Zo sabotáže podmorských káblov v Európe a Ázii je podozrivá Čína. Tu sú 4 najväčšie prípady z posledných dvoch rokov
Lode operujúce pod vlajkou komunistickej Číny sú spájané s pravdepodobnou sabotážou plynovodov a podmorských káblov.
Podmorské káble prechádzajú svetovými moriami a oceánmi a spájajú krajiny elektrickou energiou, zemným plynom a prístupom na internet.
Stovky tisíc kilometrov týchto káblov, ktoré niekedy nie sú širšie ako záhradná hadica, je rozmiestnených po celom svete a prenášajú približne 97 % svetovej komunikácie.
Ich všadeprítomnosť a význam pre udržanie modernej civilizácie z nich urobili častý cieľ medzinárodnej agresie, ktorá nemá charakter vojny, a niekedy sa nazýva ako „konflikt v šedej zóne“.
Len za posledný rok a pol došlo k minimálne 13 sabotážnym incidentom, keď boli podmorské káble preseknuté. Väčšina týchto podozrivých narušení sa pripisuje lodiam z Číny alebo Ruska a udiali sa v Baltskom mori a v Taiwanskom prielive.
V oboch regiónoch chcú mocnosti podozrivé z útokov postupovať – predovšetkým komunistická Čína, ktorá sa snaží presadiť svoje historické nároky na územie Taiwanu, a Rusko, ktoré sa snaží podkopať stabilitu Severoatlantickej aliancie (NATO).
Objavujú sa čoraz väčšie obavy, že menšie štáty, ako je Taiwan, by mohli byť v prípade konfliktu alebo inej krízy náhle odstrihnuté od komunikácie so zvyškom sveta alebo stratiť prístup ku kľúčovým dodávkam energie.
Na východe sa Taiwan momentálne snaží zabezpečiť svoju komunikáciu s vonkajším svetom po prípadnom útoku zo strany čínskeho režimu. Ostrovný štát však stále nemá potrebnú infraštruktúru ako napr. satelity s nízkou obežnou dráhou, ktorou by nahradil infraštruktúru založenú na podmorských kábloch.
Na Západe aliancia NATO rozmiestňuje vojnové lode, hliadkovacie lietadlá a bezpilotné lietadlá, aby sledovala morské trasy a zabránila veľkým sabotážam. Avšak čoraz viac zápasí s už aj tak obmedzenými rozpočtami na obranu a bezpečnosť.
Na rozdiel od Ruska, ktoré operácie vykonávalo výlučne v Baltskom mori, lode spájané s Čínou zrejme sabotovali káble v oboch regiónoch. Pravdepodobne ide o súčasť širšej stratégie na podkopanie existujúceho medzinárodného poriadku a zvýšenie vplyvu vládnucej Čínskej komunistickej strany (ČKS).
Prinášame prehľad štyroch najväčších incidentov prerušenia káblov za posledné dva roky, ktoré sú spájané s Čínou.
Január 2025: taiwanský telekomunikačný kábel
Nákladná loď Shunxin 39, ktorá patrí spoločnosti so sídlom v Hongkongu, ale je registrovaná v Kamerune a Tanzánii, poškodila jeden zo 14 káblov spájajúcich Taiwan s pevninskou Áziou.
Po tom čo taiwanská pobrežná stráž dostala hlásenie o problémoch s pripojením od miestnej telekomunikačnej spoločnosti Chunghwa Telecom, vyslala loď na prešetrenie poškodenia podmorského kábla na severnom pobreží ostrova.
Pobrežná stráž nadviazala s nákladnou loďou rádiovú komunikáciu, ale kvôli zlému počasiu sa na palubu lode nedokázala dostať. Úrady následne nariadili nákladnej lodi, aby sa vrátila do taiwanského prístavu Keelung, avšak loď pokračovala smerom do Číny.
Guo Wenjie, šéf spoločnosti Jie Yang Trading, ktorá loď vlastní, poprel, že by bol do incidentu zapojený. Zároveň však odmietol povedať, prečo sa loď zdržiavala vo vodách severne od Taiwanu už najmenej mesiac pred incidentom.
Na lodi sa pravdepodobne nachádzali dva automatické identifikačné systémy (AIS), čo sú námorné sledovacie zariadenia vysielajúce a prijímajúce informácie o identite, polohe, kurze a rýchlosti lode.
Jeden zo systémov identifikoval loď ako Shunxin 39 plaviacej sa pod čínskou vlajkou, a druhý ako Shunxin 39 plaviacej sa pod vlajkou Tanzánie.
Loď svoje identifikačné systémy vypla v deň incidentu. Súradnice GPS, ktoré získali taiwanské orgány, preukázali, že loď prechádzala cez viacero podmorských káblov, pravdepodobne s cieľom ich prerezať pomocou kotvy.
O niekoľko dní neskôr nákladná loď Bao Shun, plaviaca sa pod mongolskou vlajkou, ale s čínskym názvom, začala vykonávať cikcakovitý pohyb vo vodách neďaleko Taiwanu, pokiaľ ju pobrežná stráž neodohnala.
Taiwanské ministerstvo pre digitálne technológie uviedlo, že prerušenie morského kábla 3. januára služby neobmedzilo, keďže bola aktivovaná záložná linka.
Námestník taiwanského ministra pre digitálne záležitosti Chiueh Herming však poznamenal, že v roku 2025 sa už vyskytli štyri prípady porúch na podmorských kábloch, zatiaľ čo v rokoch 2024 a 2023 boli iba tri.
November 2024: komunikačné káble v Pobaltí
Nákladná loď Yi Peng 3, ktorú vlastní a prevádzkuje Čína, mala preťať dva dôležité komunikačné káble v Baltskom mori: jeden spája Fínsko s Nemecko a druhý Litvu so Švédskom.
Po opustení ruského prístavu Usť-Luga 15. novembra 2024 mala loď Yi Peng 3 prísť do oblasti nad prvým káblom, vypnúť automatický identifikačný systém a ťahať kotvu cikcakovitým pohybom viac než 160 kilometrov.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius označil incident za sabotáž. Loď bola dočasne zadržaná na mori. Išlo o prvý zásah zadržania lode od roku 1959.
Nejaký čas strážilo loď dánske námorníctvo. Medzinárodný tím zatiaľ rokoval s Čínou o vstupe na palubu v rámci vyšetrovania sabotáže.
Čínske orgány nakoniec pozvali zástupcov Švédska, Nemecka, Fínska a Dánska, aby sa počas vyšetrovania vedeného Čínou nalodili na plavidlo ako pozorovatelia.
Avšak švédskej strane, ktorá viedla európske vyšetrovanie, nebolo vstúpiť na palubu umožnené. Čína tiež odmietla žiadosti o presun lode do švédskych vôd, kde by severská krajina mala zákonné právo loď po dobu vyšetrovania zadržať.
17. decembra okolo lode prešiel ruský námorný remorkér s vypnutým automatickým identifikačným systémom. O štyri dni neskôr loď Yi Peng 3 samovoľne zdvihla kotvy a odplávala z regiónu do Indopacifiku. Činnosť lode európske mocnosti naďalej vyšetrujú ako akt sabotáže.
Október 2023: plynovod, optické vlákna
Predpokladá sa, že čínska kontajnerová loď pod hongkongskou vlajkou s názvom Newnew Polar Bear sa spoločne s ruskou kontajnerovou loďou podieľali na sabotáži plynovodu a dvoch neďalekých optických káblov spájajúcich Fínsko a Estónsko.
Estónsky námorný úradník uviedol, že betónový kryt plynovodu Balticconnector bol rozbitý, pričom potrubie bolo vážne poškodené a mimo svojej pozície. Kľúčovou otázkou, ktorá je naďalej predmetom vyšetrovania, zostáva, či loď NewNew Polar Bear ťahala svoju kotvu cez káble s úmyslom ich pretrhnúť.
Estónsko požiadalo čínske komunistické orgány, aby mu umožnili získať dôkazy priamo od lode a jeho posádky, avšak dostalo zamietavé stanovisko.
Namiesto toho Čína takmer o rok neskôr vyhlásila, že vykonala vlastné vyšetrovanie tvrdiac, že plavidlo spôsobilo škody neúmyselne počas veľkej búrky. Estónsko a Fínsko naďalej vedú trestné vyšetrovanie tejto záležitosti.
Plynovod bol opravený a jeho prevádzka obnovená v apríli 2024.
Február 2023: komunikačné káble na Taiwane
Dva podmorské káble spájajúce taiwanské ostrovy Matsu s hlavným ostrovom Taiwanu boli prerušené, čo odpojilo 14 000 obyvateľov od internetu a ochromilo pridružené služby, ako napríklad posielanie textových správ.
Taiwanské orgány uviedli, že na základe údajov z automatických identifikačných systémov, za škody sú pravdepodobne zodpovedné tri čínske lode.
Prvou bola čínska rybárska loď, ktorú taiwanská pobrežná stráž vyhnala z oblasti 2. februára 2023. Druhou a treťou boli neznáme čínske nákladné lode, ktoré sa potulovali v oblasti 8. februára 2023.
Oprava káblov a obnovenie služieb na ostrovoch Matsu nakoniec trvali 50 dní.
Neskoršie vyšetrovanie vystopovalo patentové žiadosti, ktoré naznačujú, že výskumníci v Číne vyvíjali technológie na sabotáž podmorských káblov už najmenej 15 rokov.
Jedna takáto patentová žiadosť, ktorá bola prvýkrát odhalená v roku 2025 v rámci vyšetrovania týždenníka Newsweek, ukázala, že výskumníci z čínskej Lishui University sa v roku 2020 snažili vyvinúť „rezacie zariadenie v tvare kotvy“.
V patentovej žiadosti stálo, že toto zariadenie sa má ťahať za loďou a pripevniť k podmorským káblom, aby ich mohlo prerezať. Taktiež má obsahovať senzor na detekciu zvyškových stôp medi, aby posádka, ktorá ho používa, vedela, či už bol kábel úspešne prerušený.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
