Riešenie čínskej kontroly Panamského prieplavu je už dávno potrebné (Komentár)
Napriek tvrdeniam panamského prezidenta a niektorých „fact-checkerov“, ktorí sa mylne zamerali na právnu (de iure) kontrolu Panamského prieplavu, má novozvolený prezident USA Donald Trump pravdu, keď tvrdí, že kontrola Číny nad prieplavom predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť USA.
Čína má nad Panamským prieplavom de facto kontrolu, čo jej skutočne umožňuje ochromiť schopnosť amerického námorníctva reagovať na globálne udalosti, ak by sa tak čínsky vodca Si Ťin-pching rozhodol.
Myšlienka, že to tak nie je len preto, že spoločnosť, ktorá spravuje a prevádzkuje dva najdôležitejšie prístavy Panamského prieplavu, je „hongkonská“, a nie čínska, a že táto „hongkonská“ spoločnosť právne nekontroluje prieplav, pri podrobnejšom skúmaní neobstojí. Podobne nemožno akceptovať implicitné tvrdenie panamského prezidenta Josého Raúla Mulina, že čínska armáda a spravodajské zložky nie sú súčasťou prevádzky prístavov, pretože nenosia uniformy Ľudovej oslobodzovacej armády alebo nemajú preukazy identifikujúce ich ako spravodajských agentov Čínskej komunistickej strany (ČKS). Na takomto predpoklade nemôže Trump zodpovedne postaviť americkú bezpečnosť.
Hongkong je predsa opäť pod čínskou kontrolou a treba predpokladať, že každá „hongkonská“ spoločnosť podlieha ČKS. S ohľadom na rastúce napätie s Čínou je preto súčasná situácia, keď čínsky režim ovplyvňuje a kontroluje Panamu, neudržateľná a je potrebné ju napraviť.
Najlepším riešením by bolo, keby Panama sama uznala, že umožnenie Číne získať kontrolu nad prieplavom porušuje kľúčové ustanovenia Dohody o Panamskom prieplave, a snažila sa čo najskôr uviesť situáciu do súladu s touto dohodou. Menej žiaducim, ale stále plne oprávneným riešením by bolo vojenské obnovenie kontroly nad prieplavovou zónou zo strany USA, ktoré ju vybudovali a zaplatili americkými životmi.
Áno, vojenský a hospodársky význam Panamského prieplavu takýto krok ospravedlňuje.
Približne 14 % amerického námorného obchodu a 40 % kontajnerovej dopravy USA prechádza cez Panamský prieplav. Čo je však dôležitejšie, hlavným dôvodom, prečo Spojené štáty obetovali 38 000 životov na vybudovanie prieplavu, bolo vytvorenie rýchlej trasy pre lode amerického námorníctva, ktoré sa budú môcť presúvať medzi Atlantickým a Tichým oceánom a späť.
Niektorí môžu namietať, že skutočnosť, že americké superlietadlové lode nemôžu preplávať cez prieplav – vrátane nového kanála a plavebných komôr postavených paralelne s pôvodným Panamským prieplavom – znižuje význam prieplavu pre Spojené štáty. To však nie je pravda. Americké lietadlové lode, na rozdiel od ostatných konvenčne poháňaných vojnových a podporných lodí námorníctva, majú jadrový pohon a môžu sa nepretržite plaviť rýchlosťou 30 uzlov (približne 56 km/h), čo im umožňuje preplávať oceán za dva až tri týždne bez nutnosti doplňovania paliva.
Torpédoborce a iné lode námorníctva, vrátane tých, ktoré tvoria úderné oddiely lietadlových lodí, majú zvyčajne obmedzenú rýchlosť na menej ako 20 uzlov (asi 37 km/h). Kvôli nutnosti doplňovania paliva sú pri plavbe okolo Južnej alebo Severnej Ameriky výrazne pomalšie ako lietadlové lode. Preto skutočnosť, že prevažná väčšina lodí amerického námorníctva má možnosť preplávať Panamským prieplavom, z neho robí pre Spojené štáty mimoriadne strategicky dôležitú oblasť.
Niekto by mohol namietať, že spoločnosť Hutchison Whampoa Ltd (HWL) spravuje a prevádzkuje prístavy Balboa a Cristóbal, ktoré sa nachádzajú na tichomorskej a atlantickej strane Panamského prieplavu, už od roku 1997.
Prečo teda Trump z toho teraz robí takú veľkú tému?
