Dobrí poslucháči môžu zachrániť svet
Aktívne počúvanie, sebareflexia a hľadanie príčin prehlbujú vzťahy a budujú dôveru.
Žijeme v lavíne zvuku. Slová sa na nás valia zo všetkých strán – z rádia, televízie, podcastov, blogov – a každý sa chce podeliť o svoj názor. Zápasíme s vnútorným hlukom, neustálym šumom našich vlastných myšlienok, plánov, obáv, nádejí a ľútosti, ktoré nám hučia v ušiach. Uprostred všetkého tohto zvuku môže byť ťažké počúvať. Môže byť ťažké skutočne počuť, čo sa nám snaží povedať iný človek. Tak často druhých počúvame len na pol ucha, vnímame ich slová len napoly, pretože naša pozornosť je unášaná prúdom našich vlastných myšlienok alebo prívalom informácií z mobilného telefónu.
Skutočné počúvanie však v sebe nesie nesmiernu silu dobra. Silné schopnosti počúvania majú potenciál zlepšiť takmer každú oblasť nášho života, od práce cez rodinu až po politiku. Dobré počúvanie znižuje počet nedorozumení, zvyšuje prepojenie, prejavuje úctu k druhým a buduje dôveru. Podľa anglického spisovateľa Simona Sineka je počúvanie najlepší spôsob, ako si s niekým vybudovať dôveru, čo má následne vplyv na deeskaláciu konfliktov na všetkých úrovniach, od osobných až po medzinárodné. Sinek poznamenáva: „Počúvanie je spôsob, ako si s niekým vybudovať dôveru… je to spôsob, ako nájsť spoločnú reč v protikladoch v jednoduchých obchodných prípadoch, ale aj v zložitejších prípadoch v národnej politike, globálnej politike alebo vo vojne.“
Sinek tiež upozorňuje, že načúvanie sa takmer nikdy nevyučuje ako zručnosť. Mnohí z nás absolvovali kurz rétoriky, ale v žiadnom vysokoškolskom katalógu nenájdete predmet Úvod do počúvania.
„Ako kultúra považujeme počúvanie za automatický proces, o ktorom sa toho veľa povedať nedá,“ píše autor a esejista M. M. Owen. „Ak sa o počúvaní hovorí podrobnejšie, je to v kontexte profesionálnej komunikácie – ako o niečom, čo by mali rozvíjať lídri a mentori, ale čo môže zvyšok spoločnosti pokojne ignorovať.“
Napriek tomu, ako každá zručnosť, ani počúvanie nie je pre väčšinu z nás prirodzené – možno budeme potrebovať vedenie a prax, aby sme sa stali lepšími poslucháčmi a získali výhody, ktoré nám môže poskytnúť. A tie rozhodne stoja za to. „Dobre počúvať, trvalo mi príliš dlho, kým som to zistil,“ pokračuje Owen, „je to tak trochu kúzelný trik: obe strany sa uvoľnia, rozkvitnú, sú menej osamelé.“
Všetci by sme si určite mohli dovoliť byť o niečo menej osamelí.
Tento článok ponúka niekoľko tipov, ako sa stať lepším poslucháčom.
Cvičte sa v aktívnom počúvaní
M. M. Owen si všimol radosť z rozhovoru s niekým, kto venuje druhým plnú pozornosť, a aj sám chcel byť taký. Na svojej ceste k tomu, aby sa stal lepším poslucháčom, sa Owens obrátil na prácu psychológa 20. storočia Carla Rogersa, ktorý vytvoril pojem „aktívne počúvanie“.
Rogers veril, že pozorné, hlboké a súcitné počúvanie môže ľudí zmeniť, a túto techniku používal vo svojej terapeutickej praxi, hoci si myslel, že je rovnako použiteľná aj v každodennom živote. Owens povedal, že pre Rogersa bolo aktívne počúvanie „jednou z kľúčových zložiek toho, aby sa druhý človek cítil menej osamelý, menej zaseknutý a bol schopný lepšie vnímať sám seba“.
Podľa článku v Harvard Business Review má aktívne počúvanie tri časti:
- Kognitívna: Tento aspekt si vyžaduje, aby ste mentálne zamerali všetku svoju pozornosť na informácie, ktoré sa vám váš komunikačný partner snaží odovzdať – buď priamo (explicitne), alebo skryté medzi riadkami (implicitne).
- Emocionálna: Dobrý poslucháč si musí zachovať emocionálnu rovnováhu, aj keď sú informácie, ktoré prijíma, znepokojujúce. Kľúčovou emóciou, ktorú je nutné rozvíjať, je súcit.
- Behaviorálna: Nestačí len počúvať – druhá osoba musí vedieť, že ju počúvate. Dávate to najavo verbálnymi a neverbálnymi signálmi (napríklad očným kontaktom, prikývnutím a otočením sa smerom k hovoriacemu).
Keď sa kognitívne, emocionálne a behaviorálne otvoríte tomu, čo sa vám druhá osoba snaží oznámiť, umožníte tým skutočné stretnutie myslí a sŕdc. Je možné objaviť veci, o ktorých ani jedna strana nemala tušenie.
