Zelenskyj vyzval na vytvorenie európskych ozbrojených síl. Za prírodné zdroje požaduje od USA lepšie bezpečnostné záruky
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj očakáva od USA pevnejšie bezpečnostné záruky, skôr než bude ochotný prijať dohodu o poskytnutí prístupu k nerastom vzácnych zemín a ďalším prírodným zdrojom jeho krajiny.
Zelenskyj a americký prezident Donald Trump nedávno začali rokovať o dohode, na základe ktorej by USA mohli naďalej poskytovať pomoc krajine výmenou za prístup k prírodným zdrojom Ukrajiny. Minulý týždeň Trump uviedol, že USA môžu v rámci tejto dohody získať ukrajinské prírodné zdroje v hodnote až 500 miliárd dolárov.
Zelenskyj sa 12. februára stretol s americkým ministrom financií Scottom Bessentom s cieľom pokročiť v rokovaniach. Následne sa 14. februára stretol s viceprezidentom JD Vanceom a ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, avšak ku konečnej dohode zatiaľ nedospeli.
Keď ukrajinský líder hovoril s novinármi počas výročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie v Nemecku, povedal, že zatiaľ nevidí dostatočne konkrétne bezpečnostné záruky pre svoju krajinu.
„To je pre mňa veľmi dôležité: prepojenie určitého druhu bezpečnostných záruk s určitým druhom investícií,“ povedal Zelenskyj.
Novinári požiadali ukrajinského lídra, aby podrobne opísal návrh, ktorý doteraz predložila Trumpova administratíva.
„Dnes to nie je v našom záujme,“ odpovedal Zelenskyj. „Nie je to v záujme suverénnej Ukrajiny.“
Novinárka Christiane Amanpourová predtým počas dňa viedla s ukrajinským lídrom rozhovor na rôzne témy vrátane navrhovanej dohody so Spojenými štátmi. Naliehala na ukrajinského lídra, aby povedal, či si myslí, že obchod so zdrojmi jeho krajiny v hodnote 500 miliárd dolárov je férový.
„Stále rokujeme,“ odpovedal Zelenskyj bez toho, aby sa konkrétnejšie vyjadril k sume pol bilióna dolárov, ktorú Trump uviedol.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 USA vyčlenili na pomoc súvisiacu s Ukrajinou približne 174 miliárd dolárov vrátane zbraní, finančnej podpory a inej pomoci.
Denník Epoch Times sa obrátil na Biely dom so žiadosťou o komentár k rokovaniam o dohode o nerastných surovinách, ale do času tlače nedostal odpoveď.
Trump 7. februára uviedol, že Spojené štáty vyčlenili na obranu Ukrajiny viac než 300 miliárd USD, zatiaľ čo európske príspevky predstavujú približne 100 miliárd USD.
Zelenskyj opakovane vyzdvihol medzinárodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu ako kľúčovú zložku akéhokoľvek konečného mierového urovnania s Ruskom.
Európske ozbrojené sily
V sobotu (15. 2.) Zelenskyj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyzval na vytvorenie nových mnohonárodných európskych vojenských síl. Vytvorenie európskych ozbrojených síl je podľa neho nevyhnutné na zabezpečenie budúceho mieru v regióne, keďže Spojené štáty sa zameriavajú na iné oblasti.
„Skutočne verím, že nastal ten čas,“ povedal. „Musia sa vytvoriť ozbrojené sily Európy.“
„Staré časy, keď Amerika podporovala Európu len preto, že to vždy robila, sú preč,“ dodal.
Zelenskyj povedal, že trojročný boj Ukrajiny proti ruskej invázii dokazuje, že existuje základ pre vytvorenie celoeurópskej armády, o ktorej už dlho diskutujú niektoré časti vedenia kontinentu.
Nie je však jasné, ako hlboko táto podpora siaha a či pokračujúce diplomatické boje medzi Európskou úniou (EÚ) a Spojenými štátmi môžu Európu dotlačiť k vytvoreniu regionálnej armády alebo európskej alternatívy NATO.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová začiatkom tohto týždňa schválila uvoľnenie fiškálnych pravidiel, aby mohli krajiny EÚ vynakladať viac prostriedkov na obranu.