Dôvodov je niekoľko. Po prvé, keď hongkonská spoločnosť HWL v roku 1997 založila spoločnosť Panama Ports Co. za účelom správy a prevádzky dvoch najdôležitejších prístavov prieplavu, Hongkong práve začínal prechádzať z britskej kontroly pod čínsku. Trvalo nejaký čas, kým Čína získala úplnú kontrolu nad Hongkongom, ale dnes je už úplne pod jej kontrolou.
Preto všetky hongkonské spoločnosti fungujú len na základe povolenia ČKS. V prípade tejto konkrétnej spoločnosti však dôkazy o vplyve Pekingu siahajú ďalej ako len k faktu, že je čínska. Už v roku 1999 sa v Kongrese objavili svedectvá o tom že miliardár Li Ka-shing, majiteľ a generálny riaditeľ HWL, mal veľmi úzke väzby na ČKS.
Po druhé, rastúci vplyv ČKS v Paname dokazuje stále viac, že pre USA je nezmyselné spoliehať sa na to, že Panama bude chrániť americké záujmy týkajúce sa prieplavu – najmä keď v prieplavovej zóne už dlho operuje strategicky umiestnená čínska „zbraň“, spoločnosť HWL.
Po tretie, za posledných 28 rokov sa vzťahy medzi USA a Čínou dramaticky zmenili a vyostrili, keďže čínsky režim sa stal nepriateľskejším. Mnohí v Spojených štátoch si uvedomili, že politika „konštruktívneho angažovania sa“ nielenže zlyhala, ale v skutočnosti výrazne urýchlila premenu čínskeho komunistického režimu na ekonomickú a vojenskú superveľmoc.
Po štvrté, čoraz agresívnejšie a nezákonné konanie Číny v Juhočínskom mori, ako aj hrozby násilného potlačenia prosperujúcej demokracie na Taiwane, ukázali, že Peking je ochotný podniknúť kroky, ktoré výrazne zvyšujú pravdepodobnosť ozbrojeného konfliktu so Spojenými štátmi a ich spojencami.
V konečnom dôsledku, ak Spojené štáty dovolia Číne ďalej expandovať v oblasti, ktorá by mala byť jednoznačne pod americkou sférou vplyvu a kontroly – v Latinskej Amerike – povedie to k ďalšej čínskej expanzii oslabujúcej moc a vplyv USA a zároveň to zvýši riziko ozbrojeného konfliktu.
Nevieme, aké riešenia Trumpova administratíva na vysporiadanie sa s týmto bezpečnostným problémom zvolí, ale Trump mal úplnú pravdu, keď na otázku, či by vylúčil ekonomický alebo vojenský nátlak na získanie kontroly nad Panamou, odpovedal rozhodným „nie“.
Navyše, akékoľvek kroky Trump podnikne, je ich treba vnímať v kontexte, že Panamský prieplav a jeho zóna, vybudované za cenu amerických životov a peňazí, premenili takmer bezcennú džungľu na ekonomickú oblasť, ktorá dnes generuje najmenej 7,7 % panamskej ekonomiky. Táto zóna bola Paname darovaná Spojenými štátmi pod podmienkou, že zostane neutrálna a že bude zaistená možnosť prejazdu lodí amerického námorníctva.
Okrem toho je dnes svet úplne odlišný ako v roku 1978, keď Senát sotva schválil zmluvu o odovzdaní tohto kľúčového bezpečnostného aktíva. Ochrana prieplavovej zóny musí byť plne pod kontrolou USA.
Trump má plné právo otázku Panamského prieplavu predkladať ako prioritu a ako hrozbu pre americkú národnú bezpečnosť. Aj keď sa zvolený prezident k tomu priamo nevyjadril, je hanebné, že americký bezpečnostný aparát neuvoľnil približne 1 miliardu dolárov, ktorá by stačili na to, aby rozšírenie Panamského prieplavu dokončené v roku 2016 bolo schopné pojať aj americké superlietadlové lode.
Tento neospravedlniteľný prešľap je len ďalším príkladom chybných priorít, ktoré podľa niektorých charakterizujú zahraničnopolitický establišment a ktoré vedú k zlyhaniam v základných otázkach národnej bezpečnosti – napríklad neschopnosť čeliť čínskym snahám o získanie moci a vplyvu v Latinskej Amerike. Zatiaľ sa Spojené štáty vyčerpávajú v honbe za ambicióznymi a veľmi deštruktívnymi projektmi, poškodzujúcimi ich bezpečnosť a národné záujmy, ako je napríklad zástupná vojna Spojených štátov proti Rusku.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