Parafrázujte slová druhého
Keď parafrázujete slová druhého, snažíte sa ich zopakovať a overiť si, či ste ich správne pochopili. To prináša mnoho výhod. Klinický psychológ Ali Mattu opisuje niektoré z nich: „Ukazuje to druhej osobe, že ju naozaj počúvate. Že vám skutočne záleží na tom, čo hovorí. Po druhé, núti vás to potlačiť tú časť mozgu, ktorá chce prerušovať alebo dávať rady, a naopak posilňuje zapojenie tej časti, ktorá sa týka empatie, pochopenia a súcitu.“
Mattu poznamenal, že tento proces môže objasniť nedorozumenia. Vo svojej vlastnej terapeutickej praxi zistil, že jeho reflexia klientových slov a skúseností je občas nesprávna. Niečo nepochopil alebo mu unikol dôležitý detail a nahlas vyslovené porozumenie umožňuje okamžité objasnenie.
Samozrejme, pri parafrázovaní je dôležité byť čo najpresnejší a najférovejší. Neprekrúcajte slová druhých podľa vlastných predstáv. To vyvoláva len frustráciu.
Známy psychológ Jordan Peterson túto techniku nazýva „zhrnutie k ich spokojnosti“. To znamená, že sa musíte uistiť, že dokážete preformulovať vyjadrenie partnera v rozhovore tak, aby ho považoval za presné a uspokojivé.
Vyhnite sa obracaniu pozornosti na seba
Pod povrchom zlých načúvacích schopností často číha nenápadné monštrum ega. Často nepočúvame, pretože sme príliš zaujatí sami sebou. Owen s brutálnou úprimnosťou priznáva: „Moje mladšie ja si užívalo konverzáciu. Ale nízky, neustály egoizmus znamenal, že to, čo som si naozaj užíval, bolo rozprávanie. Keď mal hovoriť niekto iný, počúvanie mi často pripadalo ako drina. Možno som pasívne vnímal, čo sa hovorí – ale väčšia časť mojej mysle snívala, spomínala, plánovala. Mal som vo zvyku skákať do reči.“
Keď sa snažíme skrotiť svoje ego a byť skutočne prítomní, keď druhí hovoria, učíme sa prestať blúdiť mysľou a začíname skutočne vnímať, čo vravia. Ale ego má aj rafinovanejšie triky. Jedným z nich je obrátenie pozornosti na seba – počúvame, ale len preto, aby sme to, čo sa hovorí, nejako presmerovali späť na seba.
„Dnes som musel zaplatiť naozaj veľký účet za inštalatéra,“ povie vám váš priateľ.
„Naozaj? Raz som musel zaplatiť 500 eur len za to, aby mi správne odtekal kuchynský drez. Neuveriteľné! Ten chlapík tu bol celý deň a zdalo sa, že sa len hrá s náradím, ale keď konečne…“
Je očividné, že som počúval len preto, aby som mohol opäť hovoriť – a len o sebe.
Usilujte sa o celkový význam
V prípade inštalatéra by pozorný poslucháč zrejme pochopil, že jeho priateľ hľadá pochopenie kvôli vysokému účtu. Jednoduché slová – „Mal som naozaj vysoký účet za inštalatéra“ – vypovedajú však len časť príbehu. Hovoriaci sa snaží vyjadriť viac než len to, pravdepodobne vyjadruje aj nejakú emóciu a hľadá súcit.
Carl Rogers chápal dôležitosť toho, aby sme sa snažili pochopiť nielen to, čo sa hovorí, ale aj prečo. Nazýval to „úplný význam“.
Owen to zhrnul takto: „Znamená to vnímať aj obsah toho, čo ľudia hovoria, ale aj (ešte jemnejšie) pocity alebo postoje, ktoré pod týmto obsahom ležia. Často je to práve pocit, čo sa v skutočnosti vyjadruje, pričom obsah je len toho formou. Zachytenie pocitu si vyžaduje skutočné sústredenie, najmä preto, že rozhodujúce sú neverbálne signály – zaváhania, mrmlanie, zmeny držania tela. Ak sa zamyslíme a počúvame len napoly, celkový význam nám úplne unikne.“
Keď počúvame len napoly a reakcia druhej osoby sa stretne s nepochopením alebo ľahostajnosťou, môže sa uzavrieť do seba. Možnosť spojenia sa vytratí tak rýchlo ako sfúknutá sviečka. Pochopiť slová, ale nie úplný význam, je často horšie ako nepochopiť vôbec nič.
V tomto článku vymenované techniky počúvania nie sú ani zďaleka všetky a ani ich vyskúšanie z vás nemusí urobiť lepšieho poslucháča. Ale každý krok smerom k hlbšiemu počúvaniu prinesie v pravý čas ovocie. Jordan Peterson o počúvaní poznamenáva: „Neexistuje nič, čo by vám ľudia nepovedali, ak ich budete počúvať.“
To môže byť veľký dar, ktorý nám umožní hlbšie sa spojiť s druhými a objaviť širší svet – ak sa rozhodneme skutočne otvoriť uši. Peterson ďalej spomína: „Vo svojej klinickej praxi som mal ľudí s mimoriadne vážnym intelektuálnym postihnutím, ktorí navyše trpeli najrôznejšími ďalšími poruchami, avšak ak som ich naozaj pozorne počúval, boli rovnako fascinujúci ako ktokoľvek, povedzeme, schopnejší a kompetentnejší z opačného konca spektra.“
Trpezlivé počúvanie druhých s plnou pozornosťou nám nielenže odhalí svet plnším spôsobom, ale môže nám tiež pomôcť vyliečiť rozpory, ktoré ho trápia.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
