Rusko využíva kľúčový juhoafrický prístav na hľadanie nerastných surovín v Antarktíde
Veľká časť ruskej flotily zameranej na prieskum ložísk ropy a zemného plynu v súčasnosti využíva najväčší juhoafrický prístav ako odrazový mostík pre expedície do Antarktídy – poslednej dosiaľ nevyťaženej oblasti planéty.
Kremeľská spoločnosť na prieskum nerastných surovín Rosgeo, ktorá sídli v Kapskom Meste ( jednom z piatich „vstupných prístavov“ do Antarktídy) a má k dispozícii moskovské lode na seizmický prieskum, sa svoje aktivity v Antarktíde nesnaží nijako skrývať.
Vo februári 2020 tu vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že v ekologicky citlivom Južnom oceáne našla ložiská zodpovedajúce 500 miliardám barelov ropy a plynu.
Celosvetová ročná spotreba ropy je približne 35 miliárd barelov. Spoločnosť Rosgeo trvá na tom, že prieskum vykonáva „výlučne na vedecké účely“ a nemá v úmysle „ťažiť nerasty“ v Antarktíde.
Takéto konanie by bolo v rozpore s časťou Zmluvy o Antarktíde z roku 1959 ratifikovanej Ruskom a ďalšími 28 krajinami vrátane Juhoafrickej republiky. Zákaz ťažby v tejto oblasti vstúpil do platnosti v roku 1998 na základe Madridského protokolu, ktorý je súčasťou zmluvy o ochrane životného prostredia.
Od invázie prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu vo februári 2022 sa juhoafrická vláda stala kľúčovým spojencom Moskvy. Vo svojich vodách umožňuje ruským plavidlám bezpečný prejazd a tiež im umožňuje kotviť vo svojich prístavoch, ktoré sú najrozvinutejšie na kontinente.
„Bez Južnej Afriky by bolo pre Rusko veľmi ťažké dostať sa do Antarktídy cez iné vstupné krajiny,“ povedala pre The Epoch Times environmentálna výskumná pracovníčka z Kapského Mesta Liz McDaidová a dodala: „Rusko sa môže dostať do Antarktídy len veľmi ťažko. Austrália, Nový Zéland a Čile vyhlásili, že nedovolia ruským prieskumným lodiam zakotviť v ich prístavoch kvôli Putinovej invázii (na Ukrajinu) a z obáv z ruských aktivít v Južnom oceáne, ktoré môžu spôsobiť nepredstaviteľné škody v jednej z posledných nedotknutých ekologických oblastí na Zemi.“
McDaidová uviedol o Argentíne, že je ďalšou vstupnou bránou v súčasnosti schopnou poskytnúť ruskej stanici v západnej Antarktíde „iba obmedzenú podporu“.
Juhoafrická republika, jedna z krajín najbližšie k Antarktíde, udržiava na zamrznutom kontinente výskumnú základňu. Najvyšší polárny úradník Pretórie Lisolomzi Fikizolo z Ministerstva lesníctva, rybolovu a životného prostredia bol minulý týždeň predvolaný do parlamentu, kde ho opozičné strany vypočúvali v súvislosti s jeho zjavnou spoluprácou s Ruskom pri jeho prieskumných aktivitách v Antarktíde.
Fikizolo opakovane tvrdil, že jeho ministerstvo nevie, čo Rusko v regióne robí, a to napriek pomerne častým vyhláseniam Rosgea vydávaným kanceláriou v Kapskom Meste, v ktorých sa opisujú ruské prieskumné aktivity.
Podľa Fikizola je Juhoafrická republika „naďalej odhodlaná zachovať jedinečný charakter tejto oblasti“. Dodal, že jeho ministerstvo je „úplne proti akémukoľvek ťažobnému výskumu“ v Antarktíde.
Keď opoziční poslanci Fikizola upozornili, čo robí spoločnosť Rosgeo a ako využíva Kapské mesto pre základňu na svoje operácie, odpovedal: „To sú obvinenia bez dôkazov.“
Po predložení vlastného vyhlásenia spoločnosti Rosgeo z roku 2020, v ktorom spoločnosť bez ostychu priznáva rozsiahly a úspešný výskum ložísk ropy a zemného plynu v Antarktíde, pán Fikizolo povedal, že si musí dokument „preštudovať“, kým bude ďalej reagovať.
Zároveň mu bola predložená výročná správa spoločnosti Polar Marine Geoscience Expedition (PMGE) za rok 2021. PMGE je sprivatizovaná dcérska firma spoločnosti Rosgea so sídlom v Petrohrade, často operujúca z Kapského mesta. V správe spoločnosť podrobne popísala, ako Kremeľ podporil jej misiu „vybudovať informačnú základňu“ zameranú na „potenciálne zdroje nerastných surovín v Antarktíde“.
