Sobota 22. februára, 2025
Vstup do uhoľnej bane Datai v čínskom meste Mentougou 11. decembra 2019. (Foto: Greg Baker/AFP via Getty Images)
»

Výstavba uhoľných elektrární v Číne dosiahla 10-ročné maximum

V Číne pokračuje boom výstavby uhoľných elektrární napriek prísľubom postupného znižovania počtov. Podľa energetických analytikov to „nie je prekvapujúce“.

Podľa novej správy fínskeho Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA), ktorá bola zverejnená 13. februára, dosiahla výstavba uhoľných elektrární v Číne najvyššiu úroveň za posledných desať rokov.

Čína, poháňaná záujmami priemyslu, začala v roku 2024 výstavbu uhoľných elektrární s celkovým výkonom 94,5 gigawattu, čo je najvyššia kapacita od roku 2015.

„Ak si uhlie udrží vysoký podiel v čínskom energetickom systéme príliš dlho, bude oveľa ťažšie dosiahnuť rýchly pokles emisií,“ uviedol výskumník CREA Qi Qin.

„Súčasný tlak Číny na nové uhoľné elektrárne je poháňaný predovšetkým záujmami priemyslu, ktorý presadzuje expanziu uhlia pod heslom energetickej bezpečnosti.“

V roku 2024 viac ako 75 % novo schválených kapacít uhoľnej energetiky podporovali uhoľné spoločnosti alebo energetické skupiny s ťažbou uhlia.

Správe poznamenáva, že nové dohody o uhoľnej energii obmedzili priestor pre obnoviteľné zdroje energie v čínskej elektrickej sieti.

Vodca Čínskej komunistickej strany (ČKS) Si Ťin-pching sa zaviazal, že Čína od roku 2026 začne postupne zmenšovať využívanie uhlia, aby znížila emisie skleníkových plynov.

Na samite klimatických lídrov pod vedením USA v roku 2021 povedal, že režim „prísne obmedzí nárast spotreby uhlia“ v päťročnom období od roku 2021 do roku 2025 a „postupne ho zníži“ v päťročnom období od roku 2026 do roku 2030.

Si vtedy uviedol, že spotreba uhlia v Číne – zďaleka najvyššia na svete – dosiahne vrchol v roku 2025 a potom začne klesať.

Rýchle expandovanie

Čína je najviac znečisťujúcou krajinou sveta a od roku 2006 je najväčším ročným producentom skleníkových plynov na svete. Celkové emisie Číny sú dvakrát vyššie ako emisie Spojených štátov a predstavujú takmer tretinu všetkých emisií na svete.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry prevažná väčšina emisií oxidu uhličitého v energetickom sektore – 79 % – pochádza z uhlia. V informačnom liste o zneužívaní životného prostredia v Číne v roku 2020, ktorý vydala vláda USA, sa uvádza, že Peking je najväčším svetovým producentom skleníkových plynov; najväčším zdrojom morského odpadu; hlavným páchateľom nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu; a najväčším svetovým spotrebiteľom pašovaných produktov z voľne žijúcich živočíchov a dreva.

V správe sa cituje vtedajší minister zahraničných vecí Mike Pompeo: „Príliš veľká časť hospodárstva Čínskej komunistickej strany je postavená na úmyselnom ignorovaní kvality ovzdušia, pôdy a vody. Čínsky ľud – a svet – si zaslúži niečo lepšie.“

Odborník na energetiku David Turver pre Epoch Times povedal, že správa o zvyšujúcej sa spotrebe uhlia v Číne „nie je prekvapujúca“.

„Stačí sa pozrieť na trend v energetickom mixe Číny, aby ste videli, že naďalej rapídne rozširuje využívanie uhlia,“ uviedol.

Turver uviedol, že Čína nie je jediná. Údaje za rok 2023 ukazujú, že spotreba uhlia, ropy a plynu „bola v roku 2023 rekordne vysoká“.

„Tieto údaje o Číne len ukazujú, že používanie uhlia bude ďalej expandovať,“ povedal.

Turver na svojom Substacku vysvetlil, že celkové globálne emisie vzrástli v roku 2023 o viac ako sú celkové emisie Veľkej Británie. Tie sú teraz „nižšie ako kedykoľvek od generálneho štrajku v roku 1926“.

Dodal, že kroky Číny „viac než negujú to, čo [Veľká Británia] robí na zníženie emisií“.

Cieľ nula emisií

Kathryn Porterová, energetická konzultantka spoločnosti Watt-Logic, pre Epoch Times uviedla, že ak Čína potrebuje kapacity, postaví a využije, čo môže, a to vrátane uhlia. „Paradoxne, politika čistej nuly (net-zero) v Európe tlačí priemyselné odvetvia k presunu do Číny,“ skonštatovala.

Porterová uviedla, že to zvyšuje globálne emisie dvoma spôsobmi: Čína má špinavšiu energiu a tovar sa následne musí prepravovať do Európy.

„Takže áno, nielenže to neguje úsilie Západu o čistú nulu, ale toto úsilie spôsobuje vyššie emisie tým, že priemyselné odvetvia sa presúvajú do Číny, kde je energia lacnejšia, pretože má slabšie regulácie snažiace sa o čistú nulu,“ povedala.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj