikorského vyhlásenie potvrdila francúzska zahraničná televízia France24 a viaceré tlačové agentúry.
„France 24“ tiež vysvetlila pozadie plánovaného stretnutia: „Po tlaku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine sa Európa teraz sústreďuje na otázku, akú konkrétnu úlohu môže zohrať pri poskytovaní bezpečnostných záruk pre Ukrajinu a ako možno posilniť kolektívnu bezpečnosť Európy.“
„Prezident Trump má prístup, ktorý Rusi nazývajú razvedka bojom – ‚prieskum bojom‘. Vyvíjate nátlak a potom sledujete, čo sa stane. A až potom zmeníte svoj postoj. To je legitímna taktika. A my musíme reagovať,“ hovorí poľský politik.
Francúzsko a Anglicko sa ujali vedenia
Na mimoriadne zasadnutie v Paríži boli pozvaní generálny tajomník NATO Mark Rutte a hlavy štátov a vlád Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva a Poľska, uviedol 16. septembra denník The Guardian s odvolaním sa na zdroje z úradu britského premiéra Keira Starmera.
Na stretnutí sa má diskutovať o tom, ako a kedy môže Ukrajina získať členstvo v NATO, čo je cieľ, s ktorým Trump výslovne nesúhlasí. Podľa viacerých britských tlačových agentúr sa bude diskutovať aj o tom, ako by Ukrajine mohli byť ponúknuté bezpečnostné záruky, „buď zo strany NATO, alebo európskych síl“.
Keir Starmer chce potom výsledky osobne predstaviť americkému prezidentovi tento týždeň vo Washingtone. Britskej tlači povedal: „Toto je jedinečný okamih pre našu národnú bezpečnosť, pretože sa boríme s realitou dnešného sveta a hrozbou, ktorej čelíme zo strany Ruska. Je zrejmé, že Európa musí prevziať väčšiu úlohu v NATO, keď budeme spolupracovať so Spojenými štátmi, aby sme zabezpečili budúcnosť Ukrajiny a čelili hrozbe zo strany Ruska.“
Zatiaľ čo Európania chcú v Paríži rokovať o ďalších krokoch, Trump sa má tento týždeň stretnúť aj s Putinom v Saudskej Arábii, aby sa pripravil na mierové rokovania medzi Putinom a Zelenským.
Britský minister zahraničných vecí David Lammy v Mníchove jasne vyjadril ďalší britský postoj: „Vieme, že toto [Ukrajina] je frontová línia nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Európu. Vieme tiež, že Putin neodíde, aj keď dosiahneme mier na základe rokovaní. Je to existenčná otázka pre Európu.“ Na rozdiel od všetkých ostatných Európanov prejavil Lammy pochopenie aj pre prístup USA. Chápal, prečo sa USA teraz sústreďujú na svoje bezpečnostné záujmy v Tichomorí, „kde je Čína veľkou ekonomickou aj vojenskou mocnosťou“.
Problémy v európskom a indo-tichomorskom regióne majú v súčasnosti pre USA približne rovnaký význam. Tak tomu bolo už počas druhej svetovej vojny. Lammy však nepriamo naznačoval, že odbremenením Európanov na ich vlastnom kontinente by USA získali väčší manévrovací priestor v Tichomorí proti komunistickej Číne.
„Moment pravdy“
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková (Zelení) v Mníchove povedala, že svet prežíva „okamih pravdy“. Potvrdila právo Európy zúčastniť sa na rokovaniach a dodala, že „ak to nebude európsky mier, nemôže byť dlhodobý mier“.
Zelenskyj v Mníchove lamentoval: „Pred niekoľkými dňami mi prezident Trump povedal o svojom rozhovore s Putinom. Ani raz sa nezmienil o tom, že Amerika potrebuje Európu. To hovorí o mnohom. Staré časy, keď Amerika podporovala Európu len preto, že ju vždy podporovala, sú preč,“ upozornil ukrajinský prezident. A pokračoval: „V súčasnosti je to pre nás veľmi dôležité. „Žiadne rozhodnutia o Ukrajine bez Ukrajiny. Žiadne rozhodnutia o Európe bez Európy.“
Do debaty na sociálnych sieťach sa podľa agentúry Reuters zapojil aj poľský premiér Donald Tusk: „Európa naliehavo potrebuje vlastný akčný plán pre Ukrajinu a našu bezpečnosť, inak budú o našej budúcnosti rozhodovať iní globálni hráči.“
Vplyv Mníchovskej konferencie
Tohtoročná Mníchovská bezpečnostná konferencia sa zapísala do histórie. Američanmi. Boli zastúpení v hojnom počte a známymi osobnosťami, predovšetkým viceprezidentom Jamesom Davidom Vanceom, ktorý v prekvapujúcom prejave varoval pred údajnou stratou slobody prejavu v Európe a v jej dôsledku vidí ohrozenie európskych demokracií.
Predovšetkým však predtým ohlásené a v Mníchove potvrdené jednostranné kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa v mierových rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom rozbúrili emócie európskych lídrov do takej miery, že Spojené kráľovstvo, ktoré zo všetkých krajín vystúpilo z EÚ, zrazu presadzuje európsku iniciatívu, aby sa vyhlo tomu, že zostane pozadu za USA. Britský premiér Starmer chce osobne prezentovať výsledky stretnutia hláv európskych štátov v Oválnej pracovni vo Washingtone, ak Trump už tento týždeň nebude rokovať s Putinom v Saudskej Arábii.
Na zrejmý výsledok tohtoročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie si ešte musíme počkať: Európania, ktorí sú často pomalí v rozhodovaní a často spokojní so svojím sebavedomím, boli Američanmi zaskočení vo viacerých ohľadoch. Je však možné, že práve takáto taktika pomôže EÚ raz sa nad sebou zamyslieť a spoločne efektívnejšie a rýchlejšie dosiahnuť a realizovať výsledky.
O autorovi: Tom Goeller je novinár, amerikanista a politológ. Pracoval ako korešpondent vo Washingtone a v Berlíne, okrem iného pre noviny The Washington Times v americkom hlavnom meste. Od apríla 2024 píše okrem iného pre denník Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