V minulom roku, opäť s využitím Kapského mesta ako štartovacej rampy, lode spoločnosti PMGE skúmali Weddellovo more v západnej Antarktíde. Snahy medzinárodných environmentálnych organizácií vyhlásiť toto more za „chránenú morskú oblasť“ v posledných rokoch zlyhali najmä pre odpor Číny a Ruska.
Ruský poskytovateľ vedeckého polárneho výskumu, Arktický a antarktický výskumný inštitút (AARI) tiež potvrdil dokončenie „seizmických prieskumov“ v kontinentálnej východnej Antarktíde v lete 2021 – 2022.
Fikizolo tiež uviedol, že „nemá čo povedať“ k ruským štátnym dokumentom podrobne opisujúcim „veľkú víziu Kremľa pre Biely kontinent a jeho okolie“.
Podľa ruských štátnych dokumentov, akéhosi „akčného plánu“ (pdf), budú od roku 2021 ruské štátne subjekty Rosgeo, AARI, vodohospodárska agentúra Roshydromet a agentúra pre nerastné suroviny Rosnedra skúmať „geologickú štruktúru a nerastné suroviny“ Antarktídy vrátane uhlia, medi, diamantov, zlata, železnej rudy a uránu – a to pozemnou, vzdušnou a námornou cestou.
Denník Epoch Times sa obrátil na ruské ministerstvá prírodných zdrojov a zahraničných vecí so žiadosťou o komentár, ale nedostal odpoveď.
Fikizolo počas parlamentného vypočutia v Kapskom Meste povedal, že juhoafrická vláda nemôže vyšetrovať ruské aktivity v Antarktíde „aj keby chcela… lebo sa jednoducho odohrávajú na cudzom území“.
„Postoj juhoafrickej vlády k ruským aktivitám v Antarktíde je smiešny,“ povedal McDaid. „Od začiatku roku 2000 sa ruské štátne agentúry chvália objavom obrovských ropných polí v morských sedimentárnych panvách kontinentu a jeho surovinovým potenciálom. Prečo by ste takto hovorili, ak nemáte v úmysle svoje nálezy komerčne využiť?“
Juhoafrické ministerstvo životného prostredia uviedlo pre denník The Epoch Times, že je „spravodlivé“ ponúknuť ruským expedíciám do Antarktídy „všetku pomoc“, pretože ide o „vedecké výskumné misie“.
Dr. Alan Hemmings, odborník na správu Antarktídy z Canterburskej univerzity na Novom Zélande však uviedol, že samotné Rusko „prakticky priznalo“, že na kontinente vykonáva „prieskum“ s cieľom identifikovať oblasti s potenciálnym zdrojov nerastných surovín.
Pre denník The Epoch Times povedal, že prieskum v Antarktíde zakazuje Madridský protokol, ktorý zakazuje „akúkoľvek činnosť súvisiacu s nerastnými zdrojmi“ v Antarktíde. „Samozrejme, že pri hľadaní ropy a plynu ide o vedu a výskum, ale v konečnom dôsledku ide o geologický prieskum ropy a plynu. Tvrdiť opak je absurdné,“ hovorí Hemmings zúčastňujúci sa ako pozorovateľ na rokovaniach, ktoré viedli k Madridskému protokolu.
„Všetky prítomné krajiny vrátane Južnej Afriky a Ruska sa zhodli na tom, že prieskum je prvou z troch fáz činnosti v oblasti nerastných surovín a je úplne oddelený od vedeckého výskumu.“
Podľa McDaida Rusko s podporou Juhoafrickej republiky zneužíva zásadu „slobody vedeckého výskumu“ obsiahnutú v zmluve „tým, že sa snaží vydávať prieskum za obyčajnú geológiu“. Dr. Hemmings je súčasťou rozrastajúcej sa skupiny akademikov a ekológov, ktorí chcú „trvalý zákaz“ ťažby nerastných surovín v Antarktíde. Zdôraznil, že podmienky Madridského protokolu sú predmetom možného opätovného prerokovania v roku 2048.
„Je možné, že väčšina zmluvných štátov bude hlasovať za zmenu zákonov o ťažbe v Antarktíde,“ povedal Hemmings. „Sme svedkami krokov v tomto smere, najmä zo strany Ruska, ale aj ďalších krajín. Napríklad India predložila parlamentu nový zákon o Antarktíde obsahujúci ustanovenie o aktivitách v oblasti nerastných surovín, ktoré indická vláda považuje za vedecký výskum.“
Elizabeth Buchananová, odborníčka na polárnu geopolitiku z austrálskej Deakin University a pracovníčka Inštitútu moderných vojen vo West Pointe uviedla, že ťažba v Antarktíde by bola možná len vtedy, ak by ceny ropy trvalo prekročili 150 dolárov za barel.
„Ruské aktivity v Antarktíde by mohli byť zamerané aj na potlačenie konkurencie na trhu. Je možné, že Moskva chce zabrániť ostatným krajinám, aby využili tieto zásoby ropy a stali sa jej energetickými konkurentmi na globálnej scéne,“ povedala pre The Epoch Times.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
