Argentína sa obracia chrbtom k WHO – Milei uprednostňuje „národnú suverenitu“
Po USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa sa aj Argentína rozhodla vystúpiť zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). V stredu 5. februára vláda v Buenos Aires potvrdila, že prezident Javier Milei inicioval formálne vystúpenie krajiny z tohto orgánu OSN.
Hovorca prezidenta Manuel Adorni pre denník „Buenos Aires Times“ uviedol, že Milei dal pokyn ministrovi zahraničných vecí Gerardovi Wertheinovi, aby stiahol účasť Argentíny vo WHO. Adorni sa vyjadril k motivácii tohto rozhodnutia: „Dôvodom sú hlboké rozdiely týkajúce sa riadenia zdravotníctva, najmä počas pandémie [COVID-19].“
Milei kritizuje lockdowny ako „zločin proti ľudskosti“ a obviňuje WHO
Adorni poukázal na opatrenia týkajúce sa koronavírusu, ktoré počas pandémie prijal Mileiho predchodca Alberto Fernández. WHO ako organizácia, ktorá v tom čase úzko spolupracovala s peronistickým prezidentom, bola čiastočne zodpovedná za „najdlhší lockdown v dejinách ľudstva“.
Argentína prvýkrát vstúpila do celonárodného lockdownu 19. marca 2020. Ten trval do 10. mája, v širšej oblasti Buenos Aires dokonca až do 17. júla toho istého roku. Po postupnej fáze opätovného otvorenia vláda od 8. novembra 2020 opäť zaviedla ďalekosiahle obmedzenia. Sloboda pohybu a hospodárstvo zostali obmedzené a od 22. do 31. mája 2021 došlo k ďalšiemu celonárodnému lockdownu.
V septembri 2024 Milei na Valnom zhromaždení OSN označil lockdown za „zločin proti ľudskosti“. WHO nikdy priamo neodporučila lockdowny v súvislosti s pandémiou. Od vlád však požadovala „agresívne opatrenia“. Niektoré z nich išli nad rámec odporúčaní WHO týkajúcich sa izolácie nakazených osôb a karantény kontaktných osôb.
Vládni predstavitelia odhadujú ročné úspory vo výške 10 miliónov USD
Hovorca prezidenta Milei vysvetlil, že odstúpenie Argentíny „poskytne krajine väčšiu flexibilitu pri realizácii opatrení, ktoré sú prispôsobené záujmom Argentíny“. Výsledkom odstúpenia by bola aj väčšia dostupnosť zdrojov a „opätovné potvrdenie našej cesty k tomu, aby sme sa stali krajinou so suverenitou v otázkach zdravia“.
Podľa Adorniho Argentína nedostáva od WHO žiadne finančné prostriedky na riadenie zdravotníctva. Kritici tohto opatrenia to už predtým tvrdili na sociálnych sieťach. Odstúpenie by teda pre Argentínu nemalo za následok stratu finančných prostriedkov – a nemalo by ani vplyv na kvalitu zdravotníckych služieb.
Vládni predstavitelia pre noviny „La Nación“ uviedli, že odchod z WHO by pre argentínsky rozpočet znamenal ročnú úsporu vo výške desať miliónov amerických dolárov. Samotná organizácia uvádza členský príspevok Argentíny v roku 2024 vo výške 8,257 milióna eur. Manuel Adorni zdôraznil, že Argentína „nedovolí medzinárodnej organizácii zasahovať do našej suverenity a už vôbec nie do nášho zdravotníctva“.
Argentína po vzore Donalda Trumpa vystupuje z WHO
Prezident USA Donald Trump vystúpil z WHO už v prvý deň svojho druhého funkčného obdobia. Obvinil organizáciu, že zlyhala v reakcii na COVID-19 a zaujala nekritický postoj ku komunistickému režimu v Číne.
Nebola „schopná preukázať svoju nezávislosť od neprimeraného politického vplyvu členských štátov WHO“. Okrem toho WHO „naďalej požaduje od USA neoprávnene vysoké platby, ktoré sú neúmerné platbám ostatných krajín,“ dodal Trump.
V Taliansku predseda strany Lega Matteo Salvini inicioval parlamentnú iniciatívu za vystúpenie zo Svetovej zdravotníckej organizácie. Je však nepravdepodobné, že krajina z WHO vystúpi. Salviniho kritika sa stretla s pozitívnou odozvou aj u jeho koaličných partnerov. Najmä strana Forza Italia je však v dôsledku toho proti odchodu z organizácie.
Spojené štáty sú zďaleka najväčším donorom WHO. Ich odstúpenie by podľa jej radov spôsobilo veľkú dieru v rozpočte organizácie. To ovplyvní jej „schopnosť reagovať na globálne hrozby pre verejné zdravie“. Šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreysus vo svojom vyhlásení vyjadril nádej, že USA „prehodnotia svoje rozhodnutie“.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