„Nech nie sú žiadne pochybnosti, som presvedčená, že pokiaľ ide o európsku bezpečnosť, Európa musí urobiť viac, Európa musí priniesť viac, a aby sme to dosiahli, potrebujeme zvýšiť európske výdavky na obranu,“ povedala v piatok v Mníchove.
Von der Leyenová dodala, že štáty EÚ vynakladajú na obranu v priemere približne dve percentá svojho HDP, ale pravdepodobne by potrebovali zvýšiť tieto výdavky na viac ako tri percentá.
To by bolo stále výrazne menej ako 5 %, k čomu svojich spojencov v NATO vyzvala Trumpova administratíva. Samotné Spojené štáty tento cieľ nesplnili od roku 1990.
Európski lídri sa myšlienkou vytvorenia kombinovaných vojenských síl zaoberajú už nejaký čas. Pocit naliehavosti vzhľadom na ruskú inváziu a vrtochy v postojoch Trumpovej administratívy voči Európe tieto tendencie môžu zosilňovať.
Niektorí európski lídri začali v tichosti pracovať na pláne vyslania jednotiek na Ukrajinu, aby pomohli presadiť akékoľvek budúce mierové riešenie s Ruskom. Toto úsilie by mohlo prerásť do formálnejších spoločných vojenských síl.
K pocitu naliehavosti prispieva aj obava, že Spojené štáty sa v otázkach regionálneho mieru a dohody o ukončení vojny na Ukrajine budú snažiť vedenie EÚ odsunúť na vedľajšiu koľaj.
Generálporučík vo výslužbe Keith Kellogg, Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko, nedávno vylúčil európske vedenie z akýchkoľvek ukrajinsko-ruských rokovaní napriek Zelenského výzve, aby sa Európa zúčastnila.
V prejave na podujatí, ktoré začiatkom mesiaca usporiadal ukrajinský magnát, Kellogg povedal, že podľa neho sa myšlienka účasti Európy na ukrajinsko-ruských rozhovoroch o prímerí „nezrealizuje“.
„Za rokovacím stolom môžete mať Ukrajincov, Rusov a jednoznačne aj Američanov,“ povedal Kellogg.
Zelenskyj vyjadril frustráciu z toho, že vedenie USA sa snaží eliminovať úlohu Európy pri rokovaniach o urovnaní najväčšej vojny v Európe od čias druhej svetovej vojny.
„Ukrajina nikdy nebude akceptovať dohody uzavreté za naším chrbtom bez našej účasti a rovnaké pravidlo by malo platiť pre celú Európu,“ povedal Zelenskyj. „Pred niekoľkými dňami mi prezident Trump povedal o svojom rozhovore s Putinom. Ani raz sa nezmienil o tom, že Amerika potrebuje Európu za rokovacím stolom. To hovorí o mnohom.“
Rovnako, povedal Zelenskyj, by malo byť európske partnerstvo s Ukrajinou „rovnocenné s americkému“.
Americký minister obrany Pete Hegseth 12. februára v sídle NATO oznámil, že Spojené štáty sa presúvajú z európskeho divadla a európski členovia musia urobiť viac pre svoju vlastnú kolektívnu bezpečnosť. Hegseth ďalej odmietol úvahy o vstupe Ukrajiny do aliancie.
Článok päť Severoatlantickej zmluvy, ktorý je základným dokumentom aliancie NATO, stanovuje, že jednotliví členovia aliancie majú útok na jedného člena považovať za útok na celú alianciu a zaviazať sa, že pomôžu napadnutému členovi.
„Každá bezpečnostná záruka musí byť podporená schopnými európskymi a mimoeurópskymi jednotkami. Ak budú tieto jednotky kedykoľvek vyslané na Ukrajinu ako mierové sily, mali by byť nasadené ako súčasť misie mimo NATO a nemal by sa na ne vzťahovať článok päť,“ povedal Hegseth spojencom NATO.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
